Hagia Sofia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hagia Sofia v noci

Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je chrám na Zlatom rohu v Istanbule. Je to jedna z najznámejších sakrálnych stavieb sveta, v súčasnosti je z nej múzeum. Mal mimoriadny vplyv na architektúru kresťanských chrámov byzantského obradu.

Názvy[upraviť | upraviť kód]

Slovenské názvy:

  • názvy obsahujúce grécku alebo tureckú podobu názvu: Hagia Sofia [1], Agia Sofia[2], Aja Sofia [1][3], Ajia Sofia[1], chrám Hagia Sofia [4], (zriedkavo:) Hágia Sofia[5], (zriedkavo:) Hagia sofia [6],(staršie alebo zriedkavo:) Hagia Sophia [3][7]
  • názvy obsahujúce výraz "božej múdrosti": Chrám Božej múdrosti [1], Chrám Božej Múdrosti[8], chrám Božej Múdrosti[9], Bazilika Božej múdrosti [10], Bazilika Božej Múdrosti [11], bazilika Božej Múdrosti [12]
  • názvy obsahujúce výraz "svätej múdrosti": Chrám Svätej múdrosti[13], Chrám svätej Múdrosti [2][14], chrám Svätej Múdrosti [5], Bazilika svätej Múdrosti [15]
  • ostatné: Chrám svätej Sofie[16], Chrám Svätej Božej Múdrosti[17]

Cudzojazyčné názvy: starogr. Ἁγία Σοφία - doslova: svätá múdrosť [prípadne: Božia múdrosť či svätá Sofia], súčasná turečtiny: Ayasofya; lat. Sancta Sophia.

Vznik a vývoj stavby[upraviť | upraviť kód]

Kresťanské obdobie[upraviť | upraviť kód]

Hagia Sofia bola postavená na podnet byzantského cisára Justiniána a vysvätená 26. decembra 537 na mieste, kde stál predtým menší chrám rovnakého mena, postavený Konštantínom Veľkým. Architektmi stavby boli Isidor z Milétu a Anthemios z Trallu. Anthemios patrí medzi najvýznamnejších gréckych architektov vôbec. Chrám je najvýznamnejšou pamiatkou byzantskej architektúry, symbolom celého Istanbulu. Napriek tomu sa však už roku 558 jej kupola zrútila počas zemetrasenia. Nasledovali ďalšie zemetrasenia v rokoch 989 a 1346, ktoré však už nemali taký ničivý účinok. Kupola Chrámu Svätej Múdrosti bola až do stavby kupoly nového chrámu sv. Petra v Ríme (1590) najväčšou na svete. Chrám bol aj sídelným chrámom konštantínopolského patriarchu. Po dobytí Konštantínopola štvrtou krížovou výpravou bol Chrám Svätej Múdrosti istý čas sídlom latinského patriarchu Konštantínopola.

Islamské obdobie[upraviť | upraviť kód]

Interiér chrámu

Byzantská ríša postupne strácala svoj vplyv, až celkom zanikla roku 1453 pri masívnom útoku elitných tureckých jednotiek, ktoré dobyli za vlády sultána Mehmeda II. Konštantínopol. Hagiu Sofiu prebudovali na mešitu a kresťanské mozaiky zakryli. Chrám sa stal hlavnou – teraz už istanbulskou mešitou a podľa jej vzoru sa začali stavať ďalšie mešity najprv v meste a neskôr v celej osmanskej ríši.

Roku 1934 nariadil Mustafa Kemal Atatürk, vtedajší prezident Tureckej republiky, že Hagia Sofia bude sekularizovaná a prebudovaná na múzeum. V roku 1993 inšpekcia UNESCO zistila, že budova chátra, preto prebehla jej rekonštrukcia.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hagia Sofia

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d Hagia Sofia. In: Encyclopaedia Beliana 5, S. 441
  2. a b Exkomunikačná bula z r. 1054 (tzv. Veľký rozkol) [online]. grkat.nfo.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
  3. a b Hagia Sophia. In: Slovenský náučný slovník I, 1932, S. 106
  4. Istanbul. In: Pyramída
  5. a b RATKOŠ, Peter. Pramene k dejinám Veľkej Moravy. [s.l.] : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 459 s. S. 223.
  6. Slovník antické kultury. Praha: Svoboda, 1974, S. 302
  7. Most. [s.l.] : Most, 1969. 616 s. S. 98.
  8. SKLADANÝ, Marián; JÍLEK, Tomáš; BAĎURÍK, Jozef; BUTVINOVÁ, Marta. Dejepis 6 pre 6. ročník základnej školy ; Marián Skladaný, Tomáš Jílek, Jozef Baďurík, Marta Butvinová, Jarmila Knorrová, Viera Kováčiková, Ladislav Donauer. [s.l.] : SPN, 1989. 235 s. ISBN 978-80-08-00118-2. S. 14.
  9. NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. [s.l.] : Obzor, 1986. 1028 s. S. 150.
  10. Pravidlá slovenského pravopisu 2000 [1]
  11. SIPKO, A. Politické prejavy cirkevnej heterodoxie v období sťahovania národov. In: ThDr. Ján Husár, PhD. (ed.): ORTHODOXIA - Zborník vedeckých štúdií venovaných cirkevnej histórii,dejinám patriarchátov a miestnych pravoslávnych cirkví, Gorlice, 2012 › download,attachment,1785,1786,book
  12. Z kresťanského sveta. In: Slovo, október 1979, č. 10 [2] S. 7
  13. Rado MLÝNEK. Chrám Svätej múdrosti. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-01-19. Dostupné online [cit. 2019-09-21]. ISSN 1335-4418.
  14. Slavica Slovaca. [s.l.] : Veda, 2007. 208 s.
  15. Svätý Otec František navštívil ukrajinskú komunitu v Bazilike svätej Múdrosti v Ríme. In: Slovo. feb. 2018, č. 4 [3], S. 4
  16. DVOŘÁK, Pavel. Stopy dávnej minulosti (Slovensko v Uhorskom kráľovstve). [s.l.] : Rak, 2005. 240 s. ISBN 978-80-85501-29-2. S. 189.
  17. Zmena. [s.l.] : Vydávajú študenti žurnalistiky FF UK Bratislava v spolupráci s Československým koordinačným štrajkovým výborom, 2003. 844 s. S. 25.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 41°00′31″S 28°58′48″V / 41,0085°S 28,98°V / 41.0085; 28.98