Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Logo vesmírnej agentúry


Logo vesmírnej agentúry
Právna formaruská štátna spoločnosť
Odvetvievesmírna agentúra
Založená1992
SídloMoskva, Rusko
Zamestnancov170 500
Webová stránkahttps://www.roscosmos.ru/

Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“ (iné názvy pozri nižšie) je vládna agentúra zodpovedná za ruský vesmírny program a letecký výskum.

Sídlo Roskosmosu v Moskve
Jurij Borisov, súčasný generálny riaditeľ Roskosmosu

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Predchádzajúce názvy Roskosmosu boli nasledovné:

  • 25. február 1992 – 30. september 1992: rus. Российское космическое агентство при Правительстве РФRossijskoje kosmičeskoje agentstvo pri Praviteľstve RF; v slovenskom preklade: Ruská kozmická agentúra pri Vláde RF[1][2][3]
  • 30. september 1992 – 25. máj 1999: rus. Российское космическое агентствоRossijskoje kosmičeskoje agentstvo (skratka: РKA)[4]; po slovensky: Ruská kozmická agentúra (skratka: RKA)
  • 25. máj 1999 – 9. marec 2004: rus. Российское авиационно-космическое агентствоRossijskoje aviacionno-kosmičeskoje agentstvo; v slovenskom preklade: Ruská letecko-kozmická agentúra (skratka: Rosaviakosmos)[5]
  • 9. marec 2004 – 28. december 2015: rus. Федеральное космическое агентство – Federaľnoje kosmičeskoje agentstvo (skratka: Роскосмос); v slovenskom preklade: Federálna kozmická agentúra [Výraz „Roskosmos“ bol teda do roku 2015 len skrátený názov organizácie, zatiaľ čo od 28. decembra toho istého roku je už v hlavnej časti jej názvu][6]
  • 2014 – 2016: rus. Объединённая ракетно-космическая корпорация (skratka: ОРKK); v slovenskom preklade: Zjednotená raketo-kozmická korporácia (skratka: ORKK)
  • od 28. decembra 2015: rus. Государственная корпорация по космической деятельности «Роскосмос»Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“ (skratka: Роскосмос); po slovensky: Štátna korporácia pre kozmickú činnosť „Roskosmos“[7]

Oficiálny názov:

  • oficiálny dlhý tvar: rus. Государственная корпорация по космической деятельности «Роскосмос»Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“; angl. State Space Corporation ROSCOSMOS[8]
  • oficiálny krátky tvar: rus. Госкорпорация «Роскосмос»Goskorporacija „Roskosmos“; angl. ROSCOSMOS[8]

Slovenské názvy:

  • skratka: ROSKOSMOS[9][10]
  • názvy obsahujúce výraz "agentúra": Federálna vesmírna agentúra Ruska (ROSKOSMOS)[11]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská kozmická agentúra pri Vláde RF vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu a zrušení sovietskeho vesmírneho programu v roku 1992. Nadviazala na veľa svetových prvenstiev – prvú balistickú raketu, umelú družicu Zeme, prvého kozmonauta na obežnú dráhu, prvý prieskum Mesiaca, Venuše a Marsu. Časom však stratila vedúce miesto na poli dobývania vesmíru, najmä z dôvodu nedostatku financií.

Súčasný program[upraviť | upraviť zdroj]

Roskosmos prevádzkuje nosné rakety a kozmické lode Sojuz, ktoré sú dopravným prostriedkom posádok na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Roskosmos je partnerom v programe ISS a prispel základnými modulmi Zaria a Zvezda, ktoré boli potom spojené modulom Unity agentúry NASA. Vyslal už sedem vesmírnych turistov, ktorí zaplatili za let 20 – 40 miliónov amerických dolárov. V niekoľkých programoch tiež úzko spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Posledný spoločný projekt sa týkal štúdie na novú robotizovanú loď ACTS,[12] ktorá nahradila zamýšľaný projekt malého raketoplánu Kliper. Štúdia však nakoniec zostala iba projektom ESA a Roskosmos začal pracovať na vlastnej kozmickej lodi Oriol. V súčasnosti tiež prebiehajú dokončovacie práce na laboratórnom module Nauka, ktorý má byť v roku 2020 pripojený k stanici ISS. K vyneseniu tohto modulu poslúži raketa Proton-M.

