HMS Hood (51)

	Hood
	; HMS Hood (1931/32)
Základná charakteristika
Štát	Spojené kráľovstvo
Druh	bojový krížnik
Staviteľ	John Brown & Company, Clydebank, Škótsko
Začiatok výstavby	1. september 1916
Dátum spustenia na vodu	22. august 1918
Dátum prevzatia námorníctvom	15. máj 1920
Dátum potopenia (vyradenia)	24. máj 1941
Dĺžka	262,3 m
Šírka	31,7 m
Ponor	10,1 m
Bojový výtlak	45 200 (1918), 48 360 (1940) ton
Posádka	1 421
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred	305 mm
Pancierovanie prova a korma	228 mm
Pancierovanie paluba	76 mm
Hlavná výzbroj	8 x 381 mm (4 x 2)
Pomocná výzbroj	14 x 102 mm (7 x 2) 4 x 533 mm torpédomety (podhladinové)
Protilietadlová výzbroj	24 x 40 mm
Lietadlá	1 x Fiarey IIF
Pohon a pohyb
Pohon	24 Yarrow kotlov, 4 parné turbíny Brown-Curtiss; 151 200 hp (113 000 kW)
Palivo	nafta ; 1 200 štandard, 4 000 maximum ton
Maximálna rýchlosť	31-32 uzlov
Maximálny dosah	10 000 námorných míľ (20 u.)
Poznámky
	stav v roku 1941

HMS Hood (pennant number-vlajkové číslo 51) bol bojový krížnik triedy Admiral Spojeného kráľovstva. Rozhodnutie o stavbe bolo zapríčinené obavami Spojeného kráľovstva v roku 1915, kedy britská rozviedka získala plány novo projektovaných plavidiel nemeckého cisárskeho námorníctva Mackensen a Yorck. Plán počítal so stavbou štyroch jednotiek, HMS Anson, HMS Hood, HMS Howe, HMS Rodney, no neskôr v roku 1917 Nemecko opustilo od stavby veľkých hladinových plavidiel v prospech ponoriek a zvyšné jednotky triedy Admiral boli zrušené. V bitke pri Jutskom polostrove (tiež aj bitka pri Skagerraku), kde boli zničené tri britské bojové krížniky (HMS Indefatigable, HMS Queen Mary a HMS Invincible) zapríčinila prepracovanie projektu krížnika. Bolo pridané dodatočné pancierovanie a to až 5 000 ton. Cena plavidla sa vyšplhala na vtedajších 6 025 000 £.

Mená zrušených plavidiel boli neskôr pridelené bojovým lodiam triedy Nelson (HMS Rodney) a triedy King George V. (HMS Anson a HMS Howe).

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Kýl lode Hood bol položený v lodenici John Brown & Company v Clydebanku 1. septembra 1916 a slávnostne spustená na vodu bola 22. augusta 1918. Hood mal bojový výtlak 45 200 t. Kompletizácia a dokončenie trvalo do 15. mája 1920, kedy bola oficiálne prijatá do výzbroje britskej Royal Navy.

Pohon a pancierovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohonná jednotka pozostávala z 24 kotlov a štyroch vysokotlakových turbín, ktoré dodávali lodi výkon 113 000 ks čo je 101 430 kW. Zásoba (maximálna) 4 000 ton paliva postačovala, pri ekonomickej rýchlosti 20 uzlov preplávať 10 000 námorných míľ. Loď mohla dosiahnuť najvyššiu rýchlosť 31-32 uzlov. Pancierovanie najohrozenejšie časti lode dosahovali hrúbku 305 mm a menej dôležité časti 228 mm, na delostreleckých vežiach a mostíku 305 mm.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná výzbroj lode pozostávala zo štyroch dvojhlavňových veží, s osadenými delami kalibru 381 mm. Sekundárna výzbroj určená hlavne na boj s ľahšími hladinovými loďami ako sú torpédoborce, ľahké krížniky a pod. pozostávala zo siedmich dvojhlavňových veží kalibru 102 mm a protileteckú výzbroj zastupovalo 24 kanónov kalibru 40 mm. Na prove v podhladinovej časti boli namontované štyri torpédomety kalibru 533 mm. Hood niesol jedno lietadlo Fiarey IIF.

