Preskočiť na obsah

Grécko-turecká vojna (1919 – 1922)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Grécko-turecká vojna (1919 – 1922)
Súčasť Tureckej vojny za nezávislosť

Útok gréckej pechoty pri rieke Gediz
Dátum 15. máj 1919 - 11. október 1922
Miesto Západná Anatólia
Výsledok turecké víťazstvo

Grécko-turecká vojna v rokoch 1919 – 1922 bola vedená medzi Gréckom a Tureckým národným hnutím počas rozdelenia Osmanskej ríše medzi májom 1919 a októbrom 1922, teda po Prvej svetovej vojne.

Grécka kampaň sa začala predovšetkým preto, že západní spojenci, najmä britský premiér David Lloyd George, sľúbili Grécku územné zisky na úkor Osmanskej ríše, ktorá bola nedávno porazená v prvej svetovej vojne, keďže Anatólia bola súčasťou starovekého Grécka a Byzantskej ríše predtým, ako oblasť obsadili Osmani.

Ozbrojený konflikt sa začal dňa 15. mája roku 1919, keď sa grécke vojská vylodili v Smyrne (v súčasnosti İzmir). Postupovali do vnútrozemia a ovládli západnú a severozápadnú časť Anatólie vrátane miest Manisa, Balıkesir, Aydın, Kütahya, Bursa a Eskişehir. Ich postup bol kontrolovaný tureckými vojskami v bitke pri Sakaryi v roku 1921. Grécky front sa zrútil s tureckým protiútokom v auguste 1922 a vojna sa fakticky skončila opätovným dobytím Smyrny tureckými vojskami a veľkým požiarom Smyrny.

V dôsledku toho grécka vláda akceptovala požiadavky Tureckého národného hnutia a vrátila sa k svojim predvojnovým hraniciam, čím prenechala Východnú Tráciu a Západnú Anatóliu Turecku. Spojenci opustili Sèvreskú zmluvu, aby v Lausanne vyjednali novú zmluvu s Tureckým národným hnutím. Lausannská zmluva uznala nezávislosť Tureckej republiky a jej suverenitu nad Anatóliou, Istanbulom a Východnou Tráciou. Grécka a turecká vláda súhlasili s výmenou obyvateľstva.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greco-Turkish War (1919–1922) na anglickej Wikipédii.