Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)
| Hájny grúň | |
| vrch | |
 Hájny grúň ako nevýrazný vrch vpravo
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okresy | Banská Bystrica, Brezno |
| Obce | Ľubietová, Hronec |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 207,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°41′27″S 19°28′03″V / 48,6908°S 19,4676°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Strelníky
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hájny grúň (1 207,7 m n. m.[1]) je vrch v severnej časti pohoria Poľana. Leží nad obcou Strelníky, približne 15 km juhozápadne od Brezna.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Banská Bystrica a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Ľubietová a Hronec.[4] Najbližšími sídlami sú západne situované Strelníky a Ľubietová a severovýchodne ležiace Osrblie.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hájny grúň je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od kaldery bývalého stratovulkánu severným smerom na Vepor a Hrb. Severným susedom je spomínaný vrch Vepor (1 277 m n. m.), západným smerom je Ľubietovská Bukovina (1 194 m n. m.) a južným Grúň (1 026 m n. m.). Juhovýchodným smerom je sedlom Jasenová (1 103,5 m n. m.) oddelený Brusniansky grúň (1 271 m n. m.) a východne leží Hrončecký grúň (973 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hutnej, východné riečka Osrblianka a Hronček, smerujúci do Kamenistého potoka.[2] Vrcholom prechádza Rudná magistrála.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Zalesnený vrch poskytuje len veľmi obmedzený výhľad. Z vhodných miest sú viditeľné najmä okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov. Pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná veľká časť hrebeňa Nízkych Tatier, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry i Kremnických vrchov, východným smerom dominuje Fabova hoľa a Klenovský Vepor. Ojedinele sú severným smerom pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke (Rudná magistrála):
- z juhu z Detvy cez Poľanu (1 457,8 m n. m.) a sedlo Jasenová (1 103,5 m n. m.)
- zo severu zo sedla pod Hrbom cez Vepor (1 277 m n. m.)
- po
značke cez rázc. Krížne:
- po
značke cez rázc. Krížne:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
- ↑ Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.