Gruzínska demokratická republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gruzínska demokratická republika
საქართველოს დემოკრატიული რესპუბლიკა
 Zakaukazská demokratická federatívna republika 1918 – 1921 Gruzínska sovietska socialistická republika 
Turecko 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Dideba
Geografia
Mapa štátu
Hlavné mesto
Rozloha
107 600 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
2 500 000 (1919)
Štátny útvar
Gruzínsky maneti
Vznik
26. máj 1918
Zánik
25. február 1921
Predchádzajúce štáty:
Zakaukazská demokratická federatívna republika Zakaukazská demokratická federatívna republika
Nástupnícke štáty:
Gruzínska sovietska socialistická republika Gruzínska sovietska socialistická republika
Turecko Turecko

Gruzínska demokratická republika ( gruz. საქართველოს დემოკრატიული რესპუბლიკა,skr. GDR) je názov prvého novodobého nezávislého štátu Gruzínska, ktorý existoval v roku 1918 po kolapse cárskeho Ruska. Samostatne existoval v čase občianskej vojny v Rusku a zanikol po útoku Červenej armády v roku 1921. Dnešné Gruzínsko voľne nadväzuje na pôvodnú Gruzínskou demokratickú republiku.

Vznik republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Po Februárovej revolúcií v cárskom Rusku v roku 1917, sa ujal moci na území dnešnej Gruzínska tzv. Špeciálny Zakaukazský komitét, ktorý bol pod kontrolou Dočasnej vlády. Miestne sovietmi boli ovládané menševikmi, ktorí boli verní Dočasnej vláde v Petrohrade.

Októbrová revolúcia ale všetko zmenila. Nástupom boľševikov k moci začala Ruská občianska vojna. V vzniknutom mocenskom vákuu sa spojili Gruzínci, Arméni a Azerbajdžanci a vytvorili Zakaukazskú federáciu vo februári 1918. Federácia ale čoskoro vďaka vnútorným rozporom rozpadla a 26. mája 1918 bola vyhlásená nezávislá republika.

Rozloha republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Štát mal spoločnú hranicu s Ruskom, Kubánskou ľudovou republikou a Horskou republikou Severného Kaukazu na severe, s Tureckom a Arménskom na juhu a s Azerbajdžanskou demokratickou republikou na juhovýchode. Hlavným mestom sa stalo Tbilisi, rozloha štátu vtedy činila až 107 600 km² (dnes má Gruzínsko len 69 700 km²) a v celom Gruzínsku žilo na 2,5 miliónov obyvateľov.

Medzinárodné uznanie republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Gruzínska demokratická republika bola uznaná postupne týmito štátmi: Rumunsko, Argentína, Nemecko, Turecko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Japonsko, Taliansko, Poľsko a Československo.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Zasadanie gruzínskeho parlamentu (1918)

Republika bola okamžite uznaná Nemeckom a Tureckom, ktoré okamžite ponúkli pomoc. Na druhú stranu z toho vyplývalo odovzdanie moslimami obývaných území Turecku (mestá: Batumi, Artvin a Achalciche) a Gruzínsko sa dostalo pod silný nemecký vplyv. Nemci dokonca poslali na pomoc Gruzíncom vojsko, ktoré viedol generál Friedrich Freiherr Kress von Kressenstein. Na konci vojny sa Nemci stiahli späť do Nemecka.

GDR mala od začiatku problémy so svojimi susedmi. Územné spory viedla so susedným Arménskom aj Azerbajdžanom. V prípade Arménska skončil spor dokonca ozbrojeným konfliktom. Ďalším problém bolo neuznanie nezávislosti bielogvardejcami. Generál Denikin, miestny veliteľ Bielej armády, nehodlal uznať žiadny novovzniknutý štát, ktorý si predstavoval nároky na území bývalého Ruského cárstva alebo dokonca sa od neho odtrhol. Aj tento spor skončil ozbrojeným konfliktom. Situácia zašla až tak ďaleko, že Briti poslali do oblasti svoje vojsko. Intervenčná armáda mala ustáliť situáciu na Kaukaze a vytvoriť jednotnú silu bojujúcu proti boľševikom. Bola vytvorená línia pomocou britskej armády, ktorú mal Denikin s jeho armádou zakázané prekročiť. Následkom hrozby Bielej armády bolo podpísané spojenectvo medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom v júni 1919.

Voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 14. februára 1919 sa konali voľby do parlamentu. Ako víťaz vyšla z volieb so ziskom 81,5% hlasov strana menševikov. Novovzniknutá vláda vytvorila demokratický štát. Bola daná autonómia búriaceho sa Abcházska a vykonané reformy súdnictva a štátosprávy.

Koniec GDR[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1920 začalo silnieť nebezpečenstvo zo strany boľševikov. Biela armáda bola porazená a Červená armáda sa blížila ku Kaukazu. Sprvu ponúkli boľševici spojenectvo proti zvyškom Biele armády, ale Gruzínci odmietli a začali s mobilizáciou a ďalšími prípravami na vojnu. V tej dobe ale mali boľševici veľa práce v zle sa vyvíjajúcej vojne s Poľskom. Podpísali teda Moskovskú dohodu, v ktorej uznali nezávislosť Gruzínska. Nikdy ale nepočítali, že by dohodu dodržali. V decembri 1920 prišla ďalšia dobrá správa pre Gruzínsko. Liga národov oficiálne uznala gruzínsku nezávislosť a v januári 1921 to isté urobili štáty Dohody Francúzsko a Británia.

Sovietsky útok[upraviť | upraviť zdroj]

Postupne podľahli Červenej armáde susedné Arménsko a Azerbajdžan a Briti stiahli svoje vojsko z Kaukazu. Gruzínsko tak zostalo osamotené v boji proti boľševikom. Červená armáda so sfalšovanými dôkazmi o protiboľševickej činnosti Gruzínska začala s útokom vo februári 1921. Z juhu sa pridala k boľševikom aj turecká armáda a osud nezávislého Gruzínska bol tak spečatený. Na jej území bola vytvorená Zakaukazsku sovietska federatívna socialistická republika a v roku 1936 reorganizovaná Gruzínska sovietska socialistická republika. Politická reprezentácia nezávislého Gruzínská emigrovala z krajiny a vytvorila v Paríži exilovú vládu, ktorá fungovala do roku 1954.

Odkaz GDR[upraviť | upraviť zdroj]

Krátkotrvajúca nezávislá republika sa stala veľmi dôležitým faktorom pre gruzínske národné cítenie. Zo všetkých sovietskych republík sa práve v Gruzínsku vytvorilo najsilnejšie hnutie za nezávislosť. V 80. rokoch začali politici prirovnávať GDR ako alternatívu úspešného boja Gruzíncov proti Rusku a začali nazývať GDR Prvá republika.

V apríli 1991 bola oficiálne obnovená nezávislosť Gruzínska, ktorá oficiálne nadväzovala na GDR. Symboly GDR (štátna vlajka, štátny znak) boli používané moderným Gruzínskom až do roku 2004. Deň vyhlásenia nezávislosti GDR 26. mája bol vyhlásený za štátny sviatok ako Deň nezávislosti.

Významní politici[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gruzínská demokratická republika na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]