Grigorij Mesežnikov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Grigorij Mesežnikov
slovenský politológ
Rod. menoGrigorij Mojsejevič Mesežnikov
Narodenie25. marec 1958 (66 rokov)
Oriol, RSFSR, Sovietsky zväz
Alma materMoskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova
Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Grigorij Mojsejevič Mesežnikov (* 25. marec 1958, Oriol, ZSSR)[1][2] je slovenský politológ a politický analytik židovsko-ruského pôvodu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Grigorij Mesežnikov sa narodil v bývalom Sovietskom zväze, v meste Oriol, v dnešnej západnej časti Ruska. Pochádza zo židovskej rodiny, jeho otec pôvodom z Ukrajiny a matka z Ruska sa stretli počas druhej svetovej vojny, v období, keď boli evakuovaní mimo nacistami okupovaných území.[3]

Po skončení strednej školy rok pracoval v nemocnici v rodnom meste[3], následne v roku 1976 nastúpil na štúdium na Filozofickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity, kde študoval filozofiu a sociálnopolitické vedy (špecializoval sa na sociálno-politický vývoj a ideológie afrických štátov). Štúdium ukončil v roku 1981.[4] Počas štúdia na vysokej škole sa spoznal so svojou budúcou manželkou, pôvodom zo Slovenska, s ktorou sa v roku 1979 oženil.

V roku 1981 sa spolu s manželkou presťahoval na Slovensko. Po príchode do Československa bol dlhší čas nezamestnaný[3], neskôr pracoval ako robotník v sklade podniku Zdroj. V roku 1983 obhájil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského Bratislave titul PhDr. v odbore vedecký komunizmus[2] a nastúpil na každoročne predlžovaný študijný pobyt na Ústave marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Nikdy, ani v ZSSR, nebol členom komunistickej strany. V novembri 1989 bol spoluautorom vyhlásenia sovietskych občanov žijúcich v Bratislave na podporu požiadaviek VPN.[3] V rokoch 1990 – 1993 bol zamestnaný v Knižnici a stredisku vedeckých informácií Pedagogickej fakulty UK a v Knižnici Filozofickej fakulty UK.[5]

V rokoch 1993 – 1997 pracoval v Politologickom kabinete Slovenskej akadémie vied (dnes Ústav politických vied SAV). V roku 1997 bol jedným zo zakladateľom občianskeho združenia Inštitút pre verejné otázky (IVO) spolu s Martinom Bútorom a ďalšími expertmi. V IVO pôsobí doteraz. V roku 1999 sa stal prezidentom tejto organizácie. Cieľom IVO, nezávislého výskumného centra, je šírenie princípov demokracie a hodnôt otvorenej spoločnosti na Slovensku.

Grigorij Mesežnikov dlhší čas pôsobil ako člen (neskôr ako podpredseda) Správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF), za túto svoju činnosť dostal osobné poďakovanie od zakladateľa siete nadácií otvorenej spoločnosti George Sorosa.

Vo februári 2008 Mesežnikova fyzicky napadol na ulici v Bratislave 27-ročný muž, ktorý pri útoku kričal antisemitské heslá. Okoloidúci sa Mesežnikova zastali a útočníka napokon spacifikovala polícia.[6]

Odborná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Publikoval odborné štúdie v monografiách, zborníkoch a časopisoch na Slovensku aj v zahraničí.[5] Je editorom a autorom niekoľkých desiatok knižných publikácií vrátane všetkých Súhrnných správ o Slovensku, hlavným autorom kapitoly o Slovensku v správe Nations in Transit  publikovanej americkou nezávislou organizáciou Freedom House (1998 – 2014), spolu-redaktorom slovenskej časti publikácie Bertelsmann Transformation Index, pravidelne vydávanej Bertelsmannovou nadáciou v Nemecku. Spolu s novinárom Tomášom Galisom vydal knihu rozhovorov 2018. Rok protestov, venovanú zlomovým udalostiam v politickom vývoji SR a ich kontextom.

Vo svojich akademických a odborných príspevkoch sa Mesežnikov venuje otázkam vývoja straníckych systémov a straníckej politiky, širším súvislostiam spoločenskej transformácie na Slovensku a v strednej Európe, problematike nacionalizmu, extrémizmu, antisemitizmu a vonkajším hybridným hrozbám.

