HESA Šáhid-131
| Šáhid-131 | |
| Typ | bezposádkové lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | HESA |
| Konštruktér | Shahed Aviation Industries |
| Zavedený | 2021 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Ruska Federacia Iran |
Šáhid-131 je iránsky samovražedný dron vyvinutý spoločnosťou Shahed Aviation Industries a vyrobený spoločnosťou HESA. Svoje označenie dostal z perzského slova Šáhid, čo v slovenčine znamená svedok. Hlavnou úlohou tohto bezposádkového lietadla je útočiť na stacionárne pozemné ciele, ktorých súradnice sú vopred známe. Nie je určený na pôsobenie proti pohybujúcim sa cieľom.
Dron bol oficiálne predstavený v decembri 2021 na vojenskom cvičení Veľký prorok 17. V roku 2022 bolo veľké množstvo týchto bezpilotných lietadiel vyvezených do Ruska, kde sú prevádzkované pod označením Geraň-1.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Šáhid-131 je bezpilotné lietadlo typu "vyčkávacia munícia", ktoré je určené na ničenie pozemných cieľov. Dron má dĺžku 2,6 metra a delta krídlo s rozpätím 2,2 metra. Na konci každého krídla sa nachádzajú stabilizátory.
Je vybavený rotačným wankelovým motorom Serat 1 s výkonom 38 koní, čo je iránska kópia britského motoru AR 731. Presný dolet dronu nie je známy, hoci odhady rôznych analytikov sa pohybujú v rozpätí od 700 km do 1 000 km (bežne sa uvádza odhad 900 km).
Odhadovaná maximálna vzletová hmotnosť dronu je 135 kg. Šáhid-131 nesie vysoko výbušnú fragmentačnú hlavicu s hmotnosťou 10 až 20 kg. Hoci je takáto bojová hlavica len zlomkom veľkosti hlavice riadenej strely, je stále dostatočne silná na to, aby zdemolovala malú budovu. Hlavica Šáhidu-131 vysoko účinná proti elektrickým transformátorom, rozvodniam a spínacím prístrojom. Tento typ hlavice je však oveľa menej účinný proti bunkrom a väčším budovám.[1]
Dron nemá diaľkové ovládanie, namiesto toho má civilný GPS systém. Bojové nasadenie týchto dronov na Ukrajine odhalilo, že Šáhid-136 je odolný voči protidronovým puškám a systémom elektronického boja. Dron je tiež vybavený primitívnym inerciálnym systémom, ktorý mu umožňuje udržiavať približný kurz a nadmorskú výšku, ak sa dostane do oblasti, kde satelitná navigácia nefunguje. To znamená, že keď vletí do oblasti, kde sú signály GPS potlačené, dron začne odfukovať vietor a prejavia sa aj chyby samotného inerciálneho systému. V závislosti od rýchlosti a smeru vetra môže byť odchýlka vzdialenosti až 5%. Na úseku 5 km to spôsobí chybu 250 metrov. Po opätovnom prijatí signálu GPS však dron vie upraviť svoj let.[2]
Šáhid-131 je geniálny svojou jednoduchosťou. Trup lietadla, vyrobený z látky z uhlíkových vlákien, dokáže bez problémov vyrobiť každý domáci majster. Po preskúmaní havarovaných a zostrelených dronov v Saudskej Arábii a na Ukrajine sa zistilo, že pri konštrukcii Šáhidu-131 využíva množstvo západných a čínskych komponentov. Je zjavné, že Iráncom sa podarilo využiť medzery v západných kontrolách vývozu. Nedávno dokonca americký prezident Joe Biden zriadil pracovnú skupinu, ktorá má preskúmať, ako je možné, že 82 % komponentov nájdených v Šáhid-131 a Šáhid-136 pochádza z USA.
Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Útok na Abkajk a Churajs[upraviť | upraviť zdroj]
Roj Šáhidov-131 bol v septembri 2019 vypustený v počte 25 kusov z iránskej vojenskej základne Omidiyeh a ťažko poškodil dve veľké saudské ropné zariadenia (Abkajk a Churajs).
Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá nepotvrdená správa o tom, že Rusko, zapletené do nevydarenej invázie na Ukrajinu, zamýšľa kúpiť iránske bezpilotné prostriedky, prišla v júli 2021. Definitívne sa to potvrdilo v septembri, keď sa na Ukrajine našli tri typy bezpilotných lietadiel navrhnutých a vyrobených v Iráne - Mohádžir-6, Šáhid-131 a Šáhid-136. Keďže sa Iránci chceli dištancovať od konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, popreli dodanie ich dronov Rusku. Neskôr však zmenili svoje stanovisko, pričom uviedli, že predali svoje bezpilotné lietadlá Rusku ešte pred vypuknutím vojny.
Iránom dodané drony Rusi prefarbili a premenovali ich na Geraň-1 a Geraň-2 (namiesto Šáhid-131 a Šáhid-136). Oba typy sa zapojili do prebiehajúcej ruskej operácie zameranej na zničenie kriticky dôležitých cieľov. Boli vo veľkej miere využívané na zasiahnutie uzlov v ukrajinskej elektrickej sieti a ďalšej kritickej infraštruktúry vo veľkých mestách od Odesy na juhovýchode až po Ľvov v ďalekom na západe krajiny. Pri ich nasadení z Bieloruska a Krymu je možné nimi zasiahnuť prakticky akékoľvek miesto na Ukrajine.
Hoci sa podarilo veľké množstvo z týchto dronov zostreliť (Ukrajinci uvádzajú úspešnosť 50 až 70 %), napriek tomu spôsobili značné škody. Dňa 30. novembra hovorca Ukrajinských ozbrojených síl tvrdil, že zo 400 iránskych Šáhid, ktoré boli doteraz vypustené, bolo 340 (85 %) zostrelených.
Pravdepodobne v dôsledku vyčerpania prvej zásielky dronov z Iránu došlo 17. novembra k útlmu v ich operáciách. Na Ukrajine nastala trojtýždňová prestávka v používaní lietadiel Šáhid-131 a Šáhid-136. Nálety Šáhidov sa obnovili až 7. decembra, pričom ukrajinskej armáde sa 14 z týchto strojov podarilo zostreliť.[3]
Drony Šáhid lietajú nízko a pomaly a po ich spozorovaní je pomerne ľahké ich zostreliť. O tom svedčia mnohé videá natočené ukrajinskými okoloidúcimi a nahrané na sociálne médiá. Bežne ich zostreľujú jednoduché protilietadlové delá z druhej svetovej vojny, ako aj rakety vzduch-vzduch odpaľované z ukrajinských stíhačiek. Avšak ich nízke radarové a tepelné stopy, ako aj ich nízka letová hladina sťažujú ich detekciu z dostatočne veľkých vzdialeností. Častokrát sú detegované až vtedy, keď sa ocitnú v blízkosti svojho cieľa, čo poskytuje veľmi krátky čas na ich zneškodnenie. Ich jediným viditeľným znakom je hluk pripomínajúci kosačku z ich dvojtaktných piestových motorov, ktorý obrancov varuje, odkiaľ sa približujú. Ukrajinskí vojaci v Odese informovali, že po tom, čo sa im počas dňa podarilo zostreliť niekoľko týchto bezpilotných lietadiel, prešli Rusi na nočné útoky. Vie sa prinajmenšom o jednej udalosti, kedy bol ukrajinský pilot nútený sa katapultovať, keď jeho lietadlo zasiahli trosky dronu Šáhid, ktorý zostrelil.[4]
Požívatelia[upraviť | upraviť zdroj]
- Pozemné vojsko Ruskej federácie - v roku 2022 získalo Rusko od Iránu stovky dronov Šáhid-131 a Šáhid-136.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Russia’s New Drone Warhead Is a ‘Complex Engine of Destruction’ [online]. popularmechanics.com, 2023-02-24, [cit. 2023-05-02]. Dostupné online.
- ↑ Not Only Shahed-136: a Detailed Study of Another Iranian Shahed-131 Kamikaze Drone Used by russia [online]. en.defence-ua.com, [cit. 2023-05-02]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Rusko do útokov na Ukrajine opäť nasadilo drony typu Šáhid-136. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-12-07. Dostupné online [cit. 2023-04-27].
- ↑ Russia’s Iranian-Made UAVs: A Technical Profile [online]. rusi.org, [cit. 2023-05-02]. Dostupné online.
