Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)
Gorali (staršie: gorali, Horali, horali; jazykové poznámky pozri v článku Gorali) sú etnografická skupina žijúca jednak na slovensko-poľsko-českom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane)[1][2], jednak v malých enklávach na (ostatnom) Slovensku, v (ostatnom) Poľsku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach.[chýba zdroj]
Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov. V 17. storočí vypuklo slovenské povstanie, ktoré na určitý čas osamostatnilo Goralov (Novotarská republika). V druhej polovici 19. storočia sa sformovalo goralské hnutie pod vedením Władysława Orkana, ktorý bojoval za samovládu Goralov v Poľsku a písal knihy v zmiešanom poľsko-goralskom jazyku. Založil Zväz Goralov (Związek Górali), ktorý mal štandardu s nápisom W jedności siła („V jednote sila“). Za jeho pokračovanie sa považuje Związek Podhalan, dnes najmä organizácia vlasteneckej poľskej povahy, čo vyvoláva kontroverzie.[3][4]
Snahy hnutia požadujúceho uznanie slovenských Goralov za národnostnú menšinu[5][6] boli zavŕšené v januári 2025, keď boli rozhodnutím vlády SR uznaní za 15. oficiálnu národnostnú menšinu na Slovensku.[7] Viacero historikov a etnografov však toto rozhodnutie považuje za vedeckú absurditu.[8][9]
Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím poľského pôvodu, ako aj prevažne valašským folklórom.
Podskupiny:
- sliezski Gorali – Poľsko, Česko
- żywiecki Gorali – Poľsko
- kysuckí (čadčianski) Gorali – Slovensko (aj enklávy v severnejšom Poľsku), enklávy v Rumunsku (pri Ukrajine)
- babohorskí Gorali – Poľsko
- oravskí Gorali – Slovensko, Poľsko (severná Orava)
- podhalianski Gorali (Podhaľania) – Poľsko
- sanockí Gorali – Poľsko
- zagórzanskí Gorali – Poľsko
- pieninskí Gorali – Poľsko
- spišskí Gorali – Slovensko, Poľsko (severný Spiš, vrátane Zamaguria)
- slovenské enklávy:[2]:397, 406
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Gorali. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2008, [cit. 2025-03-30]. Dostupné online.
- ↑ a b MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska : Vysokoškolský učebný text. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2011. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-470-9. Kapitola 19. Poliaci. Gorali na severnom Slovensku, s. 388 – 409.
- ↑ Początki ZP – Związek Podhalan [online]. [Cit. 2023-01-22]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Władysław Orkan. Piewca Gorców i góralskiej obyczajowości - Historia - polskieradio.pl [online]. polskieradio.pl, [cit. 2023-01-22]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ IMB: Goralská menšina má byť uznaná – Gorali.info [online]. [Cit. 2023-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Sčítanie obyvateľov v roku 2021 má byť pre Goralov kľúčové. | Oravská Lesná [online]. 2021-03-08, [cit. 2023-01-22]. Dostupné online. Archivované 2023-01-22 z originálu.
- ↑ Goralská komunita je novou národnostnou menšinou [online]. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, 2025-01-29, [cit. 2025-03-30]. Dostupné online.
- ↑ ŠKVARNA, Dušan. Vládna svojvôľa Prečo je uznanie Goralov za národnostnú menšinu chybou, ktorá sa nám môže vypomstiť. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-02-07. Dostupné online [cit. 2025-03-30]. ISSN 1336-720X.
- ↑ JAKUBJAKOVÁ, Katarína. V Poľsku a Česku nemožné, u nás sú Gorali novou menšinou. Prinesie to finančný príspevok. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-03-25. Dostupné online [cit. 2025-03-30]. ISSN 1335-4418.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Gorali. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2008, [cit. 2025-03-30]. Dostupné online.
- DUDÁŠOVÁ-KRIŠŠÁKOVÁ, Júlia. Goralské nárečia : odraz slovensko-poľských jazykových kontaktov na fonologickej rovine. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1993. 169 s. ISBN 80-224-0354-7.
- Hory a gorali v dejinách a kultúre poľsko-slovenského pohraničia (Podhalie, Spiš, Orava, Gorce, Pieniny) : medzinárodná vedecká konferencia, Krakov-Nowy Targ-Bukowina Tatrzańska, 21. – 24. október 2004. Nowy Targ : Podhalańska Państwowa Wyźsza Szkoła Zawodowa, 2005. 158 s. ISBN 978-83-921589-6-7.
- HODOROWICZ, Stanisław Andrzej. Słownik gwary górali Skalnego Podhala. Nowy Targ : Podhalańska Państwowa Wyższa Szkoła Zawodowa, 2005. 327 s. ISBN 978-83-921589-8-1.
- MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska : Vysokoškolský učebný text. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2011. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-470-9. Kapitola 19. Poliaci. Gorali na severnom Slovensku, s. 388 – 409.
- ANDRÁŠ, Matej. Severné hranice Slovenska : slovenskí Gorali. 1. vyd. Bratislava : Kubko Goral, 2007. 113 s. ISBN 978-80-88858-47-8.
- JANICKA-KRZYWDA, Urszula. Kultura ludowa Górali Zagórzańskich (praca zbiorowa). [s.l.] : Oficyna Wydawnicza "Wierchy". Centralny Ośrodek Turystyki Górskiej PTTK, 2013. 487 s. ISBN 978-83-62473-38-0.
- BEŇUŠOVÁ, Elena; HUBA, Peter; JESENSKÝ, Miloš; KONTRIK, Alojz; KUBICA, Peter, KULÁŠOVÁ, Erika; KULLOVÁ, Adela; LAUČÍKOVÁ, Katarína; ZUSKINOVÁ, Iveta Gorali : veľká kniha o Goraloch Oravy, Liptova a Kysúc. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2013. 211 s. ISBN 978-80-8128-073-3.
- BEŇUŠOVÁ, Elena. Gorali na Orave. V Dolnom Kubíne : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2013. 160 s. ISBN 978-80-89564-03-3.
- DUDÁŠOVÁ-KRIŠŠÁKOVÁ, Júlia. Goralské nárečia z pohľadu súčasnej slovenskej jazykovedy. 1. vyd. V Prešove : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2016. 247 s. ISBN 978-80-555-1714-8.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Mapa rozmiestnenia Goralov (archív, 2015)
- Góralszczyzna Polska – základné informácie o Goraloch, členenie (po poľsky) (archív)
