Giuseppe Versaldi
| Giuseppe Versaldi | ||||||||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu | ||||||||
.jpg) kardinál Giuseppe Versaldi | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia |  Taliansko | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu | ||||||||
| 31. marec 2015 – 5. jún 2022 | ||||||||
| ||||||||
| Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 30. júl 1943 (81 rokov) Villarboit, Taliansko | |||||||
| Alma mater | Pápežská Gregoriánska univerzita Rímska rota | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 29. jún 1967 (23 rokov) Albino Mensa arcibiskup metropolita Vercelli | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 4. apríl 2007 (63 rokov) Benedikt XVI. | |||||||
| Konsekrácia | 26. máj 2007 (63 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | Enrico Masseroni arcibiskup metropolita Vercelli | |||||||
| Spolusvätitelia | Fernando Charrier Alexandrijský biskup Natalino Pescarolo Fossansky diecézny biskup | |||||||
| Biskupská inštalácia | 10. jún 2007 (63 rokov) | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 18. február 2012 (68 rokov) Benedikt XVI. | |||||||
| Stupeň | kardinál-diakon 2012 – 2022 kardinál-kňaz 2022 – | |||||||
| Titulárny kostol | Sacro Cuore di Gesù a Castro Pretorio | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Giuseppe Versaldi | ||||||||
Mons. Giuseppe kardinál Versaldi[1] (* 30. júl 1943, Villarboit, Taliansko) je taliansky rímskokatolícky kňaz, biskup ktorý bol prefektom Kongregácie pre katolícku výchovu od roku 2015 až do zlúčenia tohto orgánu do nového Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie v roku 2022. Pôsobil ako prezident Kongregácie pre katolícku výchovu, v prefektúre pre hospodárske záležitosti Svätej stolice v rokoch 2011 až 2015. Predtým bol biskupom v Alessandrii. Pápež Benedikt XVI. ho 18. februára 2012 povýšil do hodnosti kardinála.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 30. júla 1943 vo Villarboite v provincii Vercelli, región Piemont, a za kňaza bol vysvätený 29. júna 1967. V roku 1972 bol poslaný do Ríma študovať psychológiu a potom kánonické právo na Pápežskej Gregorovej univerzite, kde získal titul zo psychológie a doktorát z kánonického práva. Vrátil sa do Vercelli v roku 1976, kde dostal za úlohu založiť diecéznu rodinnú poradňu. Zároveň navštevoval kurzy v Rímskej rote. Právnický titul získal v roku 1980.
V roku 1977 sa stal pastorom farnosti Larizza. Od roku 1980 vyučoval kánonické právo a psychológiu na Pápežskej Gregorovej univerzite. V roku 1985 bol Svätou stolicou vymenovaný za súdneho úradníka Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, za člena s hlasovacím právom v roku 1990 a za člena Najvyššej rady Apoštolskej signatúry v roku 2007.[2] Dňa 25. marca 1994 ho arcibiskup Tarcisio Bertone vymenoval za generálneho vikára vo Vercelli.
Biskup
[upraviť | upraviť zdroj]Pápež Benedikt XVI. ho 4. apríla 2007 vymenoval za biskupa Alessandrie.[3] 26. mája 2007 ho vysvätili Enrico Masseroni, arcibiskup z Vercelli, a biskupi Fernando Charrier a Natalino Pescarolo ako spolusvätitelia. Bol inštalovaný 10. júna 2007.
Po štyroch rokoch vo funkcii biskupa Alessandrie ho 21. septembra 2011 pápež Benedikt XVI. menoval za prezidenta prefektúry pre hospodárske záležitosti Svätej stolice a udelil mu hodnosť arcibiskupa.[4]
Kardinál
[upraviť | upraviť zdroj]18. februára 2012 ho Benedikt XVI. vymenoval za kardinála-diakona Sacro Cuore di Gesù a Castro Pretorio.[5] Dňa 21. apríla 2012 bol vymenovaný za člena Apoštolskej signatúry, Kongregácie pre biskupov a Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.[6]
Bol jedným zo 117 kardinálov, ktorí sa zúčastnili na konkláve v roku 2013.[7] Dňa 31. marca 2015 ho pápež František vymenoval za prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu a nahradil tak kardinála Zenona Grocholewského.
Dňa 4. októbra 2017 bol vymenovaný za člena Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Dňa 14. apríla 2018 bol vymenovaný za člena Kongregácie pre kauzy svätých.
Dňa 13. februára 2019 podpísal dohodu s ministerstvom školstva, univerzity a výskumu Marcom Bussettim o uplatňovaní Lisabonského dohovoru o vzájomnom uznávaní akademických kvalifikácií vydaných talianskymi verejnými univerzitami a pápežskými inštitútmi Svätej stolice. Dohoda rozšírila škálu akademických titulov uznávaných pre vyučovanie rímskokatolíckeho náboženstva na talianskych verejných základných a stredných školách.[8][9]
4. marca 2022 bol povýšený do hodnosti kardinála kňaza.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VERSALDI Card. Giuseppe [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Vatican’s Cardinal Prefect of the Congregation for Catholic Education, His Eminence Cardinal Giuseppe Versaldi, to Attend NCEA 2018 Convention & Expo [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 04.04.2007 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 21.09.2011 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ ASSEGNAZIONE DEI TITOLI E DELLE DIACONIE AI NUOVI CARDINALI [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 21.04.2012 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ List of Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Agreement between Holy See and Italy on recognition of academic qualifications [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ La Santa Sede firma un acuerdo con el gobierno de Italia [online]. . Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
- ↑ Ordinary Public Consistory for the vote on some Causes for Canonization, 04.03.2022 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giuseppe Versaldi
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Giuseppe Versaldi na anglickej Wikipédii.