Gizela Bavorská
| Gizela Bavorská | |
| uhorská kráľovna | |
 Založenie kostola svätého Petra a Pavla v Starom Budíne, dobová miniatúra v Obrázkovej kronike zobrazujúca Štefana I. a jeho manželku Gizelu ako donátorov | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Liudolfovci |
| Ostatné tituly | abatyša |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 985? Bad Abbach |
| Úmrtie | 7. máj cca 1060 Kláštor Niedernburg |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo | |
| Otec | Henrich II. Bavorský |
| Matka | Gizela Burgundská |
| Svätica | |
| Blahorečenie | 1975 Pavol VI. |
| Atribúty | model kostola, ruženec |
| Sviatok | 7. máj |
| Odkazy | |
 | Gizela Bavorská (multimediálne súbory na commons) |
Blahoslavená Gizela Bavorská (* 985? Abbach pri Regensburgu – † 7. máj okolo 1060, kláštor Niedernburg pri Passau) bola uhorskou kráľovnou a neskôr abatyšou benediktínskeho kláštora v bavorskom Niedernburgu (dnes časť Passau).
Uhorská kráľovná
[upraviť | upraviť zdroj]Gisela Bavorská bola dcérou bavorského vojvodu Henricha II. Svárlivého z rodu Liudolfovcov, ktorý bol úzko spriaznený s cisárskym domom Otonov, a sestrou rímskeho cisára Henricha II. Ako veľmi mladé dievča sa vydala za uhorského kniežaťa Štefana, ktorý ako prvý svojho rodu dosiahol na začiatku roku 1001 kráľovskej korunovácie.
Manželstvo Štefana a Gizely vraj bolo, ako sa zhodujú dobové správy, dobré a harmonické a bolo požehnané mnohými potomkami. K zármutku rodičov však deti čoskoro umierali. Len niekoľko týždňov či mesiacov žili prvorodený syn Štefan, mladší Otto aj všetky dcéry, ktorých presný počet nie je známy. Až roku 1007 priviedla kráľovná na svet syna, ktorý bol pomenovaný podľa jej brata, vtedy panujúceho cisára Henricha II. Imre - Imrich a ktorý sa ako jediný z Gizeliných detí dožil dospelého veku. Roku 1031 bol však zranený počas lovu divokou sviňou a na následky svojho zranenia zomrel. Kráľovskí manželia už nemali nádej na narodenie ďalšieho potomka.
Na program dňa bola nastolená otázka, čo bude s ich životným dielom - Štefanova vláda bola dobou christianizácie Uhorska a intenzívneho budovania štátnej i cirkevnej organizácie. V kráľovstve bolo založené deväť biskupstiev, a dokonca aj arcibiskupstvo v Ostrihome. V tejto činnosti sa Gizela stala zdatnou pomocníčkou svojho manžela.
S Gizeliným súhlasom si Štefan vybral za svojho nástupcu synovca Petra Orseola, syna benátskeho dóžu a jednej zo svojich sestier. Keď však roku 1038 kráľ zomrel, zdvihla sa proti jeho následníkovi vlna odporu, na ktorú doplatil dvojitým zosadením z trónu a nakoniec aj oslepením.
Rehoľníčka a abatyša
[upraviť | upraviť zdroj]Ovdovelá Gizela stratila po smrti svojho kráľovského manžela posledné puto k svojej druhej vlasti a rozhodla sa, že Uhorsko, zmietané nástupníckymi bojmi opustí. Začala preto vyjednávať s vtedajším cisárom Henrichom III. o návrate do Bavorska. Sprevádzaná podľa tradície svojou ovdovelou nevestou Chicou, sa vypravila do Passau a vstúpila tu do kláštora Niedernburg. Po uplynutí noviciátu sa stala jeho treťou abatyšou. Vo vedení kláštora zotrvala takmer dve desaťročia a významne sa zaslúžila o jeho rozkvet. Zomrela medzi rokmi 1060 – 1065 ako takmer osemdesiatročná starena. Potom bola pochovaná v kláštornom kostole sv. Kríža.
Hrob bývalej uhorskej kráľovnej a niedernburskej abatyše Gizely bol od počiatku uchovávaný vo veľkej úcte, hoci nebola nikdy oficiálne blahoslavená ani svätorečená. Uctievanie zosilnelo po tom, čo sa tejto cti dostalo ako jej manželovi kráľovi Štefanovi I. a ich synovi Imrichovi (1083), tak jej bratovi cisárovi Henrichovi II. (1146). Hrob blahoslavenej Gisely v kláštornom kostole sv. Kríža sa stal obľúbeným pútnickým miestom. V súčasnosti je považovaný za maďarskú národnú svätyňu.
Rodokmeň predkov
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gizela Bavorská
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gisela Bavorská na českej Wikipédii.
Gizela Bavorská Narodenie: 985? Úmrtie: 7. máj cca 1060 | ||
| Predchodca Sarolt |
uhorská veľkokňažná 997 – 1000 |
Nástupca Titul zanikol |
| Vznik | uhorská kráľovna 1000 – 1038 |
Nástupca Tuta |