Glam metal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Glam metal
Twisted Sister.jpg
Twisted Sister, typická glammetalová skupina.
Pôvod v štýloch Heavy metal, hard rock, glam rock, pop rock, punk rock
Kultúrne pozadie Koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov 20. storočia – Los Angeles a New York, Spojené štáty americké
Typické nástroje Elektrická gitara – Spev – Basová gitara – Bicie – Klávesy
Všeobecná popularita 1983 – 1992 (USA); 1986 – 1992 (svet).
Oživenie koncom 90. rokov v UK a Škandinávii

Regionálne scény
Spojené štáty - Spojené kráľovstvo - Európa - Kanada - Švédsko - Fínsko - Japonsko
Iné témy
Comedy rock - Zoznam štýlov heavy metalu

Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

Glam metal (iné názvy: hair metal, sleaze metal a pop metal)[1][2] je štýl hudby, ktorý vychádza z hard rocku a heavy metalu. Prvky týchto žánrov kombinuje s ďalšími žánrami hudby: z punk rocku a z populárnej hudby si vypožičiava chytľavé rytmy a gitarové riffy, a z glam rocku 70. rokov prevzal štýl obliekania.

Základy štýlu možno vystopovať v tvorbe takých skupín ako sú Aerosmith, Alice Cooper, Boston, Cheap Trick, Kiss, The New York Dolls a Van Halen.[3] Začal sa formovať koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia v USA, kde patrila medzi najvýznamnejšie scény tá zo Sunset Strip v Los Angeles. Medzi priekopníkov štýlu patria skupiny ako Mötley Crüe, Quiet Riot, Def Leppard, Ratt a skupina z New Jersey, Bon Jovi. Najväčšej popularite sa tešil v priebehu 80. a začiatkom 90. rokov, kedy sa do popredia dostali také skupiny ako Poison, Cinderella a Warrant. Z glam metalom sa spája taktiež okázalé oblečenie a mejkap.

Koncom 80. rokov sa začína prejavovať pozvoľný prepad komerčnej popularity, keďže vďaka svojím výstrednostiam sa voči nemu zdvihla vlna nevôle.[4][5] K jeho úpadku prispel začiatkom 90. rokov vzostup grungeu, ktorý sa na rozdiel od neho vyznačoval minimalistickým prístupom a kompletne odmietal glammetalovú okázalú estetiku. Určitú renesanciu zažíva po roku 2000, kedy sa znovu dávajú dohromady obľúbené kapely zo zlatého obdobia 80. rokov, a takisto vznikajú aj nové retro kapely, medzi ktoré patria The Darkness z Veľkej Británie a Steel Panther z Los Angeles.

Charakteristické znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Poison dotiahli glammetalový vzhľad do extrému. Počas vystúpení sa hrdili dlhými strapatými alebo natupírovanými vlasmi, rôznymi doplnkami, kovovými cvokmi, koženým oblečením a mejkapom.

V hudobnej rovine sa glam metal opiera o tradičnú heavymetalovú skladbu, k čomu pridáva prvky hard rocku a punk rocku,[6] a popom ovplyvnené chytľavé rytmy a gitarové riffy.[2][7] Podobne ako aj v iných odnožiach heavy metalu, sa aj v tomto štýle objavujú virtuózne gitarové sóla.[8] Vo veľkej miere sa tiež v ňom využívajú harmonické linky, predovšetkým v typických sentimentálnych „power“ baladách – pomalých, precitlivených piesňach, ktoré sa postupne dopracovávajú k silnému záveru.[9][10] Takéto skladby patrili medzi komerčne najúspešnejšie single v rámci žánru a sprístupnili ho širšiemu poslucháčstvu, ktoré by sa inak o klasický heavy metal nezaujímalo. Medzi textové námety typické pre glam metal možno zaradiť tematiku lásky a túžby, prevzatú z blues; nezriedka sa pozornosť zameriava na konkrétnu ženu.[11]

Ženy, sex a peniaze - hlavná tematika glam metalu.[10]

