Gruyères (Švajčiarsko)

Gruyères
obec
Vlajka Erb
Štát	Švajčiarsko
Kantón	Fribourg
Okres	Gruyère
Nadmorská výška	810 m n. m.
Súradnice	46°35′01″S 7°04′55″V
Rozloha	28,44 km² (2 844 ha)
Obyvateľstvo	2 241 (2021)
Hustota	78,8 obyv./km²
Starosta	Syndic
PSČ	1663
Poloha v rámci Švajčiarska
Poloha obce v rámci okresu
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: http://www.gruyeres.ch
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Gruyères (francúzska výslovnosť: [ɡʁɥiˈjɛʁ], nem. Greyerz) je obec (mestečko) v okrese Gruyère, vo švajčiarskom kantóne Fribourg. Ku koncu roka tu žilo 2 241 obyvateľov.

Stredoveké mesto je dôležitým turistickým miestom v hornom údolí rieky Sána a dalo názov syru Gruyère. Nachádza sa na vrchole 82 metrov vysokého kopca s výhľadom na údolie Sány a jezero Lac de la Gruyère.

Geografia

Gruyères, zámok a kostol

Gruyères leží v nadmorskej výške 810 metrov, 4,5 km juho-juhovýchodne od hlavného mesta okresu Bulle. Historické mesto je umiestnené na vrchole izolovaného kopca severne od Alpy, v podhorí hory Moléson. V tomto mieste rieka Sana odteká z Fribourských Álp.

Kataster obce zahŕňa úsek údolia Sány a Fribourských Álp. Centrálnou časťou oblasti je rovina Alluvial (690 m nm), ktorá leží vedľa Álp, medzi mestom Gruyères a mestom Broc. Z Brocu sa do výšky 828 m nm tiahne kopec Gruyères. Zo západu potom steká potok Trême a rieka Sána.

Oblasť obce siaha po hrebeni Dent de Broc (1829 m n. m.) na severe a Dent du Chamois (1830 m n. m.) na juhu. Dva vrcholy s ich sedlom medzi nimi sú populárne pre fotografie Gruyère. Najvyšší bod obce je vrchol hory Moleson s výškou 2002 m n. m.

Rozloha Gruyères je 28,4 km². Z tejto plochy je 11,5 km² využívaných na poľnohospodárske účely, zatiaľ čo 14,18 km² je zalesnených. Zvyšok plochy, 1,55 km², zaujímajú stavby alebo cesty a 0,24 km² tvoria vodné plochy a neproduktívna pôda.

Obec Gruyères tiež zahŕňa dve dediny, severne dedinu Épagny a západne dedinu Pringy. Ďalej južne malú dedinku Saussivue a rekreačnú osadu Moléson-Village v údolí Albeuve v podhorí hory Moléson. Susednými obcami Gruyères sú Broc, Charmey, Bas-Intyamon, Haut-Intyamon, Semsales, Vaulruz, Vuadens, Bulle a Le Pâquier.

História

Gruyères (1899)

Námestie v Gruyères

V dedinke Epagny boli objavené hroby z doby halštatskej a laténskej (325–250 pr. l.) a ďalšie stopy z Doba bronzová. Neďaleko sa tiež nachádzali pozostatky rímskej vily z 2. – 3. storočia n. l. a ranne stredovekého cintorína. Rímska osada bola umiestnená na kopci v Gruyères.

Gruyères stojí uprostred zeleného predhorského podhoria Fribourgu a nad stredovekým mestom sa týči hrad. Legenda hovorí, že Gruerius, legendárny zakladateľ Gruyères, chytil žeriava (franc. grue) a vybral si ho ako svoje Heraldické zvieratá, odtiaľ teda podľa legendy pochádza názov mesta.

