Hýľ obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hýľ obyčajný
Bullfinch male.jpg
samec
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pyrrhula pyrrhula
Linnaeus, 1758
Synonymá
hýľ lesný
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hýľ obyčajný alebo hýľ lesný[2] (lat. Pyrrhula pyrrhula) je spevavec z čeľade pinkovité. Hniezdi v lesoch Európy, väčšinou uprednostňuje ihličnatý les, v Západnej Európe aj listnaté lesy. Na Slovensku hniezdi hlavne na strednom a východnom Slovensku do 1 600 – 1 700 m n. m. Zimuje na celom území a sporadicky dochádza k invázii severských populácií.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hýľ obyčajný meria 15 – 16 cm[4][5], váži 32 – 39 g[6]. Samec má čierny vrch hlavy, ružovočervenú hruď, sivomodrý chrbát a bielu kostrč. Zobák má čiernej farby, chvost a krídla hnedé. Samička je podobná, len hruď má svetlohnedú a chrbát sivastohnedý.[5]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas "tjet tjet" občas "djü"

47 s., Anglicko, na pozadí počuť výraznejšie tieto druhy: žlna zelená, drozd čierny, oriešok obyčajný a pinka obyčajná.

Najznámejším hlasovým prejavom hýľa obyčajného je melancholické mäkké opakované pískanie djü. Skupina si udržiava kontakt hlasom tjet, tjet...tjet. Spev je tichý a cvrlikavý s chrumkavými zvukmi.[4]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Ako hniezdič bol zistený v 63,4 % mapovacích kvadrátov, v zime až 94,9% mapovacích kvadrátov.[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 70 000 - 120 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 400 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v ihličnatých lesoch s bohatým bylinným podrastom. V zimnom období prilieta aj na nížiny a prilieta do miest a dedín do záhrad, parkov a sadov.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hýľ hniezdi dva krát do roka. Hniezdo umiestňuje do mladých smriečkov alebo jedlí blízko ku kmeňu, najčastejšie len 2 – 3 m vysoko. Ako stavebný materiál poslúžia drobné konáriky, steblá tráv, lišajníky, srsť a perie. Samička sedí na 4 – 5 (6) vajíčkach belasej farby s červenkastými škvrnami a čiarkami 13 dní. Samec jú kŕmi. Po vyliahnutí mláďat ich obaja rodičia vychovávajú 2 týždne.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa najmä semenami stromov, plodmi ako čerešne, jarabina vtáčia, šípky, tiež púčiky ovocných stromov, aj orgovánu.[6] Príležitostne konzumuje aj hmyz. Z bylín vyhľadáva semienka pŕhľavy, černíc a briez. V lete sa živý semienkami púpav, hviezdic prostredných (Stellaria media) a pastierskej kapsičky (Capsella bursa-pastoris). Zbierajú tiež semienka nezábudok (rod Myosotis), mliečov (rod Sonchus), štiavov (rod Rumex) a horčiakov (rod Persicaria).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 10. decembra 2016
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  3. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Hýľ obyčajný, s. 624 - 625.
  4. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gimpel (Art) na nemeckej Wikipédii.