Vizuálna stránka glam metalu vo veľkej miere čerpá z glam či glitter rocku 70. rokov:[12] veľmi dlhé strapaté vlasy, líčenie, nevkusné šaty a doplnky (úzke džínsové, kožené alebo elastické nohavice a obtiahnuté čelenky).[13][14] Svojou estetikou sa glam metal zapáčil producentom hudobných televízií, predovšetkým z MTV, založenej v dobe príchodu žánru.[15] Glammetaloví interpreti sa stali neslávne známymi svojím životným štýlom plným drog, striptérok a večierkov trvajúcich neskoro do noci, čomu sa vo veľkej miere venovala bulvárna tlač.[16]

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Sociologička Deena Weinstein uvádza, že existuje veľké množstvo výrazov označujúcich komerčnejšiu formu heavy metalu, pre ktoré vymyslela spoločný názov „lite metal“ („odľahčený metal“). Medzi tieto výrazy zaraďujeme okrem glam metalu melodický metal, falošný metal, pudlíkové kapely, nerf metal, pop metal či metal pop. Posledne menovaný výraz vymyslel v roku 1983 kritik Philip Bashe, keď popisoval kapely ako Van Halen a Def Leppard.[11] Hudobná databáza AllMusic kategorizuje glamové počiny na pop metal, pod ktorý spadajú všetky popom nasiaknuté hardrockové a heavymetalové kapely z 80. rokov (napríklad Def Leppard, Bon Jovi, Europe),[2] a na hair metal, charakteristický krikľavou módou a výrazným líčením (stelesnený kapelami Poison a Mötley Crüe).[1] Urážlivý výraz hair metal sa začal používať začiatkom 90. rokov, kedy sa na úkor metalu populárneho v 80. rokoch tlačil do popredia grunge.[1] Antropológ a heavymetalový nadšenec Sam Dunn vo svojom dokumentárnom filme Metal: A Headbanger's Journey odlišuje pop metal, zastupovaný skupinami Def Leppard, Europe a Whitesnake, od glammetalových kapiel Mötley Crüe a Poison.[17]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

New York Dolls v roku 1973. Svojím vizuálnym štýlom ovplyvnili vzhľad mnohých glammetalových kapiel pôsobiacich v 80. rokoch.

Hudobný kritik Stephen Davis tvrdí, že základy štýlu možno vystopovať v tvorbe takých skupín ako sú Aerosmith, Kiss, Boston, Cheap Trick a New York Dolls.[3] Kiss a v menšej miere aj Alice Cooper ovplyvnili vznikajúci žáner.[18] Fínskej skupine Hanoi Rocks, ktorá bola zase ovplyvnená kapelou New York Dolls, sa pripisuje vytvorenie charakteristického vzhľadu hair metalu.[19]

Skupina Van Halen, ktorá sa v roku 1978 vynorila z losangeleskej scény Sunset Strip, mala na žáner obrovský vplyv. Gitarista Eddie Van Halen, ktorý dodával skupine charakteristický sound, spopularizoval gitarovú techniku obojručných príklepov a uvoľnení, zvanú tapping, čo predviedol v skladbe „Eruption“ na albume Van Halen.[6] Tento sound a javiskové vyvádzanie speváka Davida Lee Rotha mali nesmiernu zásluhu na rozvoji glam metalu, aj keď Van Halen si nikdy úplne neosvojili glamovú estetiku.[20]

Skupina Def Leppard, často zaraďovaná do Novej vlny britského heavy metalu, v roku 1981 vydala svoj druhý album High 'n' Dry, kombinujúci glam rock s heavy metalom, čím definovali hardrockový sound nasledujúceho desaťročia.[21] Nasledujúca nahrávka Pyromania (1983) sa v amerických rebríčkoch vyšvihla na druhé miesto a single „Photograph“, „Rock of Ages“ a „Foolin’“ sa s pomocou nastupujúcej MTV dostali do Top 40.[21][22][23] Album znamenal silný zdroj inšpirácie pre mnohé, predovšetkým kalifornské, glammetalové skupiny, ktoré ho napodobňovali.[7]

