Gracián (právnik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gracián
taliansky kánonista
Gracián v opise Graciánovho dekrétu z 13. storočia
Gracián v opise Graciánovho dekrétu z 13. storočia
Štát pôsobeniaBologna
Biografické údaje
Varianty menalat. Gratianus
Narodenie11. storočie
dnešné Taliansko
Úmrtie12. storočie
Bologna (?)
Svätenia
CirkevKatolícka cirkev
Rehoľník
Rehoľakamalduli
Odkazy
Spolupracuj na Commons Gracián

Gracián (zriedkavo aj: Franciscus Gratianus[1]; iné mená pozri Gracián; * 11. storočie, Carraria-Ficulle?[2]/ Chiusi[3] – † pred 1159, Bologna[2]/do 1160[4]/1179[1]) bol taliansky cirkevný učenec a právnik, otec[1] kánonického práva ako vedy a zakladateľ vedeckého systému cirkevného práva.[3] Okolo roku 1140 publikoval dekrét (neskôr známy ako Graciánov dekrét), ktorého cieľom bolo unifikovať a harmonizovať cirkevné právo. Dekrét ihneď získal obrovský úspech a postupne nahradil všetky staršie katolícke kánonické zbierky. Z hľadiska systematizácie a exegézy cirkevného práva býva niekedy prirovnávaný k justiniánskym právnikom a kodifikátorom.[3]

Život[upraviť | upraviť kód]

O Graciánovom živote sa veľa nevie. Narodil sa v 11. storočí v Taliansku. Podľa väčšiny názorov bol benediktínskym mníchom kamadulského Kláštora svätého Félixa v Bologni. Nové výskumy tento názor čiastočne spochybnili.[3] Dôvodom pochybností je fakt, že mníchom nebolo dovolené študovať a praktizovať právo. Pravdepodobne v rokoch 1130 – 1140[4] pôsobil na Bolonskej univerzite, kde vyučoval kánonické právo. Kým v minulosti bolo kánonické právo súčasťou morálnej teológie, Gracián ho vyučoval ako oddelenú disciplínu. Presadzoval dialektickú metódu vzdelávania.[3] V roku 1143 možno pôsobil ako poradca pápežského sudcu.[4][5] Okolo roku 1140 vydal zbierku cirkevného práva nazvanú neskôr Graciánov dekrét. Hoci bol neskôr viackrát upravovaný, tvoril dekrét následne základ kánonického práva Katolíckej cirkvi až do roku 1917 (vydanie Corpus Iuris Canonici).[2] Vlastným prameňom práva však nebol.[3] V dekréte použil aj vlastné komentáre (dicta), ktoré uplatňujú metódy ranej scholastiky.[5] O presnom mieste a roku jeho smrti sa s istotou nič nevie. Pravdepodobne však zomrel pred rokom 1160, pretože bolonský kánonista a glosátor Rufinus sa o ňom zmieňuje slovami ille magne memorie (v preklade: on zbožnej pamäti).[4] V Bazilike svätého Petronia v Bologni sa nachádza jemu dedikovaný pamätník.[3]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Graciánov dekrét

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c ENGLISH, Edward D.. Encyclopedia of the Medieval World. 1. vyd. New York : Facts On File, Inc., 2005. ISBN 0-8160-4690-5. S. 309 – 310.
  2. a b c Gratian In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-09-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c d e f g VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. 1. vyd. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 176, 275, 286.
  4. a b c d GRATIAN In: Dictionary of the Middle Ages. Zväzok 5 (FAMINE IN THE ISLAMIC WORLD – GROTE, GEERT). New York : Charles Scribner's Sons, 1985. ISBN 0-684-18278-5. S. 656 – 657.
  5. a b Gratian In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 481.