Grécka kolonizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
     fenické kolónie
     grécke kolónie

Grécka kolonizácia bola kolonizačná činnosť gréckych obcí (najmä tých, ktoré vytvárali polis) v StredomoríČiernomorí v priebehu 8. – 6. storočia pred Kr., ktorá bolo podnietená hlavne snahou získať novú poľnohospodársku pôdu, nakoľko v mnohých obciach dochádzalo k preľudneniu. V niektorých prípadoch bola motívom aj nespokojnosť s pomermi v rodnej obci.[1]

Gréci zakladali kolónie (starogr. αποικία apoikia), ktoré boli – s výnimkou aténskych klérúchií (starogr. κληρουχία klerouchia) – nezávislé od svojich materských obcí, s ktorou ich spájali najmä náboženské kulty a spoločný dialekt. Ak neskôr občania kolónie sami zakladali novú kolóniu, spravidla požiadali materskú obec o vyslanie niekoho zo svojich významných občanov do čela nových osadníkov.[1]

Príčiny kolonizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Príčiny tzv. veľkej gréckej kolonizácie boli rôzne: v prvom rade to bol relatívny nedostatok pôdy. Od polovice 8. storočia pred Kr. narastal počet obyvateľov v Grécku, okrem toho veľkú časť pôdy sústreďovala vo svojich rukách aristokracia. V tomto období sa v Grécku rozvíjala remeselná výroba, ale v Grécku bol nedostatok surovín (predovšetkým chýbali kovy), preto osídľovali Gréci územia, kde sa nachádzali kovové rudy. S rozvojom remesiel súviselo aj hľadanie odbytísk. Takisto sa zvyšovalo politické napätie v najvyspelejších mestských štátoch (rodová aristokracia na jednej strane proti remeselníkom a obchodníkom na druhej strane), pričom porazená strana sa obyčajne vysťahovala a založila nové mesto.

Prvá vlna kolonizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá vlna kolonizácie prebiehala súčasne s usadzovaním sa Grékov na Balkánskom polostrove smerom na Východ na západnom pobreží Malej Ázie. Jednotlivým kmeňom v Grécku zodpovedalo aj osídlenie od severu na juh: najsevernejšie sa usadili Aitóli, v strednej časti Ióni (tzv. Iónia) a najjužnejšie sa usadili Dóri. Tieto oblasti však osídľovali Gréci aj neskoršie.

Druhá vlna kolonizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Takzvaná „Veľká kolonizácia“ už prebiehala v celom Stredomorí aj v oblasti Čierneho mora. Datuje sa zhruba medzi rokmi 755 – 535. Grécke mestá vtedy kolonizovali oblasti ako južná Galia (založenie Marseille), južné Taliansko a Sicília (Veľké Grécko), Kyrenaiku a Čierne more (Tauris, Kolchis). Existovali dva typy kolónií: apoikiai a emporia. Prvé boli mestské štáty samy o sebe, druhé len grécke obchodné kolónie.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Na jednej strane podporila kolonizácia šírenie helenizmu a rozmach gréckeho obchodu. Na druhej strane došlo k prílivu lacného tovaru a potravín na grécku pevninu a masovému upadaniu obyvateľstva gréckych poleis do dlhového otroctva, čo viedlo k zväčšovaniu sociálneho napätia.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Oliva, Pavel (2008), „kolonizace řecká“, in Marek, Václav; Oliva, Pavel; Charvát, Petr, Encyklopedie dějin starověku (1. vyd.), Praha: Libri, str. 218-220, ISBN 978-80-7277-201-8 

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řecká kolonizace na českej Wikipédii.