Grécke víno

Byzantský reliéf s nápisom CΕΠΤΕΜΡHΟC (september) zobrazujúci zber hrozna v tomto mesiaci, 10.-11. storočie.

Grécke víno, novogr. Ελληνικό κρασί (Elliniko krasi), starogr. Ελληνικός οίνος (Hellenikos hoinos) patrí medzi najstaršie vína. Víno sa v Grécku dorába už 6500 rokov.

Staroveké grécke vína

Do Grécka sa víno dostalo prostredníctvom obchodu s Orientom. Predpokladá sa, že víno má pôvod v dnešnom Iráne. Starodávni obyvatelia Grécka, Pelasgovia víno začali pestovať aj v Grécku, na Kréte bolo víno súčasťou Minojskej kultúry. Od Minojčanov sa víno vďaka obchodu rozšírilo do Egypta.

Prví Gréci, ktorí sa venovali pestovaniu hrozna a dorábaniu vína, boli Achájci (Mykénčania). V okolí achájskych palácov existovali rozsiahle vinohrady a víno sa stalo nápojom vládcov ale aj jednoduchého obyvateľstva. Vínna kultúra v Grécku pretrvala aj po páde mykénskej kultúry, ďalej ju kultivovali mladšie grécke kmene, Ióni, Aiolovia a Dóri. Dorábanie vína sa stalo pre Grékov kultovou záležitosťou a verilo sa, že Grékom víno zoslal boh Dionýzos, ktorý bol boh vína a zábavy. Kult Dionýza bol veľmi rozšírený a na jeho počesť sa konali veselice zvané Dionýzie. Víno sa stalo tradičným gréckym produktom a počas kolonizácie sa rozšírilo aj do západného Stredomoria, do južnej Itálie, Galie a Hispánie. Od Juhotalianskych Grékov víno prevzali aj Etruskovia a Italikovia. Pestovanie hrozna bolo popri pasení zvierat tradičným zamestnaním gréckych vidiečanov.

Starovekí Gréci miešali víno s vodou v širokých nádobách, zvaných krátér (κρατήρ), z čoho pochádza aj novogrécke slovo pre víno, κρασί (krasi). Víno sa potom pilo zo širokookrajových nádob ako ako kylix či kantharos, aby sa v ich širokom dne zvýraznila vínna aróma a aby sa víno pri pití dotklo celej dĺžky úst, pretože tak zanechá kvalitnejšiu chuť.

Byzantské vína

Mladý muž načiera víno, 5. stor. pred Kr.

Gréci pokračovali v dorábaní vína aj počas byzantskej doby. Gréci už síce boli kresťanmi, uchovali si však svoju tradičnú úctu k vínu a stále oslavovali dorábanie novej úrody hrozna, tak ako počas dionýzií v staroveku. Sviatky vína sú v Grécku veľmi obľúbené dodnes a sú pokračovaním tradície dionýzií. Na gréckych ostrovoch je od tejto doby veľmi populárna aj retsina, čo je biele víno ochutené borovicovou živicou. Pôvod retsiny je však tiež staroveký.

Moderné grécke vína

Dionýzos, boh vína

Grécke vína sa začali predávať a plniť do fliaš v 19. stor., no majú starú tradíciu. Víno má špecifické postavenie v modernej gréckej kultúre a často sa o ňom spieva v rôznych gréckych ľudových piesňach, ako Mes´t´ambeli - Vo vinici, či Stafyli mu krystalino - Moje krištáľové hrozno či Samiotiko glyko krasi - Samosské sladké víno. Najznámejšie grécke vínne oblasti sú Chalkidiki, Kavala, Nausa v Makedónii, Nemea, Patra, Korintia, Mandinia na Peloponéze, kraj Atika, Kréta, Egejské ostrovy, Iónske ostrovy, ostrov Cyprus, ostrov Eubója, Mesenikola a Nean Anchialos v Tesálií a Zitsa v Epire. Koncom 19 storočia vznikli rodinné podniky, ktoré fungujú dodnes. Najznámejšie sú:

Tsantalis

Túto svetoznámu grécku značku vína založil Evangelos Tsantalis, rodák z Východnej Trácie. Tsantalis pestuje svoje hrozno v severogréckych oblastiach Trácie a Makedónie (Chalkidiki, Nausa).

Butari

Túto značku založil Ioannis Butaris pochádzajúci z mesta Nausa. Butari je historicky prvá veľká grécka spoločnosť zaoberajúca sa vínom. Dnes už Butari nepestuje iba víno z Nausy, ale aj z ostatnej Makedónie, Atiky, Nemey, Santorini a Kréty.

Kambas

Túto známu značku založil Andreas Kambas, rodák z Atén. Svoje hrozno pestuje v južnom Grécku, v okolí Atén, v kraji Atika a tiež na Peloponéze.

Jerovassiliu

Štvoricu najznámejších gréckych značiek uzatvára rodinná značka Jerovassiliu, ktorá má vinice na Chalkidiki, pri meste Epanomi. Dorábajú sa tu mnohé starogrécke odrody bieleho vína ako Malagusia a Assyrtiko.

Známe grécke odrody

• Ajorjitiko - v preklade Svätojurajské, lebo pochádza z peloponézskeho mesta Nemea, ktorej starý názov bol Ajos Jeorjos. Hrozno sa pestuje na vysoko položených viniciach, čo mu dáva špecifickú chuť. Je to červené víno.
• Xinomavro - v preklade čierne kyslé. Je to tradičné severogrécke červené víno, hrozno sa pestuje hlavne pri meste Nausa.
• Mandilaria - tradičné červené ostrovné víno, najznámejšie z Rodosu a Kréty.
• Mavrodafni - tradičné červené víno z Peloponézu a Iónskych ostrovov.
• Kotsifali - tradičné červené krétske víno.
• Kumandaria - tradičné červené víno z Cypru, má staroveký pôvod.
• Assyrtiko - biele víno pôvodom z ostrova Santorini, má špecifickú arómu, vďaka sopečnej pôde ostrova Santorini.
• Retsina - biele víno ochutené borovicovou živicou, pochádza z ostrova Chios.
• Savatiano - tradičné biele víno z Atiky.
• Malagusia - aromatické biele víno z Makedónie