Hésioné (dcéra Laomedóna)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Herkules a Hésioné, Raoul Lefèvre, Histoires de Troyes, 15. storočie

Hésioné (starogr. ἩσιόνηHésioné, lat. Hesione) bola v gréckej mytológii dcéra predposledného trójskeho kráľa Laomedóna a jeho manželky Leukippy. Bola manželka salaminského kráľa Telamóna.

Jej otec Laomedón bol v gréckych mýtoch známy ako muž, ktorý nevie dodržať slovo. Raz sa stalo, že na Diov rozkaz mu boh Apolón a boh morí Poseidón pomohli postaviť trójske hradby a on im za to sľúbil kráľovskú odmenu. Keď už boli práce ukončené, odmenu im uprel a ešte sa im vyhrážal, že im odreže uši, ak sa odmeny budú domáhať. To bohov veľmi rozhnevalo a ich trest nenechal na seba dlho čakať. Poseidón poslal na mesto morskú obludu, ktorá požierala ľudí a boh Apolón zoslal na krajinu mor. Podľa veštcov sa Trója mohla vykúpiť jedine tým, ak bude morskej oblude obetovaná Laomedónova dcéra Hésioné.

Nešťastný Laomedón preto musel dať svoju dcéru prikovať ku skale nad morom. Na jej šťastie však v tej dobe prechádzal mestom hrdina Herakles, vracajúci sa od Amazonek, kde splnil svoju deviatu úlohu v službách mykénského kráľa Eurysthea. Herakles bol ochotný Hésionu zachrániť, ak mu kráľ dá vzácne kone, ktoré daroval jeho dedovi Tróovi najvyšší boh Zeus. Laomedón mu ich bez rozmýšľania sľúbil.

Herakles sa potom hneď vypravil do boja s obludou. Počkal si na ňu za skalou na pobreží a keď sa vynorila, po ťažkom boji ju prebodol mečom. Podľa inej verzie vraj Trójania postavili pre Herakla múr, ktorým mal byť chránený pred obludou, keď sa bude vynárať z mora. Keď potom obluda dorazila k múru a otvorila hrozivé čeľuste, Herakles jej v plnej zbroji skočil do papule. V bruchu obludy strávil celé tri dni, ale nakoniec sa odtiaľ dostal ako víťaz.

Po smrti obludy bola Hésioné voľná, ale kráľ Laomedón svoj sľub opäť nesplnil a dokonca Herakla s vyhrážkami vyhnal z mesta. Podľa inej verzie tohto mýtu, mu kráľ Laomedón dal Hésionu aj kone, ale nechal si ich v úschove po dobu, kým bude Herakles s Argonautami na výprave za zlatým rúnom. Iná verzia zase hovorí, že Laomedón nahradil Diove kone obyčajnými smrteľnými. Nech to už bolo akokoľvek, Herakles stratil trpezlivosť a veľmi sa nahneval. Hneď ako splnil všetky úlohy, ktoré ho viazali k mykénskemu kráľovi Eurystheovi, zhromaždil svojich druhov. Medzi nimi boli Iolaos, Telamón, Péleus, Oiklés a Déimachos z Boiótie. Vypravil šesť alebo dokonca osemnásť lodí, priplával s nimi k Tróji a po ťažkých bojoch mesto dobyl. Kráľa Laomedóna Herakles zabil a jeho dcéru Hésionu dal za manželku svojmu priateľovi Telamónovi, ktorý si ju odviedol do svojho kráľovstva na ostrov Salaminu. Hesioné s ním potom mala syna Teukra, ktorý sa neskôr zúčastnil Trójskej vojny.

Hésioné vykúpila zo zajatia svojho brata Podarka, dala za neho zlatý závoj zo svojej hlavy. On potom prijal meno Priamos, to znamená "vykúpený". Neskôr sa stal posledným kráľom Tróje. Vládol tam až do doby, kedy Tróju po dlhej vojne dobyli Achájci a zrovnali ju so zemou.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]