Prvá vlna (1981-85)[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 80. rokov množstvo kapiel po celých Spojených štátoch začína vytvárať glammetalový sound. V roku 1981 začínajú vychádzať prvé glammetalové nahrávky. Mötley Crüe (z Los Angeles) vydali svoj debutový album Too Fast for Love, Dokken (taktiež z Los Angeles) vydali prvotinu Breaking the Chains a Kix (zo západného Marylandu) vydali svoj debutový eponymný album. V roku 1982 vydáva skupina Twisted Sister z New Yorku svoj prvý album, Under the Blade a Night Ranger zo San Francisca vydáva svoju debutovú dosku Dawn Patrol, ktorá sa dostala v Spojených štátoch do rebríčka top 40. Rok 1983 znamenal pre glammetalovú hudbu prelom. Debutový album Quiet Riot Metal Health bol prvým glammetalovým, a podľa všetkého aj prvým heavymetalovým albumom, ktorý sa dostal na prvé miesto v hitparáde Billboard. Úspech tohto albumu následne dopomohol k úspechu ďalším metalovým kapelám.[24] Druhý album Night Ranger vydaný 1983 Midnight Madness bol tiež prelomový a obsahoval singel „Sister Christian“, ktorý sa dostal to top 5.[25] V roku 1983 vyšli tiež ďalšie zásadné glammetalové nahrávky. Mötley Crüe vydali svoj druhý album Shout at the Devil, Twisted Sister taktiež vydali druhý album, You Can't Stop Rock n Roll, Def Leppard vydali svoju tretiu dosku Pyromania, Killer Dwarfs (z Kanady) eponymnú prvotinu, Kix druhý album Cool Kids, Lita Ford vydala debut Out for Blood a skupina Kiss vydala glamovú nahrávku Lick It Up.

Skupina Kix počas živého vystúpenia roku 1983.

Miestom, kde sa nachádzali tie najviac aktívne „heavymetalové putiky“,[26] bola časť západného Hollywoodu známa ako Sunset Strip: nachádzali sa tu kluby ako The Trip, Whisky a Go Go, a Starwood.[26] Tieto kluby odmietali vo svojich priestoroch punkrockové skupiny, keďže mali obavy z násilia, a začali sa orientovať na metalové kapely, ktoré si väčšinou museli zaplatiť, aby mohli vystúpiť. Vznikla tak energická hardrocková scéna.[6][27] V roku 1984 bolo množstvo kapiel vydávajúcich svoje debutové albumy ešte väčšie: Ratt z Los Angeles vydali svoj prelomový album Out of the Cellar, Bon Jovi z New Jersey) eponymný debut, Great White vydali album Great White, Black 'n Blue z Portlanda v Oregone album Black 'n Blue, Autograph prišli s prvotinou Sign In Please a W.A.S.P. tiež nahrali svoj debutový album W.A.S.P.. V roku 1984 okrem toho vychádzajú aj ďalšie úspešné albumy. Twisted Sister vydali svoju tretiu štúdiovú nahrávku Stay Hungry, Lita Ford uviedla svoj druhý album Dancin' on the Edge, Quiet Riot vydali nasledovníka Metal Health nazvaného Condition Critical, Dokken vydali dosku Tooth and Nail a Kiss sa predstavili s ďalšou nahrávkou v glamovom štýle, Animalize.

Všetky tieto skupiny prispeli k formovaniu charakteristického vzhľadu a zvuku glam metalu prvej polovice 80. rokov.[6] V roku 1985 sa začali objavovať ďalšie ešte väčšmi komerčne úspešnejšie glammetalové albumy. Mötley Crüe vydali fošňu Theatre of Pain, Ratt svoj druhý album Invasion of Your Privacy, Dokken svoj tretí album Under Lock and Key, Styper debutovali s nahrávkou Soldiers Under Command, Bon Jovi vydali svoj druhý album 7800° Fahrenheit a Autograph vydali svoj druhý album That's The Stuff.

Druhá vlna (1986-91)[upraviť | upraviť zdroj]

Slash, pôvodný gitarista Guns N' Roses.

