Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)

Władysław Trebunie-Tutka (Goral)

Oblasti goralských skupín žijúcich len alebo aj na Slovensku

Gorali

Navrhovaná goralská zástava

Gorali (staršie: gorali, Horali, horali; jazykové poznámky pozri v článku Gorali) sú etnografická skupina žijúca jednak na slovensko-poľsko-českom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane), jednak v malých enklávach na (ostatnom) Slovensku, v (ostatnom) Poľsku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach.^{[chýba zdroj]}

Celkový odhadovaný počet Goralov na Slovensku je približne 57 000. Vyše 5 000 z nich si túto národnosť uviedlo aj pri sčítaní obyvateľov v roku 2021, a to napriek tomu, že museli slovo „goralská“ na sčítací hárok dopísať manuálne. Gorali sa tak radia medzi stredne veľké národnostné komunity na Slovensku.

Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov. V 17. storočí vypuklo na polskom Podhalí sedliacke povstanie, ktoré na určitý čas osamostatnilo Goralov (Novotarská republika). Tzv. Novotarská republika (Rzeczpospolitą Nowotarską) existovala zrhuba od novembra 1630 do mája 1631, kedy poľské vojsko potlačilo sedliacke povstanie Goralov.

V druhej polovici 19. storočia sa sformovalo goralské hnutie pod vedením Władysława Orkana, ktorý bojoval za samovládu Goralov v Poľsku a písal knihy v zmiešanom poľsko-goralskom jazyku. Založil Zväz Goralov (Związek Górali), ktorý mal štandardu s nápisom W jedności siła („V jednote sila“). Za jeho pokračovanie sa považuje Związek Podhalan, dnes najmä organizácia vlasteneckej poľskej povahy, čo vyvoláva kontroverzie.

Snahy hnutia požadujúceho uznanie slovenských Goralov za národnostnú menšinu boli zavŕšené v januári 2025, keď boli rozhodnutím vlády SR uznaní za 15. oficiálnu národnostnú menšinu na Slovensku. Viacero historikov a etnografov však toto rozhodnutie považuje za vedeckú absurditu. Naopak časť vedeckej obce podpoila vyhlásenie goralskej národnosti. Predstavitelia goralských spolkov a starostovia goralských obcí argumentujú predovšetkým finančnou podporou, napr. starosta goralského Kolačkova Pavol Zamiška otvorene uvádza: „keby sme mohli čerpať zdroje ako etnická skupina, tak ostaneme etnickou skupinou“.

Gorali sú charakteristickí práve týmto špecifickým goralským nárečím poľského pôvodu, a svojimi tradíciami a kultúrou, ktoré sa prejavujú bohatým prevažne valašským folklórom, pestrými krojmi a hudbou charakteristickou husľami, cimbalom a pastierskymi motívmi.

Podskupiny:

• sliezski Gorali – Poľsko, Česko
• żywiecki Gorali – Poľsko
• kysuckí (čadčianski) Gorali – Slovensko (aj enklávy v severnejšom Poľsku), enklávy v Rumunsku (pri Ukrajine)
• babohorskí Gorali – Poľsko
• oravskí Gorali – Slovensko, Poľsko (severná Orava)
• podhalianski Gorali (Podhaľania) – Poľsko
• sanockí Gorali – Poľsko
• zagórzanskí Gorali – Poľsko
• pieninskí Gorali – Poľsko
• spišskí Gorali – Slovensko, Poľsko (severný Spiš, vrátane Zamaguria)
• slovenské enklávy:
  • na Liptove: obce Malé Borové, Veľké Borové, Huty, Liptovská Lúžna, Liptovská Teplička
  • Pohorelá
  • Lom nad Rimavicou

Literatúra

• Gorali. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2008, [cit. 2025-03-30]. Dostupné online.
• DUDÁŠOVÁ-KRIŠŠÁKOVÁ, Júlia. Goralské nárečia : odraz slovensko-poľských jazykových kontaktov na fonologickej rovine. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1993. 169 s. ISBN 80-224-0354-7.
• Hory a gorali v dejinách a kultúre poľsko-slovenského pohraničia (Podhalie, Spiš, Orava, Gorce, Pieniny) : medzinárodná vedecká konferencia, Krakov-Nowy Targ-Bukowina Tatrzańska, 21. – 24. október 2004. Nowy Targ : Podhalańska Państwowa Wyźsza Szkoła Zawodowa, 2005. 158 s. ISBN 978-83-921589-6-7.
• HODOROWICZ, Stanisław Andrzej. Słownik gwary górali Skalnego Podhala. Nowy Targ : Podhalańska Państwowa Wyższa Szkoła Zawodowa, 2005. 327 s. ISBN 978-83-921589-8-1.
• MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska : Vysokoškolský učebný text. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2011. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-470-9. Kapitola 19. Poliaci. Gorali na severnom Slovensku, s. 388 – 409.
• ANDRÁŠ, Matej. Severné hranice Slovenska : slovenskí Gorali. 1. vyd. Bratislava : Kubko Goral, 2007. 113 s. ISBN 978-80-88858-47-8.
• JANICKA-KRZYWDA, Urszula. Kultura ludowa Górali Zagórzańskich (praca zbiorowa). [s.l.] : Oficyna Wydawnicza "Wierchy". Centralny Ośrodek Turystyki Górskiej PTTK, 2013. 487 s. ISBN 978-83-62473-38-0.
• BEŇUŠOVÁ, Elena; HUBA, Peter; JESENSKÝ, Miloš; KONTRIK, Alojz; KUBICA, Peter, KULÁŠOVÁ, Erika; KULLOVÁ, Adela; LAUČÍKOVÁ, Katarína; ZUSKINOVÁ, Iveta Gorali : veľká kniha o Goraloch Oravy, Liptova a Kysúc. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2013. 211 s. ISBN 978-80-8128-073-3.
• BEŇUŠOVÁ, Elena. Gorali na Orave. V Dolnom Kubíne : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2013. 160 s. ISBN 978-80-89564-03-3.
• DUDÁŠOVÁ-KRIŠŠÁKOVÁ, Júlia. Goralské nárečia z pohľadu súčasnej slovenskej jazykovedy. 1. vyd. V Prešove : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2016. 247 s. ISBN 978-80-555-1714-8.
• RAVASZ, Ábel – KOVÁCS, Ľuboš – ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. 1. vyd. Bratislava : VEDA: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2025. 159 s. ISBN 9788022421195.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)

Externé odkazy

• Mapa rozmiestnenia Goralov (archív, 2015)
• Góralszczyzna Polska – základné informácie o Goraloch, členenie (po poľsky) (archív)