Grúň (vrch v pohorí Čierna hora)
| Grúň | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Košický |
| Okresy | Prešov, Gelnica |
| Obce | Klenov, Margecany |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Roháčka |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 900,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′55″S 21°00′53″V / 48,9153°S 21,0146°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Margecian
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Grúň[1] (900,9 m n. m.[2]) je vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Margecany, približne 8 km severovýchodne od Gelnice.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Roháčka.[3] Leží na hranici Prešovského a Košického kraja, na rozhraní okresov Prešov a Gelnica a zasahuje na katastrálne územie obce Klenov a Margecany.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Margecany a Jaklovce, východne ležia Miklušovce a Klenov, severne Ovčie a Hrabkov a západne Kluknava.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Grúň leží v širšom masíve Roháčky (1 029 m n. m.), v rázsoche, vedúcej južným smerom na Holý hŕbok (677 m n. m.). Východne sa nachádza Zajačia hora (635 m n. m.), Bystrá (766 m n. m.) a Suchý vrch (799 m n. m.), južne Šľuchta (781 m n. m.), Holý hŕbok a Kurtavá skala (791 m n. m.), západne Krompašský vrch (1 025 m n. m.), Biela skala (926 m n. m.) a Gavart (624 m n. m.) a severne Koľvek (800 m n. m.), Čierna hora (1 025 m n. m.), Roháčka (1 029 m n. m.) a Mestické (828 m n. m.).[2] Vrch je súčasťou povodia rieky Hornád, kde vodu z východných svahov odvádza potok Bystrá a zo západných bezmenný potok. Na vrchol vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je však obmedzený výhľad na okolité vrcholy pohoria, no tiež Vysoké a východnú časť Nízkych Tatier, Volovské a Slanské vrchy a časť Čergova.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
žltej turistickej značke z Margecian - po
modrej turistickej trase cez Sedlo pod Roháčkou:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online.