Prvú vlnu glammmetalových kapiel doplnili okolo roku 1985 skupiny ako Poison, Cinderella, Skid Row, Warrant, Faster Pussycat a LA Guns. Skupina Bon Jovi medzitým inovovala štýl odievania, keď namiesto líčenia a uletených kostýmov mala radšej kožený, džínsový a dlhovlasý vzhľad. V hudobnej rovine sa väčšmi priklonili k popu na úkor heavy metalu, a tak sa ľahšie dostali do rádií.[28]

Kritici, ktorí nemali v obľube tento hudobný štýl, preň vymysleli urážlivú prezývku „hair metal“, čo je následkom obľuby trvalej u väčšiny hudobníkov.[1] Napriek tomu v súčasnosti pojem „hair metal“ viac-menej stratil svoj pôvodný negatívny výraz a obyčajne sa využíva pri opise glammetalových kapiel. Približne v roku 1988 dosiahol glam metal svoj vrchol popularity, k čomu veľkou mierou prispela relácia Headbangers Ball vyhradená výlučne heavymetalovým klipom. V tejto relácii, ktorá sa začala vysielať v roku 1987 na hudobnej stanici MTV[29] sa objavili skupiny ako Kiss, Bon Jovi, Mötley Crüe, Twisted Sister, ktorých albumy a skladby dominovali hitparádam.

K jedným z najúspešnejších interpretov tohto obdobia sa v roku 1987 zaradila skupina Guns N’ Roses, ktorá vydala najlepšie sa predávajúci debutový album všetkých čias, Appetite for Destruction[30]. Vyznačoval sa „špinavším“ a „surovejším“ zvukom oproti väčšine glammetalovej tvorby a vzišlo z neho 10 hitových singlov, vrátane „Sweet Child O’ Mine“, ktorá sa vyšplhala na prvé miesto rebríčkov.[31] Celosvetovo sa z albumu predalo 30 miliónov kópií a patrí k najlepšie sa predávajúcim sa albumov vôbec.[32]

Úpadok (1992-96)[upraviť | upraviť zdroj]

W.A.S.P. počas živého vystúpenia v nórskom meste Stavanger roku 2006.

V roku 1988 bol uvedený dokumentárny film The Decline of Western Civilization Part II: The Metal Years („Úpadok západnej civilizácie, druhá časť: Metalové roky“), ktorý sa zaoberal zlatou dobou glam metalu v Los Angeles. Film odhaľoval excesy glammetalových hudobníkov; známa je predovšetkým časť, v ktorej vystupoval gitarista skupiny W.A.S.P. Chris Holmes povaľujúci sa na hladine bazénu na dvore za domom pohádzanom prázdnymi fľašami od vodky, zatiaľ čo jeho matka sa na to so zármutkom díva.[33] Spevák Aerosmith Steven Tyler sa vo filme priznáva, že na drogy minul niekoľko miliónov dolárov, Paul Stanley zo skupiny Kiss sa pre zmenu objavuje obklopený sporo odetými devami. Jedným z následkov tohto filmu a takýchto scén bolo aj to, že sa postupne začala zdvíhať vlna odporu voči žánru. [4][5]

Po desaťročnom období úspechu začínala počiatkom 90. rokov popularita glammetalových kapiel prudko upadať. Viacerí hudobníci ich vďaka ich imidžu začali nazývať „hair farmers“.[34][35] Publikum začalo byť tiež presýtené populárnymi pomalými skladbami tzv. power baladami (v tom čase inšpirovali aj hardrockové legendy k nahrávkam ako boli „Crazy“ od Aerosmith, „Mama, I'm Coming Home“ od Ozzy Osbourna).

Dosť veľkou mierou prispel k úpadku žánru nástup grungeu zastupovaného skupinami ako Nirvana, Alice in Chains, Pearl Jam a Soundgarden. To že že glam má najlepšie roky definitívne za sebou boli očividné, keď Nirvana roku 1991 vydala album Nevermind. Grungeová hudba, ktorá bola kombináciou hardcore punku a heavy metalu, sa vyznačovala špinavým gitarovým hodne skresleným zvukom a používaním gitarových efektov za sprievodu temnejších textov. Grungeoví hudobníci kompletne odmietali glammetalovú okázalú estetiku a vyznačovali sa na rozdiel od neho minimalistickým prístupom.[1][36]

Napriek tomu všetkému, sa niektorým kapelám ako Bon Jovi a Def Leppard podarilo udržať si aj naďalej úspech.