Služba[upraviť | upraviť zdroj]

V medzivojnovom období bola najväčšou loďou na svete a obľúbenkyňa celého Anglicka. 20. mája 1920, po prevzatí sa stal vlajkovou loďou viceadmirála Rogera Keyesa. Spolu s ďalším bojovým krížnikom HMS Repulse sa v rokoch 1923 až 1924 zúčastnil cesty okolo sveta. Na prelome 30. rokov sa podrobil rekonštrukcii. V tridsiatych rokoch slúžil v Atlantickom loďstve (Home Fleet), a počas španielskej občianskej vojny patroloval pri brehoch Španielska. V rokoch 1937 -38 bol rekonštruovaný na Malte. V roku 1941 bola plánovaná celková modernizácia, ako aj zosilenie pancierovej ochrany paluby. II. sv. vojna však modernizácii zabránila.

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na počiatku druhej svetovej vojny bol HMS Hood súčasťou Home Fleet v Severnom mori a zúčastnil sa na útoku proti Vichistickému Francúzsku a jeho loďstvu v Mers el Kebir a v marci roku 1941 pátral v severnom Atlantiku po nemeckých bojových lodiach Scharnhorst a Gneisenau.

Ťažké krížniky HMS Norfolk a HMS Suffolk ktoré patrolovali na východ od Britských ostrovov 23. mája vypátrali nemecké lode Prinza Eugena a Bismarcka, a súčasne na ne začali navádzať pýchu loďstva Spojeného kráľovstva Hooda spolu s najnovšou bojovou loďou Prince of Wales.

Bismarck sa spolu s Prinzom Eugenom niekoľkokrát pokúšali striasť prenasledovateľov Norfolku a Suffolku. 24. mája 1941 o 18:40 sa nemecký zväz stretol s britskými HMS Hood a HMS Prince of Wales v bitke v Dánskom prielive. Pri poslednom pokuse pred kontaktom s Hoodom a Prince of Wales si vymenili pozície a dovtedy prvý Bismark zaujal druhú pozíciu. Pri nadviazaní kontaktu spustili streľbu na vzdialenosť, ktorá bola pre Hood nevýhodná, pretože granáty dopadali na Hood pod veľkým uhlom na palubu, ktorá bola Achillovou pätou tejto lode. Navyše Briti nesprávne identifikovali lode, a Hood strieľal na prvé plavidlo (Prinz Eugen) a Prince of Wales na druhé - Bismarcka. Nemci naopak, sústredili paľbu na delikátnejší cieľ - na Hooda. Krížniky Norfolk a Suffolk sa mali priblížiť z druhej strany. Zvratom však bola šiesta salva z Bismarcka, ktorá znamenala koniec dvadsať rokov kraľujúcej lode všetkých morí Hooda. Granát prenikol slabo pancierovanou palubou do muničných skladov, kde vybuchol. Z celej posádky sa zachránili len traja ľudia (Briggs, Dundase, Tillburn ^[1]) ktorých zo studeného mora vylovil torpédoborec HMS Electra. Po zničení Hooda preniesli nemecké lode svoju paľbu na Prince of Wales. Ten bol takisto niekoľkokrát zasiahnutý, navyše sa na ňom začali prejavovať "detské choroby". Po zlyhaní jednej veže hlavného delostrelectva sa Prince of Wales obrátil, a odpútal sa. Nemecké lode ho neprenasledovali. Bismarck bol zasiahnutý takisto, no škody neboli veľké. Znížila sa mu síce maximálna rýchlosť z 29 asi na 25 uzlov a do jednej z nádrží s palivom sa dostala morská voda. No poškodenia neohrozovali jeho bojaschopnosť a paliva mal dostatočné množstvo.

Nakoniec Hood skončil podobne ako jeho traja predchodcovia v bitke pri Jutsku (Skagerraku), pričom škody ktoré spôsobil svojmu protivníkovi boli neporovnateľné s osudom, ktorý postretol túto pýchu britskej Royal Navy.