Avšak počiatky Gruyères zostávajú úplne nejasné. Prvá zmienka pochádza z rokov 1138 – 1139, ešte pod názvom de Grueri, ale predpokladá sa, že osada na tomto mieste stála už v 10. stor. Mesto sa vyvinulo pod hradom, ktorý gróf Gruyere postavil na vrchole kopca, aby mohol kontrolovať, čo sa deje v údolí, ktorým viedla dôležitá cesta od Ženevského jazera cez Bern na sever Švajčiarska. V rokoch 1195 – 1196 sa stalo trhovým mestom s ústrednou ulicou a s mestskými hradbami. Mesto sa vyvinulo oddelene od hradu. V roku 1397 gróf Rudolph IV. Gruyères potvrdil staršiu mestskú listinu, ktorá bola založená podľa vzoru obce Moudon.

Dňa 22. júna 1476 sa Gruyères zúčastnilo bitky pri Morate proti Karlovi Smelému, ktorý bol vojvodom Burgundska. S pomocou Starej švajčiarskej konfederácie porazili burgundskú armádu a ukoristili tri plášte Rádu zlatého rúna, ktoré patrili Karlovi Smelému, vrátane jedného s emblémmi Filipa Dobrého, jeho otca. V čase bitky si totiž pripomínal výročie smrti svojho otca.

Mestský kostol Gruyères pôvodne patril k farnosti Bulle. Gróf Rudolf III. Burgundský dovolil dedinám na ľavom brehu Sány postaviť kostol svätého Theodula. V roku 1254, keď bol kostol vysvätený, stal sa farským kostolom novej farnosti Gruyères. Grófovia z Gruyères boli pochovaní pod oltárom svätého Michala v kostole. Kostol dvakrát vyhorel, a to v rokoch 1670 a 1856. Zrekonštruovaný kostol bol vysvätený v roku 1860. Okrem farského kostola mali na hrade aj kaplnku sv. Jána Krstiteľa s dvoma sklenenými oknami z konca 15. storočia. Kaplnka sv. Mórica v starej nemocnici bola postavená s nemocnicou v roku 1431. Kaplnka du Berceau bola postavená v roku 1612.

Počas tridsaťročnej vojny zo Svätého Bernarda z Besançonu ušli mníšky, aby sa usadili v Gruyères. V meste žili v rokoch 1639 až 1651 a viedli tu súkromnú školu. Od 15. storočia bola v meste otvorená základná škola, predovšetkým pre chlapcov. V 20. storočí sa v meste otvorila stredná škola, ale v roku 1973 bola presťahovaná do mesta Bulle. V Gruyères sa nachádzal morový dom, zmienka o ňom pochádza z roku 1341. V polovici 15. storočia potom bola založená mestská nemocnica, ktorá zostala v prevádzke až do druhej polovice 19. storočia

Medzi 11. a 16. storočím obývalo zámok v Gruyères 19 grófov. V roku 1554 v poradí devätnásty gróf, Michel de Gruyères, zbankrotoval a jeho majetek si mezi sebou rozdělili věřitelé. V polovině 19. století hrad získaly bohaté šlechtické rody Bovy a Ballandy zo Ženevy, ktoré tu vykonali rozsiahlú renováciu. Po druhej svetovej vojne sa stavba dostala pod správu kantónu Fribourg a dnes je otvorená verejnosti.

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov
Rok	1850	1900	1920	1950	2000
Počet obyvateľov	972	1389	1711	1302	1546

Ku koncu roka 2021 v Gruyères žilo 2 241 obyvateľov, z toho bolo približne 15 % cudzincov. Po dosiahnutí najvyššieho počtu obyvateľov okolo roku 1920 klesol počet obyvateľov do roku 1950 takmer o 25 %. Odvtedy bol opäť zaznamenaný pomalý rast počtu obyvateľov. Za posledných 10 rokov sa počet obyvateľov zvýšil až o 21 %.

Francúzština je materinským jazykom väčšiny populácie (90 %). Z menšej časti obyvatelia hovoria nemecky, portugalsky alebo taliansky.

V Gruyères v roce 2008 žilo 50,6 % mužů a 49,4 % žen. Z toho se 32,9 % lidí narodilo v Gruyères, 38,7 % se narodilo ve stejném kantonu, 12,5 % se narodilo někde jinde ve Švýcarsku a 11,8 % se narodilo mimo Švýcarsko.