Obroda (1997-súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina The Darkness koncertuje v austrálskom Sydney roku 2004.

Koncom 90. rokov a v prvej dekáde 21. storočia možno hovoriť o určitej obrode glam metalu. Niektorým zavedeným skupinám, ktorým sa podarilo ustáť krušné časy, sa začalo opäť dariť získavať pozornosť publika, ďalšie sa dali znovu dohromady a dokonca vznikali aj nové kapely, ktoré sa snažili napodobňovať pôvodný glammetalový štýl. Bon Jovi stále dokázali vyprodukovať komerčný hit, čo dokazovala skladba „It’s My Life“ s dvojplatinového albumu Crush (2000).[37]

V roku 1997 sa k Mötley Crüe opäť pripojil Vince Neil a spoločne nahrali album Generation Swine.[38] K Poison sa zase v roku 1999 vrátil gitarista C.C. DeVille, s ktorým nahrali prevažne živú nahrávku Power to the People (2000).[39] V roku 2008 konečne vyšiel dlho očakávaný album Guns N’ Roses Chinese Democracy, avšak získal iba jednu platinu a nepriniesol skupine taký úspech, aký zažívala na prelome 80. a 90. rokov.[40]

Skupina Mötley Crüe. V roku 2004 štyria pôvodní členovia ohlásili, že sa dávajú opäť dohromady a vyrazili na turné.[41]

