Preskočiť na obsah

Goliáš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Goliáš
filištínsky bojovník obrieho vzrastu
Gustave Doré, Dávid drží odseknutú hlavu Goliáša, drevorytina, publikované v La Grande Bible de Tours, okolo 1865/1866
Gustave Doré, Dávid drží odseknutú hlavu Goliáša, drevorytina, publikované v La Grande Bible de Tours, okolo 1865/1866
Biografické údaje
Meno v gréčtineΓολιαθ, Γολιαδ, Γολιαθος  Goliath, Goliad, Goliathos (Jos.)[1]
Meno v latinčineGoliath
Meno v hebrejčineגָּלְיָת   Goljat
Meno v inom jazykuarab. جالوت Džálút, vedecký prepis: Ǧālūt
Význam menautečenec ? / váľajúci sa (v krvi)?[2]
Zmienky1 Sam 17; 2 Sam 21; 1 Krn 20,5
NarodenieGat
Úmrtie11. storočie pred Kr. (vláda Saula)
Efes Damíme
Zamestnaniebojovník
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGoliáš
(multimediálne súbory na commons)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Goliáš pozri Goliáš (rozlišovacia stránka).

Goliáš (prípadne Goliáš z Gatu[3], Goliáš z Gétu[4], Goliáš Gatský[5]; * ?, Gat  11. stor. pred Kr., Efes Damíme) je biblická starozákonná postava, filištínsky bojovník obrovského vzrastu, ktorý je v boji porazený a zabitý izraelským mladíkom, budúcim kráľom Dávidom.[6]

Goliáš v Biblii

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a charakter

[upraviť | upraviť zdroj]

Goliáš pochádzal z mesta Gat (Gét) a pravdepodobne bol potomkom kanaánskeho kmeňa obrov – refajim, ktorí našli po porážke od Ammónovcov útočisko u Filištíncov (2 Sam 21, 22; Dt 2, 20  21).[7][8]

Michelangelo Buonarroti, Dávid a Goliáš, freska, 1509, Sixtínska kaplnka, Vatikán

Biblia ho nazýva „prostredníkom“ (dosl. „ten, čo stojí medzi dvoma vojskami“) alebo „silákom“. Podrobný opis Goliášovej výzbroje (1 Sam 17, 5  7) je literárny prostriedok, ktorý zdôrazňuje jeho význam ako bojovníka.[7]

Podľa masoretského textu bol vysoký šesť lakťov a jednu piaď (1 Sam 17, 4), čo zodpovedá takmer 3 metrom. Podľa Septuaginty však iba „4 lakte a piaď“, teda približne 2 metrom.[7]

Počas vlády kráľa Saula sa filištínske a izraelské vojská utáborili oproti sebe v Efes Damíme, medzi Sochom a Azekou (1 Sam 17,1  3). Počas 40 dní Goliáš naháňal hrôzu izraelskému vojsku tým, že vyzýval protivníkov na súboj (1 Sam 17,4  11,16). Goliášovu výzvu nakoniec prijal mladý Dávid, ktorý zároveň odmietol Saulom ponúknutú vojenskú výstroj a ozbrojený len pastierskou palicou a prakom, zviedol s Goliášom súboj (1 Sam 17,24  40).[7]

Tiziano Vecelli, David a Goliáš, olej na plátne, medzi 1542 a 1544, Santa Maria della Salute, Benátky
anonymný autor, Boj medzi Dávidom a Goliášom, nástenná maľba, 12. storočie, Museu Nacional d’Art de Catalunya, Barcelona

V Biblii je ukázaný náboženský charakter tohto súboja: Goliáš preklínal Dávida v mene svojich bohov, Dávid však bojoval proti Goliášovi „v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil“, aby dokázal, že Hospodin nezachraňuje svoj vyvolený ľud zbraňami (1 Sam 17,45  47). Kameňom vrhnutým z praku Dávid zrazil Goliáša na zem a potom mu odťal hlavu. Dávidovo víťazstvo obrátilo filištínske vojsko na útek. Dávid odovzdal Goliášov meč do svätyne v Nobe; kde ho neskôr kňaz Achímelech dal opätovne Dávidovi, keď utekal pred Saulom do Gatu (1 Sam 21,9).[7]

V poetickej forme je Dávidovo víťazstvo nad Goliášom zachytené v Žalme 151. Podľa inej tradície sa zabitie Goliáša pripisuje istému Elchanánovi (2 Sam 21,19). V 1 Krn 20,5 sa však uvádza, že porazil nie Goliáša, ale jeho brata Lachmího. Niektorí autori sa snažia tieto texty zosúladiť s hlavným príbehom: buď vykladajú meno Elchanán ako jeden z variantov mena Dávid alebo v ňom vidia stopu staršieho opisu boja s Goliášom, ktorý bol neskôr prenesený do cyklu tradícií o Dávidovi.[7]

Príbeh Dávidovej konfrontácie s Goliášom má množstvo paralel v antickej literatúre, kde súboj medzi predstaviteľmi dvoch strán často rozhodla o výsledku dôležitejšej bitky.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. GOLIATH. In: Encyclopedia Biblica. Vol. II. E to K. New York : The Macmillan Company, 1903. S. 1754  1755.
  2. 669. גָּלְיָת. In: HELLER, Jan. Výkladový slovník biblických jmen. Praha : Advent-Orion; Vyšehrad, 2003. ISBN 80-7172-865-9, 80-7172-865-9. S. 138.
  3. BÁNDY, Juraj. Stará zmluva ako literárny fenomén. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2009. ISBN 978-80-223-2589-9. S. 114.
  4. MOTYER, Stephen. Kto je kto v Biblii. Preklad Škodáčková, Oľga. Praha : Cesty, 2001. ISBN 80-7181-597-7. S. 27.
  5. VARGAEŠTOK, Dávid (ed.). Aby sme múdre srdce získali. Bratislava : Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v OS a OZ SR, 2014. ISBN 978-80-971642-3-2. S. 7.
  6. Goliáš. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb  Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 214.
  7. 1 2 3 4 5 6 7 IVANOVA, E. I. GOLIAF. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 11. Georgij  Gomar. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2006. [Cit. 2026-02-24]. Dostupné online. ISBN 5-89572-017-X. S. 693.
  8. GOLIÁŠ. In: Nový biblický slovník. Ed. J. D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. Druhé vydání Praha : Návrat domů, 2009. (Přeloženo z anglického originálu New Bible Dictionary). ISBN 978-80-7255-193-4. S. 277.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Goliáš