Glykolipid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Glykolipidylipidy, v ktorých je na jednu z hydroxylových skupín alkoholu (glycerol, sfingozín) naviazaná nie karboxylová kyselina, ale glykozidickou väzbou naviazanú monosacharidovú alebo oligosacharidovú zložku. Sacharidová zložka tvorí hydrofilnú časť molekuly.

Vyskytujú sa v slezine, bunkových membrán, pečeni, obličkách a v žĺtku. Veľké množstvo sa nachádza v sóji.

Rozdeľujú sa na:

Glycerolglykolipidy[upraviť | upraviť zdroj]

Glycerolglykolipidy majú celkom jednoduchú štruktúru. Základ je 1,2-diacylglycerol, ktorý má na ostávajúcej polohe glykozidicky naviazaný monosacharid alebo oligosacharid. Tieto zlúčeniny sa často objavujú u baktérii, boli však objavené aj u stavovcov.

Glykosfingolipidy[upraviť | upraviť zdroj]

Glykosfingolipidy majú väčší význam. Základným kameňom týchto zlúčenín je ceramid, čo je vlastne sfingolipid, kde na jeho aminoskupine je naviazaný zvyšok karboxylovej kyseliny. Podľa druhu sacharidu sa glykosfingolipidy delia na:

Neutrálne glykosfingolipidy
Najjednoducjšími neutrálnymi glykosfinkgolipidmi sú cerebrozidy. Sacharidová zložka je monosacharid, najčastejšie galaktóza alebo glukóza. Vyskytujú sa v mozgu a v niektorých ďalších orgánoch (pečeň, slezina a iné).

Sulfatidy
Sulfatidy sú estery neutrálnych glykosfingolipidov a kyseliny sírovej. Najviac rozšírená je zlúčenina, odvodená od galaktocerebrozínu, pričom na treťom uhlíku galaktózy je naviazaný zvyšok kyseliny sírovej. Množstvo sulfatidu je zvýšené pri špecifických metabolických poškodeniach mozgu.

Gangliozidy
Gangliozidy obsahujú vo svojej štruktúre glykozidicky naviazanú jednu alebo viacej molekúl sialových kyselín. Inými slovami, na ceramid je niazaný oligosacharidový reťazec, ktorý je zakončený jednou či viacerými modifikovanými sacharidovými jednotkami, tzv. neuramínové kyseliny, ktoré obsahujú aminoskupinu a karboxylové skupiny. Neuramínové kyseliny vznikajú kondenzáciou sacharidu s kyselinou pyrohroznovou. Gangliozidy sú prítomné v zaujímavo vysokej koncentrácii v šedej kôre mozgovej, sú však aj v iných orgánoch, hlavne na bunkovom povrchu. Hrajú významnú úlohu pri zachytávaní vírusových častíc a ich prenikaniu do bunky.