K novej vlne glammetalových skupín sa v súčastnosti zaraďujú skupiny ako H.E.A.T,[42]Buckcherry, Beatiful Creatures[43] a The Darkness. Päťnásobne platinový album Permission to Land (2003) od The Darkness, charakterizovaný ako „nevrlo realistická napodobenina metalu 80. rokov a glamu 70. rokov“,[44] obsadil prvé priečky britských hitparád. Nasledujúci album One Way Ticket to Hell... and Back (2005) sa vyšplhal na 11. priečku, potom sa kapela v roku 2006 rozpadla, avšak roku 2011 sa opäť dala dohromady. Losangeleská skupina Steel Panther si získala priaznivcov parodovaním glam metalu 80. rokov.[45] Serióznejší záujem o obrodu glam metalu prejavili švédske sleazemetalové kapely ako Vains of Jenna,[46] Hardcore Superstar[47] a Crashdïet.[48]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e "Hair metal", AllMusic. Dátum prístupu: 2016-03-24.
  2. a b c Pop Metal [online]. AllMusic, [cit. 2016-03-24]. Dostupné online.
  3. a b S. Davis, Watch You Bleed: The Saga of Guns N' Roses (New York, NY: Gotham Books, 2008), ISBN 978-1-59240-377-6, str. 30.
  4. a b E. Danville and C. Mott, The Official Heavy Metal Book of Lists (Fayetteville, AR: University of Arkansas Press, 2009), ISBN 0-87930-983-0, str. 16.
  5. a b M. G. Hurd, Women Directors and their Films (Londýn: Greenwood Publishing Group, 2007), ISBN 0-275-98578-4, str. 79.
  6. a b c d R. Moore, Sells Like Teen Spirit: Music, Youth Culture, and Social Crisis (New York, NY: New York University Press, 2009), ISBN 0-8147-5748-0, pp. 105–6.
  7. a b C. Smith, 101 Albums that Changed Popular Music (Oxford: Oxford University Press, 2009), ISBN 0-19-537371-5, pp. 160–2.
  8. D. Bukszpan, The Encyclopedia of Heavy Metal (London: Barnes & Noble Publishing, 2003), ISBN 0-7607-4218-9, str. 63.
  9. G. T. Pillsbury, Damage Incorporated: Metallica and the Production of Musical Identity (New York, NY: CRC Press, 2006), ISBN 0-415-97374-0, str. 45.
  10. a b Christe (2005), str. 166
  11. a b D. Weinstein, Heavy Metal: The Music and Its Culture (Cambridge, MA: Da Capo Press, 2000), ISBN 0-306-80970-2, pp. 45–7.
  12. P. Auslander, Performing Glam Rock: Gender and Theatricality in Popular Music (Ann Arbor, MI: University of Michigan Press, 2006), ISBN 0-7546-4057-4, str. 232.
  13. D. Bukszpan, The Encyclopedia of Heavy Metal (London: Barnes & Noble Publishing, 2003), ISBN 0-7607-4218-9, str. 60.
  14. Christe (2005), str. 165-167
  15. R. Walser, Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, p. 13.
  16. R. Batchelor and S. Stoddart, The 1980s (London: Greenwood Publishing Group, 2007), ISBN 0-313-33000-X, str. 121.
  17. Metal – A Headbanger's Journey, DVD, ASIN B000FS9OZY (2005).
  18. I. Ellis, Soft Skull Press, (Soft Skull Press, 2008), ISBN 1593762062
  19. B. Macdonald, J. Harrington and R. Dimery, Albums You Must Hear Before You Die (London: Quintet, 2006), ISBN 0-7893-1371-5, str. 508.
  20. S. T. Erlewine and G. Prato,"Van Halen", AllMusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.
  21. a b V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, pp. 293–4.
  22. "American album certifications – Def Leppard – Pyromania". RIAA. Dátum prístupu: 2011-11-17.
  23. Pyromania: Def Leppard AllMusic. Dátum prístupu: 2011-11-17
  24. E. Rivadavia, "Quiet Riot", AllMusic. Dátum prístupu: 2. apríl 2016.
  25. S. T. Erlewine, "Night Ranger", AllMusic. Dátum prístupu: 2. apríl 2016.
  26. a b Christe (2005), str. 164
  27. A. Chapman and L. Silber, Rock to Riches: Build Your Business the Rock & Roll Way (Capital Books, 2008), ISBN 1-933102-65-9, str. 151.
  28. ERLEWINE, Stephen Tomas. Bon Jovi Biography [online]. Allmusic, [cit. 2016-04-01]. Dostupné online.
  29. Christe (2005), str. 177
  30. Ask Billboard: Best Selling Debut Album, Dido, Australian Acts Trying To Crack The U.S. Market [online]. Billboard, 3. október 2008, [cit. 2016-04-01]. Dostupné online.
  31. S. T. Erlewine and G. Prato, "Guns N' Roses", AllMusic. Retrieved 19 June 2010.
  32. Guns N' Roses New Album Looms [online]. Sky News, 23. október 2008, [cit. 2011-12-18]. Dostupné online.
  33. Christe (2005), str. 170-171
  34. Thompson, Dave. I Slept With Soundgarden and Other Chilling Confessions. Alternative Press, Marec 1994. Dostupné online [cit. 2016-03-29].
  35. Magnuson, Ann. SUB ZEP?. Spin, Február 1992. Dostupné online [cit. 2016-03-29].
  36. Allmusic. Grunge [online]. [Cit. 2016-03-30]. Dostupné online.
  37. S. T. Erlewine, "Bon Jovi", AllMusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.
  38. V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3rd edn., 2002), ISBN 0-87930-653-X, pp. 767–8.
  39. B. Weber, "Poison", AllMusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.
  40. Gold and Platinum Database Search [online]. [Cit. 2009-11-25]. Dostupné online.
  41. JEFFRIES, David. Mötley Crüe Biography [online]. Allmusic, [cit. 2016-04-06]. Dostupné online.
  42. A. Eremenko, "H.E.A.T.", AllMusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.
  43. J. Loftus, "Beautiful Creatures", AllMusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.
  44. H. Phares, The Darkness, Allmusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.
  45. J. Lymangrover, "Steel Panther", Allmusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.
  46. M. Brown, "Vains of Jenna", Allmusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.
  47. S. Huey, "Hardcore Superstar", Allmusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.
  48. K. R. Hoffman, "Crashdïet", Allmusic. Dátum prístupu: 2016-04-06.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Glam metal na anglickej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • CHRISTE, Ian. Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce. [s.l.] : BB art, 2005. 408 s. ISBN 80-7341-477-5. Kapitola X. Hollywoodští glambangeři, s. 164-182. (Český jazyk)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]