Golianovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:56, 20. jún 2021, ktorú vytvoril Pamofasi (diskusia | príspevky) (Aktualizácia fotografie kostola.)
Golianovo
obec
Kostol Krista Kráľa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región Ponitrie
Nadmorská výška 149 m n. m.
Súradnice 48°16′06″S 18°11′12″V / 48,2682°S 18,1868°V / 48.2682; 18.1868
Rozloha 10,7 km² (1 070 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 007 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 187,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Ľuboš Kolárik[3] (SMER-SD)
PSČ 951 08
ŠÚJ 500232
EČV (do r. 2022) NR
Tel. predvoľba +421-37
Adresa obecného
úradu 		Obecný úrad Golianovo
Golianovo 400
951 08 Golianovo
E-mailová adresa poslať email
Telefón 658 11 31
Fax 658 11 31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Golianovo
Webová stránka: golianovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Kostol Krista Kráľa v roku 1937
Obecný úrad v roku 1930
Kultúrny dom
Slávnosť sv. Urbanka vo vinohradoch
Furmanské preteky
OFK Golianovo

Golianovo (maď. Lapásgyarmat, 1920-1927 Lapáš Ďarmoty, 1927-1938, 1945-1948 Lapášské Ďarmoty) je obec na Slovensku v okrese Nitra. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.

Polohopis

Golianovo leží v západnej časti Žitavskej pahorkatiny, vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra cca 10 km juhovýchodne od Nitry. Stred obce sa nachádza vo výške 149 m n. m. Kataster obce je mierne pahorkatý v rozmedzí 147 až 233 m n. m.

Časti obce

V 20. storočí k obci patrili viaceré majere a osady, zoradené podľa počtu obyvateľov v roku 1902 zostupne

  • Tichý Dvor (Čendeš, maďarsky Csendes Puszta) dnes už neobývaná osada zanikla v 90. rokoch 20. storočia. V minulosti sa tu nachádzala kúria, roľnícke domy a hospodárske budovy. V osade bol vysadený ovocný sad s exotickými druhmi plodín vyrúbaný v 70. rokoch 20. storočia.[4]
  • Betlehem zanikol po 2. svetovej vojne
  • Ňárašský Pereš zanikol po 2. svetovej vojne
  • Dolný Mlyn bol zaplavený pri budovaní vodnej nádrže Golianovo. V jeho lokalite sa nachádzali viaceré archeologické náleziská.

Vodné toky

  • potok Kadaň
  • Tichý potok (prítok Kadane)
  • Betlehemský prameň (prítok Kadane)
  • Veskejský prameň (prítok Kadane)

Vodné plochy

Golianovský rybník bol vybudovaný v šesťdesiatych rokoch na toku Kadaň. Vlievajú sa tu doň Tichý, Betlehemský a Veskejský prameň. V súčasnosti slúži na závlahu okolitých polí a chov rýb.

Symboly obce

Držiteľom pečate v minulosti bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu, keď obyvatelia obce nevedeli písať a čítať.

Obecná pečať

Táto pečať pochádza z osemhrannej pečate Lapášskch Ďarmôt z 18. storočia. Pečať bola ovplyvnená symbolikou niektorého zemianskeho rodu, ktorý bol zemepánom obce. Bola na nej ruka držiaca tri kvety. V kruhopise po obvode pečate bol latinský nápis „SIGILUM LAPASGAR“ (čiže PEČAŤ LAPÁŠskych ĎARmôt).

Obecné symboly

Na podklade pečate obce z 18.storočia bol vypracovaný návrh obecného erbu, ktorý obecné zastupiteľstvo prijalo na zasadnutí 4. júla 1996 pod číslom OZ-115/1996. Návrh schválila Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod signatúrou HR: G-16/96.

Obecný erb

Je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno drží tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.

Vlajka obce

Má štyri pozdĺžne pruhy vo farbách červená (1/8), biela (3/8/), žltá (3/8) a červená (1/8). Pomer dĺžky a šírky je 3:2. vlajka je ukončená troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi.

