Hôľna Fatra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hôľna Fatra
geomorfologický podcelok
Hrebeň z Krížnej
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Turčianske Teplice, Banská Bystrica
Nadradená
jednotka
Veľká Fatra
Susedné
jednotky
Šiprúň, Lysec, Zvolen, Bralná Fatra, Revúcke podolie, Starohorské vrchy
Rieky Turiec, Revúca
Súradnice 48°54′04″S 19°04′55″V / 48,901°S 19,082°V / 48.901; 19.082
Najvyšší bod Ostredok
 - výška 1 596 m n. m.
Geologické zloženie vápenec
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Veľká Fatra
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hôľna Fatra je geomorfologický podcelok Veľkej Fatry.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria a zaberá tiež južnú časť liptovskej vetvy hlavného veľkofatranského hrebeňa. Obklopujú ho podcelky Veľkej Fatry, len južná hranica susedí so Starohorskými vrchmi. Západne sa nachádza Bralná Fatra, na severozápade podcelok Lysec, severne Šiprúň, východne Revúcke podolie a juhovýchodne Zvolen.[1]

Významné vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

Významné sedlá[upraviť | upraviť zdroj]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Celé územie podcelku patrí do Národného parku Veľká Fatra, resp. jeho ochranného pásma. Z veľkého množstva maloplošných chránených území tu leží napr. národná prírodná rezervácia Kundračka, Skalná Alpa, Čierny kameň, Borišov či Suchý vrch, prírodná rezervácia Smrekovica a Biela skala a prírodná pamiatka Majerova skala.[4]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Centrálna časť Veľkej Fatry oplýva množstvom turisticky atraktívnych lokalít, ktoré sú prístupné značenými turistickými chodníkmi. Z dolín vedú na hrebeň a vrcholy značené turistické trasy, ktoré sú napojené na hlavné magistrály. Jednou z nich je Cesta hrdinov SNP, vedúca zo sedla Malý Šturec smerom na Donovaly cez Krížnu. Z jej vrcholu vedie severným smerom hlavná veľkofatranská magistrála, ktorá sa na vrchole Ploskej rozdeľuje a kopíruje hrebene turčianskej a liptovskej vetvy.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dušan Kočický, Boris Ivanič. Geomorfologické členenie Slovenska 1:500 000, podľa Mazúr E., Lukniš M., 1986 [PDF]. ŠGÚDŠ, 2011, [cit. 2016-02-17]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  3. Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.