Gymnopaidia

Reliéf s tancujúcimi bojovníkmi, prvá polovica 1. storočia pred Kr., z originálu z polovice 4. storočia pred Kr., Musei Vaticani, Museo Pio Clementino, Sala delle Muse. Inv. 321.

Gymnopaidia (starogr. Γυμνοπαιδία – Gymnopaidia) bola spartská slávnosť, podľa tradície založená v roku 669 pred Kr., zahŕňajúca tance a cvičenia mužov a nahých mladíkov.^[1]^[2]

Gymnopaidia, „Slávnosť nahých mladíkov“ v Sparte, možno s významom „Slávnosť tanca bez zbraní“, bola zavedená ako každoročná slávnosť, ktorá pripomínala porážku Sparty susedným mestským štátom Argos v bitke pri Hysiai v roku 669 pred Kr. a jej cieľom bolo rozvíjať bojové zručnosti. Po víťazstve Sparty nad Argosom v roku 550 pred Kr. v bitke pri Thyreai bola venovaná tým, ktorí zomreli v bitke.^[3]^[4] Podľa Pausania bola do značnej miery slávnosťou tanca: „Sparťania majú na svojej agore sochy Apolóna, Artemis a Léty. Celý tento priestor sa nazýva miestom tanca (Choros), pretože na Gymnopaidiai ... je to sviatok, ktorý Lakedaimonci berú rovnako vážne ako ktorýkoľvek iný ... efébi predvádzajú tance na počesť Apolóna.“^[5]^[6]

Oslavy trvali niekoľko, možno aj desať dní. Bolo to obdobie, keď boli návštevníci, ktorí boli v Sparte zvyčajne odmietaní, vítaní.^[7] Hlavnou črtou osláv boli tance v podaní troch zborov: chlapcov, dospelých občanov a starcov. Zbory vystupovali na spartskej agore pred zrakmi nielen svojich spoluobčanov, ale aj sochami Apolóna, Artemidy a Léty, pričom chlapci vždy vystupovali v strede, dospelí po ich ľavici a starci po ich pravici. Vedúci každého zboru prostatés alebo choropoios mal na hlave veniec nazývaný stefanos thyreatikos (bol to veniec z palmových listov, jednej z Apolónových posvätných rastlín^[8]), ktorý mal pripomínať víťazstvo Sparťanov pri Thyreai. Tance chlapcov napodobňovali najmä cvičenia z palaistry (chlapci napodobňovali box a zápasenie v tanečnej forme^[9]).^[10] Účelom týchto tancov bolo pravdepodobne osláviť zručnosti tréningu, tímovej práce, kondície a vytrvalosti, na ktorých pracovali chlapci aj muži, aby sa predišlo budúcim porážkam.^[6] Počas osláv sa tiež spievali Thalétove a Alkmanove a Dionysodotove chválospevy. Adresátom týchto chválospevov bol najmä Apolón Karneios, „najdórskejší“ Apolón a najvýznamnejší boh v Sparte (boli to tiež hymny k pocte bohov a spartských héroov.^[4]). Už len tanec v letných horúčavách sa dal považovať za skúšku vytrvalosti všetkých spartských mužov: zatiaľ čo chlapci tancovali nahí, dospelí a starí muži mali na sebe plnú zbroj. Ďalšie súťaže, tentoraz obmedzené len na dospievajúcich, sa týkali boxu, hrania loptových hier a rituálnych bitiek.^[8]

Plutarchos odhaľuje, ako samotní Sparťania vnímali účel a význam tejto slávnosti, keďže cituje niektoré verše, ktoré zbory spievali. Tri zbory, jeden starých mužov, jeden mužov v najlepších rokoch a jeden chlapcov, spievali slová, ktoré slúžili ako akýsi scenár pre celý život občana hoplitu. Zbor starých mužov spieval: „Kedysi sme boli statoční mladí muži.“ Potom zbor mužov v najlepších rokoch odpovedal slovami: „Ale teraz sme statoční my; vyskúšajte nás, ak chcete.“ Potom tretí zbor, zbor chlapcov, spieval: „Ale budeme oveľa mocnejší.“ Platón vnímal gymnopaidiai ako akýsi verejný test vytrvalosti.^[11]

Referencie

↑ Diana Bowder. Who was who in the Greek World, 776 BC-30 BC. Ithaca : Cornell University Press, 1982. ISBN 978-07-1482-207-5. S. 220.
↑ David Henry James Larmour. Stage and Stadium: Drama and Athletics in Ancient Greece. Hildesheim : Weidmann, 1999. ISBN 978-36-1500-209-6. S. 22.
↑ Pamela Bradley. The Ancient World Transformed. Cambridge : Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-11-0767-443-1. S. 97.
1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 369.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 236.
1 2 Sparta. Cambridge : Cambridge University Press, 2023. ISBN 978-10-0938-273-1. S. 83.
↑ James W. Ermatinger. All Things Ancient Greece. New York : Bloomsbury Publishing USA, 2022. ISBN 978-14-4087-454-3. S. 231.
1 2 Fritz Graf. Apollo. London : Routledge, 2008. ISBN 978-11-3437-209-6. S. 94.
↑ Mary Clarke, Clement Crisp. A Companion to Sparta. London : Orbis, 1981. ISBN 978-08-5613-270-4. S. 31.
↑ Mary Clarke, Clement Crisp. The History of Dance. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2023. ISBN 978-33-8250-990-3. S. 198.
↑ Anton Powell. A Companion to Sparta. Hoboken : John Wiley & Sons, 2017. ISBN 978-11-1907-238-6. S. 439.

[:220-1] Diana Bowder. Who was who in the Greek World, 776 BC-30 BC. Ithaca : Cornell University Press, 1982. ISBN 978-07-1482-207-5. S. 220.

[:22-2] David Henry James Larmour. Stage and Stadium: Drama and Athletics in Ancient Greece. Hildesheim : Weidmann, 1999. ISBN 978-36-1500-209-6. S. 22.

[:97-3] Pamela Bradley. The Ancient World Transformed. Cambridge : Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-11-0767-443-1. S. 97.

[:369-4] 1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 369.

[:236-5] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 236.

[:83-6] 1 2 Sparta. Cambridge : Cambridge University Press, 2023. ISBN 978-10-0938-273-1. S. 83.

[:231-7] James W. Ermatinger. All Things Ancient Greece. New York : Bloomsbury Publishing USA, 2022. ISBN 978-14-4087-454-3. S. 231.

[:94-8] 1 2 Fritz Graf. Apollo. London : Routledge, 2008. ISBN 978-11-3437-209-6. S. 94.

[:31-9] Mary Clarke, Clement Crisp. A Companion to Sparta. London : Orbis, 1981. ISBN 978-08-5613-270-4. S. 31.

[:198-10] Mary Clarke, Clement Crisp. The History of Dance. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2023. ISBN 978-33-8250-990-3. S. 198.

[:439-11] Anton Powell. A Companion to Sparta. Hoboken : John Wiley & Sons, 2017. ISBN 978-11-1907-238-6. S. 439.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]