Dejiny

Svedectvom o osídlení lokality obce je nález rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu. Neskôr sa obec formovala ako hradné panstvo nitrianskeho hradu a ako sídlo poddaných, ktorí si v okolí mesta Nitry budovali osady zoskupujúce menší či väčší počet rodín. Usídľovali sa v úrodných rovinách a vrchovinami chránených kotlinách. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1156, kde sa obec spomína pod názvom "Gurmot" v súvislosti s existenciou fary.

V roku 1234 sa obec spomína ako "Gurmot, aliud Gurmot", v roku 1773 ako "Lapos Gyarmath", roku 1920 "Lapáš Darmoty", v roku 1927 "Lapášske Ďarmoty" a od roku 1948 na počesť generála Jána Goliana "Golianovo". V roku 1232 patrila obec Nitrianskemu hradu. V rozkvete sa nachádza obec za vlastníkov rodov Bilidi a Barbely (1550). V tomto období sa spomína fara, malá kaplnka a niže obce rybník.

Úpadok obce bol zaznamenaný za vlastníkov rodov Tarnay, Nevery a grófa Galla. Obrad k lepšiemu nastal po príchode rodu Turčániových (1760-1880). Po nich boli v obci zemepánmi už len Vöröovci a Smrečániovci.

V povojnových rokoch boli rozparcelované a pridelené na výstavbu rodinných domov statkárske pozemky. 19. marca 1957 došlo k založeniu družstva. V roku 1968 bol pre potreby obce do užívania odovzdaný Kultúrny dom.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Národnosť Zastúpenie
Slovenská 99,27%
Maďarská 0,60%
Česká 0,13%
Ostatné 0,00%

Vierovyznanie

Vierovyznanie Zastúpenie
Rímskokatolícke 88,74%
Gréckokatolícke 0,47%
Evanjelické 1,13%
Bez vyznania 4,73%
Nezistené 4,93%

Osobnosti

Kultúra a zaujímavosti

Pravidelné podujatia

Od roku 2003 sa v obci každoročne konajú furmanské preteky. V obci sa taktiež konáva ochutnávka vín, hodové slávnosti, slávnosť sv. Urbanka, stavanie mája a mnoho plesov.

Pamiatky

  • Stará socha sv. Urbana v obci, ktorú v roku 1845 postavil Pavol Duchoň
  • Nová socha sv. Urbana nad vinohradmi z roku 1990
  • Polychrómovaná socha sv. Floriána pri požiarnej zbrojnici
  • Drevorezba sv. Konštantína Cyrila a sv. Metoda pred kostolom
  • Kamenný kríž pri ceste z Vrábeľ, ktorý dal postaviť František Varga v roku 1791
  • Kríž na starom cintoríne s nápisom Ja som skrisenie a život, gdo veri vo mne žiť bude, keď aj umre. Znak spaseňá postavila obec 1911.
  • Busta generála Jána Goliana
  • Kríž na novom cintoríne, pôvodne postavený ako prícestný kríž s latinským nápisom. Kríž bol v posledných rokoch reštaurovaný s prekladom Vznešená pani Johanna Ocskay z Ladíc z vďaky za požehnanie potomka dňa 20. októbra 1818.

Stavby

  • Budova bývalej MŠ postavená v roku 1912
  • Budova obecného úradu a pošty z druhej polovice 18. storočia postavená ako zemianska kúria
  • Kostol Krista Kráľa z roku 1937
  • Zdravotné stredisko dal postaviť v roku 1937 Dr. Lechner ako rodinný dom s ordináciou
  • Budova Základnej školy dostavaná v roku 1965
  • V roku 1971 bolo vybudované nové futbalové ihrisko s klubovňou

Šport

V obci pôsobí futbalový klub OFK Golianovo. V obci sa nachádza futbalové, školské a viacúčelové ihrisko, a klzisko v zimných mesiacoch využívané pre šport.

Školstvo

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ Mesároš, Štefan, In: Golianovský Gurmot, Golianovo, 2016, ISBN 978-80-972552-0-6

Zdroj

  • Hromník, Milan, In: Z dejín farnosti Veľký Lapáš, Junior press, Bratislava, 2002, ISBN 80-968795-0-2

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Golianovo

Externé odkazy


Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Golianovo&oldid=7219215“