Grúň (vrch v Stolických vrchoch)
| Grúň | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Čierna Lehota, Rejdová |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Stolica |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 197,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′35″S 20°14′39″V / 48,7596°S 20,2441°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Rejdovej
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Grúň[1] (1 197,3 m n. m.[2]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Čiernou Lehotou, približne 11 km severovýchodne od Revúcej.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severovýchodnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[3] Leží na území Košického kraja, okresu Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Čierna Lehota a Rejdová.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Čierna Lehota a Slavošovce, východne sa nachádza Markuška, Hanková a Brdárka, severovýchodne Vyšná Slaná a Rejdová a západne Muránska Huta a Muránska Zdychava.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Grúň leží na východe severnej časti pohoria, v rázsoche, vybiehajúcej východným smerom z vrchu Stolica (1 476 m n. m.) na Príslop (1 161 m n. m.). Južne sa nachádza Skalka (1 116 m n. m.), Biela skala (882 m n. m.), Ostrý vrch (870 m n. m.) a Pavlova hora (996 m n. m.), východne Hriadky (756 m n. m.), sedlom Olochova jama oddelený Príslop, Spúšťadlo (860 m n. m.), Veľký Radzim (991 m n. m.) a Kilhov (854 m n. m.), severne Čierna hora (1 152 m n. m.), Skalie (1 076 m n. m.), Buchvald (1 293 m n. m.), Pálenisko (1 098 m n. m.), Priehybka (1 219 m n. m.) a Kyprov (1 391 m n. m.) a západne Stolica (1 476 m n. m.), Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), Faltenov vrch (1 338 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.).[2][4] Severnú časť hrebeňa odvodňuje Žolíkovský potok do Slanej, voda z južne sa zvažujúcich svahov odteká Lehotským potokom do riečky Štítnik. Na vrchol vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol je po plošnej ťažbe pokrytý len nízkou vegetáciou[5], ktorá umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrchy Stolických vrchov, Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu, nezriedka tiež Vysoké Tatry a vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
zelenej turistickej značke (Chodník Pavla Jozefa Šafárika):
- od východu z Brdárky cez Kilhov
- od západu z vrcholu Stolice (1 476 m n. m.; napojenie na Rudnú magistrálu)
- po
žlto značenej turistickej trase cez sedlo Olochova jama:
- od severovýchodu z Rejdovej
- od juhu zo Slavošoviec[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.