Hôľna Fatra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°54′04″S 19°04′55″V / 48,901°S 19,082°V / 48.901; 19.082
Hôľna Fatra
geomorfologický podcelok
Krížna, hřebeny.jpg
Hrebeň z Krížnej
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Turčianske Teplice, Banská Bystrica
Nadradená
jednotka
Veľká Fatra
Susedné
jednotky
Šiprúň, Lysec, Zvolen, Bralná Fatra, Revúcke podolie, Starohorské vrchy
Rieky Turiec, Revúca
Súradnice 48°54′04″S 19°04′55″V / 48,901°S 19,082°V / 48.901; 19.082
Najvyšší bod Ostredok
 - výška 1 596 m n. m.
Geologické zloženie vápenec
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Veľká Fatra
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hôľna Fatra je geomorfologický podcelok Veľkej Fatry.

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria a zaberá tiež južnú časť liptovskej vetvy hlavného veľkofatranského hrebeňa. Obklopujú ho podcelky Veľkej Fatry, len južná hranica susedí so Starohorskými vrchmi. Západne sa nachádza Bralná Fatra, na severozápade podcelok Lysec, severne Šiprúň, východne Revúcke podolie a juhovýchodne Zvolen.[1]

Významné vrchy[upraviť | upraviť kód]

Významné sedlá[upraviť | upraviť kód]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť kód]

Celé územie podcelku patrí do Národného parku Veľká Fatra, resp. jeho ochranného pásma. Z veľkého množstva maloplošných chránených území tu leží napr. národná prírodná rezervácia Kundračka, Skalná Alpa, Čierny kameň, Borišov či Suchý vrch, prírodná rezervácia Smrekovica a Biela skala a prírodná pamiatka Majerova skala.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Centrálna časť Veľkej Fatry oplýva množstvom turisticky atraktívnych lokalít, ktoré sú prístupné značenými turistickými chodníkmi. Z dolín vedú na hrebeň a vrcholy značené turistické trasy, ktoré sú napojené na hlavné magistrály. Jednou z nich je Cesta hrdinov SNP, vedúca zo sedla Malý Šturec smerom na Donovaly cez Krížnu. Z jej vrcholu vedie severným smerom hlavná veľkofatranská magistrála, ktorá sa na vrchole Ploskej rozdeľuje a kopíruje hrebene turčianskej a liptovskej vetvy.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Dušan Kočický, Boris Ivanič. Geomorfologické členenie Slovenska 1:500 000, podľa Mazúr E., Lukniš M., 1986 [PDF]. ŠGÚDŠ, 2011, [cit. 2016-02-17]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  3. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.