Grigorij Jevsejevič Zinovjev

	Grigorij Jevsejevič Zinovjev
	sovietsky revolucionár a politik
	; Grigorij Jevsejevič Zinovjev v roku 1920
Rod. meno	Ovsej-Geršen Aronovič Radomyslski; (rus. Овсей-Гершен Аронович Радомысльски)
Štát pôsob.	Sovietsky zväz
Narodenie	23. september 1883; Kropyvnyckyj, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Úmrtie	25. august 1936 (52 rokov); Lubianka, Moskva, Sovietsky zväz
Štátna príslušnosť	Sovietsky zväz
Zamestnanie	politik
Známy vďaka	jeden z najbližších spolupracovníkov Lenina, popravený počas stalinistických čistiek
Odkazy
Commons	Grigorij Jevsejevič Zinovjev
	Biografický portál

Grigorij Jevsejevič Zinoviev (rus. Григорий Евсеевич Зиновьев, narodený ako Ovsej-Geršen Aronovič Radomyslski (rus. Овсей-Гершен Аронович Радомысльски), * 23. september 1883, Kropyvnyckyj, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 25. august 1936, Lubianka, Moskva, Sovietsky zväz) bol sovietsky revolucionár a politik. Bol starobolševikom a blízkym spolupracovníkom Vladimíra Lenina. V 20. rokoch 20. storočia bol Zinoviev jednou z najvplyvnejších postáv sovietskeho vedenia a predsedom Komunistickej internacionály.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Zinoviev sa narodil na Ukrajine v meste Jelisavethrad, ktoré neskôr istú dobu aj nieslo jeho meno, v židovskej rodine. Revolučnú činnosť začal vstupom do tajnej Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany (RSDĽP) v roku 1901. V roku 1903 sa RSDĽP rozdelila na menševickú frakciu pod vedením Júliusa Martova a boľševikov pod vedením Vladimíra Lenina. Zinoviev sa pridal k Leninovej frakcii, čím sa stal jedným z pôvodných boľševikov. Ako boľševik sa Zinoviev zapojil do revolučných aktivít v Rusku aj v zahraničí a stal sa známym svojou neochvejnou lojalitou voči Leninovi.

Boľševici sa po októbrovej revolúcii v roku 1917 chopili moci a vytvorili vlastnú vládu, Ruskú sovietsku federatívnu socialistickú republiku. Toto prevzatie moci nakoniec viedlo k ruskej občianskej vojne. Komunistické strany v celej Európe, povzbudené prvou svetovou vojnou a októbrovou revolúciou, sa pokúsili zopakovať úspechy boľševikov vo svojich krajinách. Žiadosti o dodávky a pomoc viedli Lenina k vytvoreniu Komunistickej internacionály v roku 1919, ktorá mala rozdeľovať pomoc týmto začínajúcim komunistickým hnutiam. Komunistická internacionála pod vedením Zinovjeva poskytovala pomoc a dodávky existujúcim komunistickým stranám a snažila sa vytvoriť nové. Zinovievove snahy o mobilizáciu komunistickej revolúcie v zahraničí však skončili neúspechom a v očiach medzinárodného spoločenstva si rýchlo získal negatívnu povesť.

Počas Leninovej paralýzy spôsobenej syfilisom v rokoch 1923 – 1924 sa Zinoviev spojil s kolegami starými boľševikmi Levom Kamenevom a Josifom Stalinom proti Levovi Trockému. Títo muži vytvorili úspešný triumvirát, ktorý Trockému odoprel možnosť stať sa Leninovým nástupcom a tým začal jeho pád. Stalin s pomocou Kameneva a Zinovjeva v roku 1925 odstránil Trockého z funkcie ministra vojny. Trockij bol nakoniec odstránený z Ústredného výboru a v roku 1929 by nútený odísť do exilu. Porážka Trockého znamenala koniec koalície medzi Stalinom a Zinovjevom. V polovici 20. rokov sa Stalin a Zinoviev dostali do sporu, ktorý v roku 1925 vyústil do Zinovievovho vylúčenia zo strany. Obaja muži sa potom zmierili a Zinoviev bol nakoniec znovu prijatý. Búrlivé vzťahy medzi Stalinom a Zinovjevom však pokračovali počas celých 20. rokov a Zinovjev bol zo strany vylúčený trikrát (v rokoch 1927, 1932 a 1934).

Politický proces[upraviť | upraviť zdroj]

Zinovievova fotografia z policajného spisu z augusta 1936.

Zinovievove ideologické nezhody a problematické vzťahy so Stalinom ho viedli k vytvoreniu partnerstva s Levom Trockým a Levom Kamenevom. V roku 1934 bol zavraždený Sergej Kirov, blízky Stalinov spojenec a spolupracovník. Zinoviev, Kamenev a ich najbližší spolupracovníci boli opäť vylúčení zo strany a zatknutí v decembri 1934. Následné vyšetrovanie NKVD došlo podľa vyfabrikovaných dôkazov k záveru, že Zinoviev bol zapojený do sprisahania a zosnoval plán na zvrhnutie Stalina. V januári 1935 boli súdení a prinútení priznať morálnu spoluúčasť na Kirovovej vražde. Zinoviev bol odsúdený na 10 rokov väzenia a jeho priaznivci na rôzne tresty odňatia slobody.

V auguste 1936, po mesiacoch vyšetrovania vo väzniciach tajnej polície, boli Zinoviev, Kamenev a 14 ďalších, väčšinou starí boľševici, opäť postavení pred súd. Tentoraz obvinenia zahŕňali vytvorenie teroristickej organizácie, ktorá zabila Kirova a pokúsila sa zabiť Stalina a ďalších vodcov sovietskej vlády. Tento proces so šestnástimi (alebo proces s „Trockisticko-Zinovievským teroristickým centrom“) bol prvým moskovským divadelným procesom a pripravil pôdu pre následné demonštračné procesy, v ktorých sa starí boľševici priznali k čoraz komplikovanejším a ohavnejším zločinom, vrátane špionáže, otravy a sabotáže. Zinoviev a ďalší obžalovaní boli uznaní vinnými 24. augusta 1936.

Pred procesom sa Zinoviev a Kamenev dohodli, že sa priznajú k falošným obvineniam pod podmienkou, že nebudú popravení. Túto podmienku Stalin akceptoval, pričom uviedol, že „to je samozrejmé“. Niekoľko hodín po ich odsúdení však nariadil Stalin ich popravu.^[1] Krátko po polnoci, ráno 25. augusta 1936, boli Zinoviev a Kamenev popravení zastrelením.

Zinoviev bol rehabilitovaný v roku 1988.