Hôrka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:42, 29. október 2013, ktorú vytvoril Pelex (diskusia | príspevky) (formát)
Hôrka znamená aj malá hora, pozri hora.
Hôrka
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Spiš
Nadmorská výška 600 m n. m.
Súradnice 49°01′10″S 20°23′00″V / 49,019444°S 20,383333°V / 49.019444; 20.383333
Rozloha 11,35 km² (1 135 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 131 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 187,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1311
Starosta Ing.Vladimír Boška[3] (KDH)
PSČ 059 12
ŠÚJ 523488
EČV (do r. 2022) PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Hôrka 141
E-mailová adresa obechorka@obechorka.sk
Telefón +421 52 7793461
Fax +421 52 7793461
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hôrka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hôrka je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Časti obce

Delí sa na časti Kišovce, Primovce, Ondrej, Hôrka, Miklušovce, Huncľoh, Nová ulica a Kišovská baňa. Historické názvy miestnych osád boli Hurka, Svätý Ondrej, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Komárovce.

Dejiny

Všetky spomínané lokality patrili v minulosti k Stolici X spišských kopijníkov, ktorým roku 1243 uhorský kráľ Belo IV. obnovil a potvrdil ich privilégiá. Kopijníckym obciam sa hovorilo aj "zemianske dediny", pretože ich obyvateľstvo bolo privilegované podobne ako ostatní uhorskí zemania. Pomenovanie "kopijníci" (lanceati od latinského lancea = kopija) dostali podľa toho, že do kráľovského vojska mali povinnosť postaviť za každú usadlosť určitý počet ozbrojencov - kopijníkov. Kopijnícke obce mali bezpochyby strážnu, resp. vojenskú funkciu. Pôvod kopijníkov doposiaľ nie je objasnený. Starší historici ich pokladali za maďarských strážcov uhorských hraníc smerom do Poľska, novšie výskumy slovenských historikov naznačujú skôr ich slovanský pôvod, niektorí (Javorský) ich považujú ešte za pôvodných strážcov slovanských hradísk na Čingove a Dreveníku.

Faktom je, že tieto obce (v určitom období ich bolo až 29) si udržali vlastnú samosprávu až do začiatku 19. storočia. Až roku 1803 splynula Stolica X spišských kopijníkov tzv. "malá župa" so Spišskou stolicou.

Do zlúčenia začiatkom 20. storočia mali spomínané obce (osady) samostatný vývoj. Hoci sa v stredovekých listinách objavujú ich názvy až v druhej polovici 13. storočia (Svätý Ondrej - 1280), ostatné až v 14. storočí (Miklušovce - 1311, Primovce - 1312, Kišovce - 1324, Hôrka - 1347), počiatky ich existencie siahajú pred 13. storočie. Uvedené kopijnícke obce nepatrili k veľkým dedinám (najväčšou z nich boli v roku 1787 Kišovce, kde v 38 domoch žilo 192 ľudí; v roku 1828 mali Kišovce 32 domov a 238 ľudí).

Svätý Ondrej mal v roku 1787 24 domov a 186 ľudí,v roku 1828 20 domov a 148 ľudí.

Primovce mali v roku 1787 8 domov a 47 ľudí, v roku 1828 10 domov a 79 ľudí.

Hôrka mala v roku 1787 12 domov a 78 ľudí, v roku 1828 9 domov a 61 ľudí.

V priebehu storočí sa názvy jednotlivých dedín menili:

  • Hôrka - Bosafalua (1347; podľa komesa Bosza), Horka (1413), Huorka (1808)
  • Svätý Ondrej - Sanctus Andreas (1317), Zenthandras (1317), Zekyzenthandras (1435), Swaty Ondrej (1808), Szentandrás (1863)
  • Kišovce - Hisafalua (1324), Hysowec (1511), Kisócz, Kischendorf, Kyssowce (1808)
  • Primovce - villa Primi (1312), Primafalua (1399), Primdorf, Primócz, Primowce (1808)
  • Miklušovce - villa cani Nikolai (1311), Ewzmyklosfalva (1349), Miklósfalva, Nickelsdorf, Miklussowce, Mikulassowce (1808)

Zjednotenie názvu v roku 1900 pre všetky časti obce rešpektovalo ich príslušnosť k spišským kopijníkom, pretože zjednotená obec dostala pomenovanie: "Landzsásfalu" (kopijnícka obec) a v roku 1907 "Landzsásötfalu" (päť kopijníckych obcí). Po vzniku I. ČSR sa ujal slovenský názov Hôrka.

Obyvatelia týchto kopijníckych obcí sa popri pôvodnej vojenskej funkcii venovali väčšinou poľnohospodárstvu a povozníctvu. Od 18. storočia, keď sa v chotári Kišoviec objavili ložiská mangánovej a železnej rudy. Možno konštatovať, že práve ťažba a spracovanie týchto rúd podporili rozvoj obce. Ťažbu vo väčšom rozsahu začal gróf Szakmary v roku 1695, v oblasti známej ako baniská. Najstaršie banské oprávnenia v okolí Kišoviec sú spomínané už v roku 1857 a boli udelené Vítkovickým železiarňam. Okrem uvedeného podniku a po dodnes nie celkom ujasnených okolnostiach mali banský majetok v držbe arciknieža Albrecht, knieža Coburg, železiarske učňovské spoločnosti, bratia Szent-Istványiovci a Pajerovci.

V Kišovciach bola už v roku 1556 zriadená poštová stanica. Táto pošta bola poštou aj pre Poprad, kde vznikla až v roku 1809. Vo Svätom Ondreji v rokoch 1850-1854 mal sídlo a fungoval okresný súd. V 13. storočí tu bol postavený kostol, ktorý bol v 18. storočí prestavaný.

V roku 1939 sa zvýšila ťažba mangánovej rudy, čo malo za následok príliv prisťahovalcov za prácou nielen z rôznych častí Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska i Rumunska. Ťažba bola ukončená 1. apríla 1971.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Použité pramene a literatúra

  • Štátny oblastný archív Levoča, SÚ Sps, adm. 1341/1900.
  • Dr.František Živčák, Levoča, 1996
  • Fekete Nagy,A: A Szepsség terúleti és társadalmi kialakulássa. Budapest 1934
  • Hradsky, J.: Additamenta ad initia proressus ac praesens status Capituli ad Sanctum Martinum E.C. de monte Scepusio.
  • Spišské Podhradie 1903-1904
  • Hradszky, J.: A Ksvrmegye tórtétete. Levoča 1895.
  • Hudák, J.: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava 1984
  • Majtán, M.: Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava 1972
  • Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava 1967
  • Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. Bratislava 1977

Externé odkazy