Gradec (Záhreb)
Gradec alebo Grič je názov historickej časti Záhrebu na svahu Medvednice, z ktorej po spojení s Kaptolom vznikol dnešný Záhreb.
Roku 1242 vydal Belo IV. Zlatú bulu, v ktorej mesto vyhlásil za "slobodné a kráľovské mesto na kopci Gradeci záhrebskom". V rokoch 1242 až 1266 je mesto opevnené hradbami a vežami, a preto sa dodnes zachoval jeho pôvodný tvar a usporiadanie ulíc.
Gradec sa spojil s Kaptolom 7. septembra 1850, čím sa začala moderná história mesta Záhreb.
Podľa administratívneho delenia Gradec od roku 1999 patrí do mestskej štvrti Gornji grad - Medveščak.
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
Dochovali sa stredoveké názvy niektorých Gradeckých ulíc, dnes sú tieto ulice premenované.
| Stredoveký názov | Súčasný názov |
|---|---|
| Srednja | Ćirilometodska |
| Blatna | Demetrova |
| Mesarska | Matoševa |
| Duga | Radićeva |
| Popovska | časť Opatičkej |
Mestské brány[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto malo päť[1] alebo šesť[2] brán, tri veľké a dve (tri) vedľajšie.
Veľké brány[upraviť | upraviť zdroj]
- Mesnička vrata (západ)
- Nova vrata (neskôr Opatička, sever)
- Kamenita vrata (východ)
Malé brány[upraviť | upraviť zdroj]
- Poljska vrata (pri veži Lotrščak, juh)
- Surove dverce (východ)
- Mala Mesnička vrata (západ)
Veľké brány (Kamenita, Nova i Mesnička) boli štvoruholníkové veže, cez ktoré sa vchádzalo do mesta. Malé brány boli jednoduché a mohli cez nich prechádzať len chodci. Kľúče od brán uchovávali mešťania bývajúci v ich blízkosti. Pred zatváraním brán zvonil štvrť hodiny v mestskej zvonici zvon Lotrščak, upozorňujúci mešťanov, ktorí sa zdržali za mestskými hradbami, aby sa ihneď vrátili domov.
Zo všetkých mestských brán sa dodnes dochovali len Kamenita vrata.
Historické pamiatky a kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Centrom Gradecu je Markovo námestie (Markov trg), ktorému dominuje Kostol sv. Marka (postavený v 13. storočí v románskom slohu, v druhej polovici 14. storočia prestavaný a dostavaný, 1876-1882 obnovený v neogotickom štýle po zemetrasení).
Na námestí sa tiež nachádzajú:
- Banski dvori - sídlo Vlády Chorvátskej republiky
- Sídlo Chorvátskeho parlamentu (Hrvatski sabor)
Ďalšie kultúrno-historické pamiatky na Griči:
- Veža Lotrščak
- Stara gradska skupština (Starý mestský snem)
- Gréckokatolícka konkatedrála sv. Cyrila a Metoda
- Kostol Sv. Kataríny (1620–31)
- Jezuitský kláštor (dnes Galerija Klovićevi dvori)
- Jezuitská akadémia
- Palác Zrínskych (17. storočie)
- Kláštor klarisiek (1647–50, dnes mestské múzeum)
- Barokový palác Vojković-Oršić-Rauch (18. storočie, dnes historické múzeum
- Palác Pejačević (1797, neskôr divadlo, dnes prírodovedné múzeum)
- Stara gradska vijećnica (Stará mestská radnica), dnes sídlo mestského zastupiteľstva
- Paláce Dverce, Paravić, Magdalenić-Drašković, Walter, Amadé, Ratkaj a ďalšie
- Popov toranj (1247, od 1903 hvezdáreň) - veža, v ktorej sa v prípade nebezpečenstva schovávalo duchovenstvo z Kaptolu
Múzea[upraviť | upraviť zdroj]
- Muzej grada Zagreba (Múzeum mesta Záhreb)
- Hrvatski prirodoslovni muzej (Chorvátske prírodovedné múzeum)
- Hrvatski povijesni muzej (Chorvátske historické múzeum)
- Hrvatski muzej naivne umjetnosti (Chorvátske múzeum naivného umenia)
- Muzej prekinutih veza (Múzeum ukončených vzťahov)
- Muzej Marton
Galérie[upraviť | upraviť zdroj]
- Galerija Klovićevi dvori
- Galerija Kula Lotrščak
- Atelier Meštrović
- Galerija Gradec
- Galerija Laval Nugent
Galéria obrázkov[upraviť | upraviť zdroj]
-
Kostol sv. Marka -
Veža Lotrščak -
Kostol sv. Kataríny -
Zvonica Kostola sv. Marka -
Stará mestská radnica -
-
Banski dvori - sídlo chorvátskej vlády -
Záhrebská lanovka (Uspinjača)
.jpg)
.JPG)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Povijesni Spomenici Grada Zagreba, Monumenta historica civitatis Zagrabiae: Diplomata. 1400-1499, svezak 2, Ivan Krstitelj Tkalčić, Emilije Laszowski, Zagreb, 1895.
- ↑ Franjo Buntak, Povijest Zagreba, Nakladni zavod Matice hrvatske, Zagreb, 1996., ISBN 953-6014-31-9
Súradnice: 45°49′00″S 15°58′26″V / 45,816667°S 15,973889°V