Mesežnikov je tiež častým prispievateľom a komentátorom pre mnohé médiá mapujúce politickú situáciu na Slovensku. Pre svoje postoje, týkajúce sa politického vývoja na Slovensku, sa stával terčom verbálnych útokov a osobných invektív zo strany niektorých slovenských politikov[7] (Vladimír Mečiar, Ján Slota, Anna Malíková, Robert Fico, Dušan Čaplovič a Marian Kotleba).

Od 90. rokov pôsobil ako externý spolupracovník Rádia Slobodná Európa na Slovensku, je pravidelným prispievateľom Českej televízie a Českého rozhlasu. Analyzuje slovenskú politickú scénu vo viacerých domácich i zahraničných médiách.

Absolvoval odborné stáže vo Švédsku v roku 1992 a v USA v roku 1994. V roku 2006 absolvoval Reagan–Fascell Democracy Fellows Program v National Endowment for Democracy, Washington (USA) so zameraním na úlohu think-tankov v demokratickej verejnej politike.[5] V roku 2012 v rámci individuálneho výskumného projektu, zameraného na proces demokratizácie a rozvoj občianskej spoločnosti a podporeného programom Taiwan Fellowship, pôsobil na Katedre politických vied na Národnej taiwanskej univerzite v Taipei.[8] V roku 2018 absolvoval študijný pobyt ako člen skupiny zástupcov európskych think-tankov na Taiwane. V roku 2019 sa ako člen skupiny expertov z krajín V4 zúčastnil na študijnom pobyte v rámci Project Interchange organizácie American Jewish Committee v Izraeli a Palestínskej autonómii. V rokoch 2019 – 2020 je hosťujúcim expertom v Inštitúte pre humanitné vedy vo Viedni (Institute for Human Sciences – Institut für die Wissenschaften vom Menschen, IWM) v rámci programu Europe’s Futures.[9]

V decembri 2022 bola G. Mesežnikovovi Trnavským samosprávnym krajom udelená Cena slobody Antona Srholca.[10]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozvedený.[11] Má 7 detí[11] a žije v Bratislave.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ MARUŠIAK, Juraj; MESEŽNIKOV, Grigorij. Politické elity sú čoraz senilnejšie. Slovo (Bratislava: Klub Nového slova), 2002-05-15. Dostupné online [cit. 2023-10-14]. ISSN 1336-2984.
  2. ↑ a b Grigorij Mojsejevič Mesežnikov. In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-14]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d SUDOR, Karol. Grigorij Mesežnikov: V médiách sa vidím nerád. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-03-20. Dostupné online [cit. 2019-04-30]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ Grigorij Mesežnikov [online]. obcianskevzdelavanie.sk, [cit. 2019-04-30]. Dostupné online. Archivované 2019-04-30 z originálu.
  5. ↑ a b c IVO - Inštitút pre verejné otázky [online]. ivo.sk, [cit. 2019-04-30]. Dostupné online.
  6. ↑ Monika Tódová,TASR; šif. Grigorija Mesežnikova dnes v centre Bratislavy napadli. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-02-26. Dostupné online [cit. 2019-04-30]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ SITA. Viem, kto je Mesežnikov, povedal Fico. Pravda (Bratislava: Perex), 2008-02-20. Dostupné online [cit. 2019-05-01]. ISSN 1336-197X.
  8. ↑ TA3. HOSŤ V ŠTÚDIU: Grigorij Mesežnikov o Taiwane. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2013-02-10. Dostupné online [cit. 2019-05-02]. [nefunkčný odkaz]
  9. ↑ IWM [online]. 2019-09-02, [cit. 2019-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  10. ↑ TTSK: Cenu slobody Antona Srholca získalo päť významných osobností [online]. Nazahori.sk, 2022-12-03, [cit. 2023-10-04]. Dostupné online.
  11. ↑ a b Grigorija Mesežnikova ako gitaristu počula hrať Samantha Fox [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2021-09-26, [cit. 2023-10-14]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Grigorij_Mesežnikov&oldid=7761333“