Habsbursko-lotrinská dynastia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Habsbursko-lotrinská dynastia
Wappen Habsburg-Lothringen Schild.svg

Krajina Rakúsko-Uhorsko (teda Rakúsko, Maďarsko, Česko, Chorvátsko), Toskánsko
Materská dynastia Habsburgovci, Lotringovci
Tituly Rakúsky panovník

Český kráľ
Uhorský kráľ
Rímskonemecký cisár

Toskánsky veľkovojvoda
Zakladateľ Jozef II. Habsburský
Rok založenia
dynastie
1780
Zosadenie dynastie
z trónu
1806 – Svätá rímska ríša
1847 – Parma
1859 – Modena
1859 – Toskánsko
1867 – Mexiko
1918 – Rakúsko-Uhorsko
Posledný panovník František II. – Svätá ríša rímska
Mária Lujza – Parma
František V. – Modena
Leopold II. – Toskánsko
Maxmilián I. – Mexiko
Karol I. – Rakúsko-Uhorsko
Súčasná hlava dynastie Karol Habsbursko-lotrinský
Ďalšie vetvy dynastie

Habsbursko-lotrinská dynastia alebo habsbursko-lotrinský rod bola európska panovnícka dynastia v 18. – 20. storočí, v rodovej línii priamy pokračovateľ rodu Habsburgovcov.

Vznik rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Smrťou Karola VI. Habsburského, ktorý nezanechal mužského potomka vymrela po meči habsburská dynastia. Sobášom jeho najstaršej dcéry Márie Terézie s lotrinským vojvodom Františkom Štefanom I. však prišlo k spojeniu oboch rodov a rodovej následnosti pod spoločným menom.

Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom spoločensko-politických udalostí museli v jednotlivých európskych krajinách zriecť svojich dynastických a panovníckych nárokov. Členovia rodu, hlásiaci sa k rodovému dedičstvu, žijú dodnes v mnohých krajinách sveta.

František Štefan I. Lotrinský (vľavo) a Mária Terézia (vpravo) – ich sobášom začala éra rodu

Prvým významným predstaviteľom bol najstarší syn Františka Štefana I. a Márie Terézie Jozef II. od r. 1765 rímskonemecký cisár a od r. 1780 vládca na českom a uhorskom tróne. Jeho nástupcom bol jeho brat Peter Leopold. Vydajom svojich dcér František Štefan a Mária Terézia zabezpečili vplyv rodu i v iných krajinách Európy – Mária Kristína bola manželkou saskotešínskeho vojvodu a držiteľa Nizozemska Alberta, Mária Amália parmského vojvodu Ferdinanda, Mária Karolína kráľa Obojej Sicílie Ferdinanda I. a Mária Antónia (Antoinetta) sa vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.

Syn cisára Leopolda II. František sa v r. 1804 stal prvým rakúskym cisárom, druhorodený syn Ferdinand III. (* 1769 - † 1824) zdedil po otcovi secundogenitúru habsburského rodu a založil toskánsku vetvu. Ďalší zo synov Leopolda II., Karol (* 1771 - † 1847) sa preslávil ako vojvodca v bojoch s francúzskym cisárom Napoleonom Bonapartom, Jozef (* 1776 - † 1847) sa stal uhorským palatínom, Ján (* 1782 - † 1859) bol ríšskym správcom v Nemecku, Rainer Jozef (* 1783 - † 1853) lombardským miestokráľom a najmladší zo synov, Rudolf (* 1788 - † 1831) sa stal kardinálom a olomouckým arcibiskupom.

Cisár František I. mal dvoch synov Ferdinanda, zv. Dobrotivý, a Františka Karola, z ktorých starší Ferdinand sa stal otcovým nástupcom na rakúskom, českom a uhorskom tróne, mladší František Karol sa po bratovej smrti zriekol následníctva v prospech svojho prvorodeného syna Františka Jozefa.

Z dcér Františka I. sa Mária Lujza stala manželkou francúzskeho cisára Napoleona I. a parmskou vojvodkyňou, Mária Leopoldína brazílskeho cisára Pedra I. a Karolína Ferdinanda saského kráľa Fridricha Augusta II.

Cisár Ferdinand I. zomrel bezdetný, jeho mladší brat František Karol mal s manželkou Žofiou Bavorskou okrem najstaršieho Františka Jozefa ešte troch synov, z ktorých druhorodený Ferdinand Maximilián ako mexický cisár skončil život v r. 1867 na popravisku.

Rod ďalej pokračoval synom cisára Františka Jozefa I. Rudolfom. Cisárov mladší brat Karol Ľudovít mal troch synov – Františka Ferdinanda, po smrti korunného princa Rudolfa následníka trónu, Otta Františka a Ferdinanda Karola. Po sarajevskom atentáte (r. 1914) na Františka Ferdinanda sa novým následníkom trónu stal jeho synovec Karol, syn arcivojvodu Otta Františka. Z Karolovho manželstva s parmskou vojvodkyňou Zitou vzišiel nový predstaviteľ habsburského arcidomu, ich najstarší syn Otto.

Rodové vetvy[upraviť | upraviť zdroj]

Habsbursko-modenská vetva (d’Este) 
založil Ferdinand Karol Anton (* 1. jún 1754 – † 24. december 1806) (syn Františka I. a Márie Terézie) sobášom s Máriou Richardis Boženou Modenskou d'Este (* 7. apríl 1750 – † 14. november 1829). 2. marca 1803 sa stal modenským vojvodom a zakladateľom habsbursko-modenskej vetvy, zvanej tiež d´Este, ktorá ako terciogenitúra habsbursko-lotrinského rodu vymrela už Ferdinandovým vnukom Františkom V. (* 1. jún 1819 – † 20. november 1875). Jej tituly a nároky prešli na arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este, syna arcivojvodu Karola Ľudovíta.
Synovia Leopolda II. Ferdinand (III.), Karol, Jozef Anton a Rainer Jozef sa postarali o rozdelenie rodu na vedľajšie línie:
Vedľajšia toskánska línia 
založil Ferdinand III. (* 6. jún 1769, † 18. jún 1824)
Vedľajšia karlovská línia 
založil Karol (* 5. september 1771, † 30. apríl 1847)
Vedľajšia Jozefova línia 
založil Jozef Anton (* 9. marec 1776, † 13. január 1847)
Vedľajšia Rainerova línia 
založil Rainer Jozef (* 30. september 1783, † 16. január 1853)

Významní predstavitelia rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Obdobie života Poznámka
Jozef II. 1741 – 1790 rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ
Leopold II. 1747 – 1792 rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ
František II. 1768 – 1835 rímskonemecký a rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
Ferdinand I. 1793 – 1875 rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
František Jozef I. 1830 – 1916 rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
Rudolf 1858 – 1889
František Ferdinand d’Este 1863 – 1914 arcivojvoda, následník trónu
Karol I. 1887 – 1922 rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
Otto 1912 – 2011

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]