Gramovo farbenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gramovo farbenie Staphylococcus aureus (S. aureus ATCC 25923, grampozitívne koky, fialové) a Escherichia coli (E. coli ATCC 11775, gramnegatívne bacily, červené), najbežnejšie referenčné baktérie na Gramovo farbenie

Gramovo farbenie[1] (iné názvy: farbenie podľa Grama, farbenie Gramovou metódou, Gramova farbiaca metóda) je empirická metóda, ktorá slúži na rozdelenie bakteriálnych druhov do dvoch veľkých skupín – na grampozitívne baktérie a gramnegatívne baktérie. Rozdelenie je založené na chemických a fyzikálnych vlastnostiach ich bunkovej steny.

Zaviedol ho v roku 1884 Hans Christian Gram. Je to diferenciačné farbenie založené na sfarbení grampozitívnych a gramnegatívnych buniek baktérií. Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene. Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G− baktérií. G− bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov.

Princíp Gramovho farbenia spočíva v tom, že sa obidve bunky (G+ aj G−) zafarbia farbivom kryštálovou violeťou, čím sa obe sfarbia do fialova. Preparát sa potom morí jódom v roztoku jodidu draselného, ktorý s farbivom vytvorí komplex v obidvoch bunkách. Potom sa farbivo vymýva etanolom (alebo acetónom), pričom komplex sa vyplavuje len z G− baktérií (rozpúšťa sa vonkajšia lipidová vrstva bunkovej membrány), ktoré sa odfarbia. Napokon sa preparát dofarbuje karbolfuchsínom (alebo safranínom). G+ bunky teda po Gramovom farbení ostávajú fialové, G− bunky sú červené (alebo ružové).

Rozdelenie baktérií na základe Gramovho farbenia má hlbší význam, medzi obidvoma kategóriami existujú mnohé ďalšie rozdiely (napríklad v citlivosti na antibakteriálne látky typu antibiotík).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gramovo farbenie. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2021-08-30]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]