Děti a mládež (ve věku 0–19 let) tvoří 29,7 % populace, zatímco dospělí (ve věku 20–64 let) tvoří 55 % a senioři (starší 64 let) tvoří 15,3 % obyvatelstva města.

Hospodárstvo

Gruyères bolo vždy vidieckym mestom. Poľnohospodárske produkty z okolia tu boli spracovávané a dodávané na trh. Predtým sa pozornosť sústreďovala najmä na obchod so syrmi a malými a veľkými zvieratami. V meste sa nachádzalo niekoľko mlynov, píly a od 18. storočia aj továreň na pušný prach. Do začiatku 20. storočia bol v Gruyères dôležitý obchod so slamou.

Tvrdý švajčiarsky syr Gruyère

Aj v terajšej dobe sa poľnohospodárstvo špecializuje na produkciu mlieka a chov hovädzieho dobytka. Dodáva suroviny na výrobu syra a spracovanie mäsa. Najvýznamnejšie v ekonomickom odvetví je syr Gruyère.

V sekundárnom sektore sa tu uplatňuje stolárstvo, presná mechanika a remeslá. Služby ponúkajú mnoho pracovných miest v gastronómii a hoteloch. Obce Epagny a Pringy sa v poslednej dobe stali bydliskom pre ľudí, ktorí dochádzajú za prácou do mesta [Bulle].

Od roku 2010 malo Gruyères mieru nezamestnanosti 2,5 %. Od roku 2008 bolo v primárnom ekonomickom sektore zamestnaných 59 ľudí a do tohto sektora bolo zapojených približne 19 podnikov. V sekundárnom sektore bolo zamestnaných 229 osôb a toto odvetvie tvorilo 27 podnikov. V terciárnom sektore bolo zamestnaných 447 osôb a toto odvetvie tvorilo 69 podnikov. V obci bolo zamestnaných 757 obyvateľov, z toho ženy tvorili 42,8 % pracovnej sily.

V roku 2008 bol celkový počet pracovných miest na plný pracovný úväzok 601. Počet pracovných miest v primárnom sektore predstavoval 44, z toho 39 v poľnohospodárstve a 5 v lesnej a drevárskej výrobe. Počet pracovných miest v sekundárnom sektore bol 215, z toho 120 (55,8 %) v spracovateľskom priemysle a 95 (44,2 %) v stavebníctve. Počet pracovných miest v terciárnom sektore predstavoval 342. V terciárnom sektore: 62 (18,1 %) bolo vo veľkoobchodnom alebo maloobchodnom predaji alebo opravách motorových vozidiel, 33 (9,6 %) v doprave a skladovaní tovaru, 131 (38,3 %), v hoteloch alebo reštauráciách, 35 (10 zdravotníctvo. Zvyšnú časť tvorila informatika, technici alebo vedci.

Doprava

Železničná stanica Gruyères

Obec má dobré dopravní spojenie. Leží na hlavnej ceste z Bulle do Château-d'Oex v Pays-d'Enhaut. Najbližšie napojenie na diaľnicu A12, ktorá je od roku 1981 v prevádzke v celej dĺžke z Bernu do Vevey, je vzdialené asi 9 km od centra obce.

Dne 23. júla 1903 bola sprevádzkovaná železničná trať z Bulle do Montbovonu so stanicou Gruyères v obci Pringy. Ďaleko na severe obce sa na železničnej trati z Bulle do Brocu, ktorá bola otvorená 24. júna 1912, nachádzala stanica Epagny (alebo La Tour-de-Trême Parqueterie), ktorá bola uzatvorená v apríli 2021. Verejnú dopravu zabezpečujú autobusové linky spoločnosti Transports publics Fribourgeois z Bulle cez Gruyères do Moléson-Village a tiež z Bulle do Brocu a do Grandvillardu, obe cez Epagny. Malé letisko Gruyères bolo otvorené v roku 1963 na rovine medzi Gruyères a Brocom.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gruyères na českej Wikipédii.