Gréci v Uhorsku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Gréci v Uhorsku je termín zaužívaný pre označenie etnického gréckeho (často aj arumunského) obyvateľstva na území bývalého Uhorska. Gréci sa tu usadzovali približne od 17. stor. a išlo prevažne o obchodníkov a podnikateľov. V 19. stor tu žilo okolo 20 000 Grékov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Po dobytí Byzantskej ríše osmanskými Turkami v roku 1453 sa mnoho etnických Grékov začalo sťahovať do zahraničia, hlavne do Talianska a Francúzska. Približne v 16. stor. sa malé skupiny Grékov usadzujú aj v strednej Európe. Malé grécke komunity však existovali v Uhorsku už predtým, napr. niektorí Valasi (Arumuni) na severnom Slovensku, ktorí pochádzali z južného Balkánu boli bilingválni, hovorili arumunsky a grécky, existovalo tu pravdepodobne aj malé čisto grécke obyvateľstvo.

Väčšia vlna Grékov prišla do Habsburskej monarchie v roku 1718, no najväčší počet Grékov sa tu usadil v rokoch 1760 – 1770. Išlo často o celé rodiny, ktoré emigrovali ani nie tak kvôli národnému útlaku zo strany Turkov, ako kvôli obchodníckym aktivitám. Gréci totiž, spoločne s Arménmi a Židmi patrili k najsilnejšej obchodníckej vrstve v Osmanskej ríši. Miestne obyvateľstvo často používalo termín Gréci aj pre negrécky hovoriace ortodoxné obyvateľstvo Balkánu, ktoré žilo v monarchii, nakoľko ich dorozumievacím jazykom bola gréčtina, ktorá bola jazykom obchodu a kultúry v Osmanskej ríši. Medzi Grékov sa považovali hlavne Grécki Arumuni (Valasi), románsky hovoriace obyvateľstvo z dnešného Grécka, Albánska a Severného Macedónska. Najväčšiu časť Grékov v Uhorsku však tvorili etnickí grécko hovoriaci Gréci. Gréci sa usadili predovšetkým na území dnešného Maďarska. Všade kde sa usadili si vytvorili pomerne izolované spolky, ktoré grécky nazývali κοινότητες-kinótites, alebo κομπανίες-kobanies. Tieto spolky združovali gréckych podnikateľov, preberali spoločné obchodné aktivity, ale aj zabezpečovali grécku ortodoxnú kresťanskú výchovu. V mestách s gréckou menšinou často vznikali grécke kostoly a školy. Najväčší spolok bol v maďarskom meste Kecskemét, početné grécke komunity boli v mestách Pešť, Eger, Miškovec, Tokaj, Gyöngyös, Oradea, Temešvár a Báč. Malý počet Grékov sa usadil aj na dnešnom južnom Slovensku, hlavne na vidieku, kde Gréci pracovali ako remeselníci a išlo o jednoduchšie obyvateľstvo.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Gréci, ktorí sa usadili na území Uhorska pochádzali predovšetkým z dnešného severného Grécka a južného Albánska (Severný Epirus), ale aj z dnešného Bulharska a Severného Macedónska. Pochádzali hlavne z krajov Macedónia, Epirus a Trácia. Prišli zo známych obchodníckych miest ako Solún (Grécko), Arjyrokastro (dnes Gjirokastër v Albánsku), Moschopoli (dnes Voskopojë v Albánsku), Monastiri (dnes Bitola, Severné Macedónsko), Kozani (Grécko), Servia (Grécko), Doirani (Grécko), Vogatsiko (Grécko), Meleniko (dnes Melnik, Bulharsko), Selitsa (dnes Eratyra, Grécko), Belles (Grécko), Klisura (Grécko), Nausa (Grécko) a iné.

Z miest Monastiri a Klisura (nazývaná tiež Vlachoklisura) pochádzali Arumuni, z miest Moschopoli a Nausa prišli spoločne Gréci aj Arumuni. Z miest Doirani a Belles prišli tzv. Grécki Slovania, považujúci sa za Grékov. Z ostatných spomínaných miest pochádzali hlavne grécko hovoriaci prisťahovalci. Všetci používali medzi sebou gréčtinu ako jazyk obchodu.

Obchod[upraviť | upraviť zdroj]

Gréci sa rozdeľovali do dvoch skupín. Jedny sa usadili trvalo na jedno miesto, často mesto a rozvíjali tu svoje podnikateľské aktivity. Obchodovali vo veľkom a tovar často dovážali z Osmanskej ríše, išlo napr. o tabak. Títo obchodníci však často obchodovali s rozličným druhom tovaru. Tento typ obchodníkov boli veľkopodnikatelia. Menší obchodníci chodili po celej krajine a nemali stále sídlo. Putovali a predávali svoj tovar. Najznámejší podnikateľ bol Simon Sinas a Georgios Sinas, pôvodom z Moschopoli, ktorý patril k významnej obchodníckej rodine a zaslúžil sa o otvorenie Maďarskej akadémie. Iní známi veľkopodnikatelia boli napr. Armenulis, Takatsis, Nakos.

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Grécke komunity sa začiatkom 20. storočia postupne rozkladali, hlavne po páde Rakúsko-Uhorska. Časť Grékov sa asimilovala s pôvodným obyvateľstvom (aj na Slovensku), malá časť existuje v Maďarsku dodnes a tvoria tu grécku menšinu spoločne s etnickými Grékmi, ktorí sem boli po Druhej sv. vojne vyhnaní z Grécka. Dnes žije v Maďarsku asi 3000 Grékov, pričom väčšina z nich sú potomkovia prisťahovalcov po 2. svetovej vojne, kedy bola v Grécku občianska vojna.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Chatziozis, Ch., Emborikies kai anexartiti Ellada. Ermineies ke provlimata, 1983.
  • Stojanovich, T., "The Conquering Balkan Orthodox Merchant", Journal of Economic History, 20 (1960).