Gustáv Wendrinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gustav Wendrinský
Gustav Wendrinský.jpg

slovenský vojak, príslušník Waffen-SS
Narodenie24. január 1923
Bratislava, Slovensko
Úmrtie11.13. február 1945
Csobánka, Maďarsko

Gustáv Wendrinský (*24. január 1923, Bratislava – † 11.13. február 1945, Csobánka, Maďarsko) bol slovenský vojak, príslušník elitnej zložky nemeckej armádyzbraní SS.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Bratislave. Do roku 1938 žil s rodičmi v Semtíne pri Pardubiciach. Od chyžnej sa v mladosti naučil po rusky. Do zbraní SS vstúpil v roku 1940.

Útoku na ZSSR sa zúčastnil v rámci 3. tankovej divízie SS „Totenkopf“. Podieľal sa na bojových operáciach proti partizánom v oblasti Pripiaťských močiarov, Velikich Luk, Toropez a Rževa, kde sa koncom roku 1941 jeho jednotka zúčastnila na bojoch o Ržev. Následne bol jeho protitankový oddiel stiahnutý do Poľska a reorganizovaný na 1. SS- Kavallerie-Division. V nasledujúcom období sa zapojil i do druhej bitky o Ržev. Po sovietskej protiofenzíve pri Kursku bojoval v oblasti mesta Oriol. Nemecké vojská boli v tej dobe zatlačené od Charkova cez Dneper až ku Krivému Rogu, kde bol 1. októbra 1943 vyznamenaný Železným krížom I. triedy.

Po opätovnom stiahnutí, doplnení a reorganizácii na 8. SS Kavallerie Division „Florian Geyer“ sa znovu zúčastnil bojov na východnom fronte, najprv v oblasti Koveľa, neskôr v Sedmohradsku. V následných bojoch v Maďarsku sa opäť vyznamenal. V hodnosti SS-Oberscharführera (rotmajster) mal na svojom konte 41 zničených sovietskych tankov, čo je najvyšší počet tankov zničených jedným protitankovým kanónom počas druhej svetovej vojny. 2 tanky navyše zničil v boji z blízka pomocou Panzerfaustu. 27. januára 1945 bol vyznamenaný vysokým nemeckým vyznamenaním – Rytierskym krížom a o jeden stupeň povýšený (SS-Hauptscharführer-nadrotmajster).

Gustáv Wendrinský padol 20 km od Budapešti v dedinke menom Csobánka, pri pokuse nemeckých a maďarských vojakov o únik z Budapešti dňa 11. až 13. februára 1945.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]