Gjirokastër (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 40°48′00″S 19°54′47″V / 40,80°S 19,913°V / 40.80; 19.913
Gjirokastër
mesto
Gji03.jpg
Krajina Albánsko Albánsko
Kraj Gjirokastër
Nadmorská výška 50 m n. m.
Súradnice 40°48′00″S 19°54′47″V / 40,80°S 19,913°V / 40.80; 19.913
Rozloha 469,25 km² (46 925 ha)
Obyvateľstvo 19 836 (2011)
Hustota 42,27 obyv./km²
Založenie 1366
Primátor Zamira Rami
Časové pásmo CET
 - letný čas CEST
PSČ 6001–6003
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historic Centres of Berat and Gjirokastra
Typ pamiatky kultúrna pamiatka
Rok 2005 (#29)
Číslo 569
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iii, iv
Poloha mesta v rámci Albánska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Albánska
Wikimedia Commons: Gjirokastër
Webová stránka: www.gjirokastra.com

Gjirokastër alebo Gjirokastra (po gr. Αργυρόκαστρο – Arjyrokastro, po taliansky Argirocastro, turecky, Ergiri) je mesto v južnom Albánsku, v kraji Severný Epirus, asi 36 km severne od hraníc s Gréckom, hlavné mesto rovnomenného okresu. Počet obyvateľov sa odhaduje na asi 20 000 a žijú tu prevažne Gréci.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť bola v staroveku osídlená gréckymi kmeňmi Epirótov. Mesto Argyrokastro bolo založené v 12 stor., v byzantskom období. ARgyrokastro v gréčtine znamená strieborná pevnosť. Podľa miestnej mytológie, meno pochádza od princeznej menom Argyro. Z Argyrokastra sa stalo dôležité byzantské mesto a v 14. stor. nezávislého gréckeho štátu Epirský despotát.

Počas osmanskej doby to bolo dôležité centrum gréckeho obchodu. V 19. stor. mesto ovládol turecký uzurpátor Ali Paša z Tepeleny. Začiatkom 20. stor. požadovali obyvatelia mesta pričlenenie ku Grécku, čo sa i na istý čas podarilo, keď bola vytvorená grécka autonómna časť Severný Epirus s hlavným mestom v Argyrokastre, no po nástupe komunizmu bola táto autonómia zrušená. Po páde komunizmu v roku 1991 mnoho miestnych Grékov emigrovalo do Grécka. Z Argyrokastru pochádza viacero osobností, mnohí grécki revolucionári z Gréckej vojny za nezávislosť, či jeden zo zakladateľa Albánska, Jani Papadhopulli. Z Argyrokastra pochádzal aj komunistický vládca Albánska Erven Hodhxa. Väčšina obyvateľov sú Gréci a mnohí albánski obyvatelia majú grécke priezviská. V meste sídli grécky konzulát. Obyvatelia mesta, Albánci aj Gréci sú prevažne ortodoxní kresťania.

Centrum mesta je ako zvlášť dobre zachované osmanské mesto zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]