V spolupráci s ESA sa Roskosmos podieľa aj na prieskume Marsu v rámci projektu ExoMars. Na rok 2020 je naplánovaná druhá časť misie, pri ktorej raketa Proton-M dopraví na jeho povrch európske vozidlo a ruský stacionárny modul.[13]

V budúcnosti Roskosmos plánuje rozšíriť ponuku vesmírnych výletov aj na oblet Mesiaca za približne 100 miliónov dolárov. Plánuje tiež návrat na Venušu sondou Venera-D a na Mesiac programom Luna, ktorý pozostáva zo štyroch misií a výstavby robotickej základne na Mesiaci.

Roskosmos sa tiež bude podieľať na výstavbe novej vesmírnej stanice Lunar Orbital Platform – Gateway, ktorá vznikne na obežnej dráhe v blízkosti Mesiaca.

Správa[upraviť | upraviť zdroj]

Vedenie Roskosmosu sídli v Moskve, ale štarty prebiehajú najmä z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Lety kozmických lodí a družíc riadia špecialisti strediska riadenia letov CUP v Koroľove pri Moskve. Na štarty vojenských družíc je primárne určený kozmodróm Pleseck, spravovaný armádou. V prevádzke je tiež zatiaľ jediná rampa pre rakety Sojuz na novom kozmodróme Vostočnyj. Od roku 2011 má Roskosmos k dispozícii jednu rampu na kozmodróme Kourou, ktorá bola vybudovaná v spolupráci s ESA.

Organizácia zamestnáva asi 300 ľudí. Väčšina prác je zabezpečovaná externe. Hlavným dodávateľom je spoločnosť RKK Energija.

V roku 2009 prevzal Roskosmos riadenie Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina.

Vedenie[upraviť | upraviť zdroj]

Generálnym riaditeľom Roskosmosu je od 15. júla 2022 Jurij Borisov, ktorý nahradil Dmitrija Rogozina (vo funkcii pôsobil od 24. mája 2018).[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Указ Президента РФ от 30.09.1992 N 1148 (ред. от 12.04.2019) "О структуре центральных органов федеральной исполнительной власти" / КонсультантПлюс [online]. consultant.ru, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  2. БЕНЕДИКТОВ, Кирилл. Закон кувалды [online]. iz.ru, 2013-08-06, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  3. Медведев подписал закон о статусе авиации Роскосмоса [online]. rosbalt.ru, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  4. Российское авиационно-космическое агентство [online]. consultant.ru, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  5. Указ Президента Российской Федерации от 25.05.1999 г. № 651 [online]. kremlin.ru, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  6. Указ Президента Российской Федерации от 09.03.2004 г. № 314 [online]. kremlin.ru, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  7. Подписан Указ об упразднении Федерального космического агентства [online]. kremlin.ru, 28 декабря 2015 года, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  8. a b Федеральный закон от 13 июля 2015 г. N 215-ФЗ "О Государственной корпорации по космической деятельности "Роскосмос" dostupné online
  9. Slovak Space Portal [online]. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, [cit. 2022-08-16]. Dostupné online.
  10. Slovenská vesmírna politika [online]. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, [cit. 2022-08-16]. Dostupné online.
  11. Martin Boňko. Podiel a význam súkromného sektora na súčasnej kozmickej činnosti. In: Aktuálne problémy medzinárodného leteckého a kozmického práva. Ed. Adam Giertl. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Právnická fakulta), Ústav európskeho práva a oddelenie medzinárodného práva, 2014. Zborník príspevkov zo VII. ročníka študentského sympózia z medzinárodného práva konaného v dňoch 11. – 12. apríla 2014 v učebno-výcvikovom zariadení UPJŠ v Danišovciach. ISBN 978-80-8152-181-2. S. 160.
  12. Planetary News: Human Spaceflight (2006) [online]. planetary.org, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  13. MAJER, Dušan. Ruské práce na landeru pro ExoMars 2020 [online]. kosmonautix.cz, 2018-01-04, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  14. Юрий Борисов назначен генеральным директором Госкорпорации «Роскосмос» [online]. roscosmos.ru, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]