Gymnaziálny kostol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°01′30″S 20°35′07″V / 49,025084°S 20,585237°V / 49.025084; 20.585237
Gymnaziálny kostol
Levoca5FotoThalerTamas.jpg
Patrocínium: Panna Mária, svätý Ladislav
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Levoča
Mesto Levoča
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
Súradnice 49°01′30″S 20°35′07″V / 49,025084°S 20,585237°V / 49.025084; 20.585237
Štýl gotika
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Rok 2009 (#33)
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Stredoveké nástenné maľby
 - dátum vyhlásenia 1991
ÚZPF[2]
 - číslo 2768/2
 - dátum zápisu 15. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Saint Ladislaus Church in Levoča
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Starý kláštorný kostol minoritov (nazývaný tiež Gymnaziálny kostol alebo Čierny kostol) je sakrálna stavba nachádzajúca sa v Levoči. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi a od 17. storočia sa zasvätenie rozšírilo o titul Panny Márie - Kráľovnej anjelov.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Okolnosti založenia kláštora nepoznáme. Podľa Lányiho kroniky pochádzajúcej zo začiatku 19. storočia mal minoritský konvent sv. Ladislava v Levoči založiť v roku 1308 gróf Ladislav Dank.[4] Zdroj, z ktorého Lányi čerpal svoje informácie nepoznáme. Navyše v dobových prameňoch sa takáto postava neobjavuje.[5] V odbornej literatúre sa tiež objavil predpoklad, že kláštor vznikol ako dôsledok trestu Kokoša z Lomnice (niekedy uvádzaného ako Gallus, alebo s nesprávnym prímenom Berzeviczi), ktorý mal, okrem iného, založiť šesť kláštorov.[6] V poslednej dobe sa objavili aj chybné informácie, že kláštor už existoval pred rokom 1272,[7] resp. v roku 1284.[8] Prvý dátum vyplýva z nesprávne datovaného súpisu františkánskych kláštorov (vznikol až okolo roku 1350) a druhý časový údaj vznikol z chybnej interpretácie výpovede brata Urbana zachytenej v tzv. Levočskom rotule.[5]

Prvá hodnoverná písomná zmienka o kláštore minoritov v Levoči pochádza z roku 1332.[5]

Kostol s kláštorom slúžil minoritom, ktorí sa podľa zvyklostí usadzovali vo vzdialenejších kútoch mesta, aby mohli pôsobiť hlavne v prostredí mestskej chudoby. Rehoľa ho po nástupe reformácie v Levoči v roku 1544 opustila a kláštor prevzali evanjelici. [6]

Vrátený katolíkom bol až v roku 1673. Kráľ Leopold I. nariadil prepoštovi v Spišskej Kapitule, aby do kláštora uviedol jezuitov. Do vlastníctva boli uvedení v roku 1674 a v roku 1677 začali rozsiahlu prestavbu kláštora. Neskôr v priestoroch kláštora zriadili jezuiti Kráľovské gymnázium.[6]

Architektúra a výzdoba[upraviť | upraviť kód]

Kláštorný komplex, ktorý stojí pri západných hradbách, je vzorom stredoeurópskej mendikantskej sakrálnej architektúry a patrí k jedinečným stavbám svojho druhu na Slovensku.[6] Sakrálne umenie stredoveku možno obdivovať v samotnom kostole i v unikátnej arkádovej krížovej chodbe s fragmentmi freskovej výzdoby, rajským dvorom a fontánou.

Z gotického interiéru sa zachovala iba Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia.[4] Oltáre a ďalšie zariadenie kostola je barokové, zväčša v čiernozlatej farbe. Podľa zachovaných správ, zhotovil toto zariadenie sochár Olaf Engelholm, ktorý prišiel do Levoče údajne z Münsteru (Vestfálsko).[4] Príznačné pre jeho prácu sú postavy anjelov – kariatíd, nesúcich ťažké točené stĺpy, ktoré sa v kostole nachádzajú.[4]

Nástenné maľby v interiéri predstavujú významný medzník v stredovekom monumentálnom maliarskom umení mestského prostredia na Slovensku. Zachovaná kompozícia v tympanone portálu na južnej strane predstavuje korunovanú Madonu s malým Ježišom, sediacu na tróne, po stranách s anjelmi. Na severnej strane sa v obrazovej ploche rozdelenej na dve časti zachovali scény – Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie.[9] Nástennú maľbu v sakristii so scénou Ukrižovania robí výnimočnou motív architektúry, ktorý znázorňuje mestské hradby.[9]

Zaujímavosťou je cyklus siedmych skutkov milosrdenstva na severnej strane lode. Cyklus sa začína na ľavej strane výjavom Krista Trpiteľa, žehnajúceho skutkom milosrdenstva a ľavou rukou ukazujúceho na kalich pri nohách. Skutky sú zachytené v šiestich obrazových poliach - Ubytovanie pocestného, Nasýtenie hladného, Ošatenie nahého, Navštívenie uväzneného, Navštívenie chorého spolu s Napojením smädného a Pochovanie zosnulého.[9] Celý cyklus končí obrazom Svätej Trojice. Znázornená je v podobe troch vedľa seba sediacich a gestami navzájom živo komunikujúcich mužských postáv – Boha Otca, Krista a Ducha Svätého.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-10-09]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-10-09]. Dostupné online.
  3. Pamiatky a múzea, časopis pre ochranu pamiatok a problémy múzeí (Martin: Vydavateľstvo Osveta), október 1956, roč. V., čís. 8, s. 110.
  4. a b c d Levočské kostoly v kontexte dejín mesta. Z minulosti Spiša, 1997-1998, čís. V-VI, s. 33 – 60.
  5. a b c LABANC, Peter; GLEJTEK, Miroslav. Spišské prepoštstvo na prelome stredoveku a novoveku I. Príspevok k náboženským dejinám Spiša. Trnava - Kraków : Filozofická fakulta TU - Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2015. Dostupné online. ISBN 978-83-7490-879-5. S. 29.
  6. a b c d Stredoveký kláštor minoritov v Levoči. Z minulosti Spiša (Levoča: Spišský dejepisný spolok), 1997-1998, čís. V-VI, s. 61 - 79.
  7. ŠTEVÍK, Miroslav. K počiatkom a lokalizácii stredovekých kláštorov na Spiši. Sandecko-spišské zošity (Stará Ľubovňa), 2010, roč. V, s. 13.
  8. HOMZA, Martin; SROKA, Stanisław. Historia Scepusii I. Bratislava : [s.n.], 2009. S. 264.
  9. a b c TOGNER, Milan; PLEKANEC, Vladimír. Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Bratislava : Arte libris, 2012. ISBN 978-80-97121-40-2. S. 160 – 175.