Habáni

Habáni je názov novokrstenských skupín z Nemecka, ktoré žili v novoveku na južnej Morave (cca 1526 – 1622) a na Slovensku (cca 1529 – 18./20. storočie), kde sa uchýlili pred prenasledovaním v západnej Európe (na Slovensku neskôr aj pred prenasledovaním na Morave). Napokon pred prenasledovaním v Uhorsku utiekli zo Slovenska do Sedmohradska, odtiaľ do južného Ruska a do severnej Ameriky, kde žijú dodnes.

História habánov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensko prišli z Nemecka cez Moravu najmä na Spiš (1529), po dvoch veľkých prenasledovaniach na Morave v 30. a 40. rokoch 16. storočia sa usadzovali najmä na západnom Slovensku. Tu sa usadili v obci Sobotište v roku 1546.^[1] Medzi rokmi 1550 a 1622 mali na Slovensku nepretržite existujúce dvory v 23 obciach, plus ďalšie, ktoré po relatívne krátkom čase zanikli. Napríklad obce Veľké Leváre^[2], Brodské^[3], Dubnica nad Váhom^{[chýba zdroj]} a Častkovce, kde sa doteraz zachovala prezývka občanov Častkoviec a to habáni.

Moravu museli všetci definitívne opustiť v roku 1622, sčasti utiekli na Slovensko. Koncom 17. storočia sa im rozpadol systém spoločného hospodárenia. Od 18. storočia odchádzali zo západného Slovenska cez stredné Slovensko a Gemer do Sedmohradska a južného Ruska. Časti boli dovolené zostať na Slovensku s určitými právami, no museli prestúpiť na katolicizmus.

Žili v oddelených sebestačných osadách (komúnach, tzv. haushabenoch – odtiaľ názov habáni) s vlastnou cirkevnou, politickou a hospodárskou samosprávou. Známi boli ako usilovní všestranní remeselníci. Preslávili sa habánskou keramikou, ktorej technológia pretrvala v ľudovej výrobe. Všade, kde žili, boli vystavení tvrdej náboženskej diskriminácii. Aj tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781 ich explicitne vyníma z „tolerovaných“ náboženstiev.

Na Slovensku sa od konca 17. storočia postupne jazykovo asimilovali (poslovenčili). Po nemecky na Slovensku prestali hovoriť posledné skupiny okolo roku 1900 (ojedinele koncom 20. storočia).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Habáni [online]. Sobotište: obecsobotiste.sk, [cit. 2017-06-25]. Dostupné online.
↑ Habáni a habánsky dvor [online]. Veľké Leváre: velkelevare.sk, [cit. 2017-06-25]. Dostupné online.
↑ Habáni [online]. Brodské: brodske.sk, [cit. 2017-06-25]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

IRŠA, Rudolf – PROCHÁZKOVÁ, Mária. Habáni vo Veľkých Levároch. Sprievodca dejinami habánov a habánskeho dvora vo Veľkých Levároch. Skalica : Záhorské múzeum, 1987. 61 s.
KALESNÝ, František. Habáni na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Tatra, 1981. 374 s.
KALINOVÁ, Alena et al.. Täufer – Hutterer – Habaner : Geschichte, Siedlungen, Keramik in Südmähren, Westslowakei und Niederösterreich. Horn : Berger, 2004. 136 s.
ZAJÍČKOVÁ, Mária – NOGA, Milan. Habánsky dvor vo Veľkých Levároch : Sprievodca po expozícii múzea. Skalica : Záhorské múzeum v Skalici, 2007. 63 s. ISBN 978-80-85446-56-2.
ZAJÍČKOVÁ, Mária – DRAHOŠOVÁ, Viera (ed.). Habáni v Sobotišti – zborník príspevkov zo seminára. Skalica : Záhorské múzeum v Skalici, 2002. 97 s. ISBN 80-85446-44-8.