Grécky oheň
Grécky oheň (byzant. ὑγρόν πὺρ – dosl. tekutý plameň[1]) bola horľavá (možno aj výbušná) kvapalina, ktorá horela aj na vode; šlo o zbraň byzantského loďstva proti nepriateľským lodiam.[2]
Byzantínci používali grécky oheň s veľkým úspechom v námorných bitkách aj vďaka tomu, že zápalná látka mohla pokračovať v horení po vyliatí na vodnú hladinu. Poskytovala technologickú výhodu a napomohla Byzantíncom ku viacerým víťazstvám. Za najznámejšie sú považované odrazenie arabského útoku na Konštantínopol v rokoch 678[2] a 817 – 818.
Európski križiaci týmto termínom chybne označovali akékoľvek zápalné zmesi používané Arabmi, Číňanmi alebo Mongolmi. Tieto však predstavovali odlišné zápalné zmesi, iného zloženia ako bol grécky oheň používaný Byzantíncami. Zloženie gréckeho ohňa bolo v Byzantskej ríši silne stráženým štátnym tajomstvom, preto sa informácie o jeho zložení do súčasnosti nedochovali. Zloženie gréckeho ohňa dodnes zostáva vecou špekulácií a diskusií. Podľa väčšiny predpokladov sa skladal zo zmesi prírodnej živice, ropy, vápna, síry a liadku. Okrem samotného špecifického zloženia bolo použitie tejto zbrane Byzantíncami pri boji s nepriateľom špecifické aj využitím natlakovaných nádob sifónového tvaru, čo umožňovalo striekať zapálenú tekutinu na nepriateľa z väčšej vzdialenosti.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ GREEK FIRE. In: KAZHDAN, Alexander P., ed. The Oxford Dictionary of Byzantium. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 873.
- ↑ a b Řecký oheň. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 422.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grécky oheň
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greek fire na anglickej Wikipédii.