Grécko-turecká vojna (1919 – 1922)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Grécko-turecká vojna (1919 – 1922)
Súčasť tureckej vojny za nezávislosť

Útok gréckej pechoty pri rieke Gediz
Dátum 15. máj 1919 - 11. október 1922
Miesto Západná Anatólia
Výsledok Turecké víťazstvo

Grécko-turecká vojna v rokoch 1919 – 1922 bola vedená medzi Gréckom a Tureckým národným hnutím počas rozdelenia Osmanskej ríše po prvej svetovej vojne, medzi májom 1919 a októbrom 1922.

Grécka kampaň sa začala predovšetkým preto, že západní spojenci, najmä britský premiér David Lloyd George, sľúbili Grécku územné zisky na úkor Osmanskej ríše, ktorá bola nedávno porazená v prvej svetovej vojne, keďže Anatólia bola súčasťou starovekého Grécka a Byzantskej ríše predtým, ako oblasť obsadili Osmani. Ozbrojený konflikt sa začal, keď sa grécke vojská 15. mája 1919 vylodili v Smyrne (v súčasnosti İzmir). Postupovali do vnútrozemia a ovládli západnú a severozápadnú časť Anatólie vrátane miest Manisa, Balıkesir, Aydın, Kütahya, Bursa a Eskişehir. Ich postup bol kontrolovaný tureckými vojskami v bitke pri Sakaryi v roku 1921. Grécky front sa zrútil s tureckým protiútokom v auguste 1922 a vojna sa fakticky skončila opätovným dobytím Smyrny tureckými vojskami a veľkým požiarom Smyrny.

V dôsledku toho grécka vláda akceptovala požiadavky Tureckého národného hnutia a vrátila sa k svojim predvojnovým hraniciam, čím prenechala Východnú Tráciu a Západnú Anatóliu Turecku. Spojenci opustili Sèvreskú zmluvu, aby v Lausanne vyjednali novú zmluvu s Tureckým národným hnutím. Lausannská zmluva uznala nezávislosť Tureckej republiky a jej suverenitu nad Anatóliou, Istanbulom a Východnou Tráciou. Grécka a turecká vláda súhlasili s výmenou obyvateľstva.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greco-Turkish War (1919–1922) na anglickej Wikipédii.