Halloyzit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Halloyzit
Al₂(Si₂O₅)(OH)₄, Al₂Si₂O₅(OH)₄
Všeobecné informácie
ObjaviteľJean Baptiste Julien d'Omalius d'Halloy
()
Pôvod názvupodľa objaviteľa Jeana d'Halloya, belgického geológa
Klasifikácia
IMA statusprijatý (1959)
Strunzova klasifikácia9.ED.10 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia9.ED.10 (10.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaMonoklinická sústava
Bodová grupam
Habituszemitý, masívny, mikrokryštalický
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťpriesvitný až opaký
Farba(y)biela, žltkastá, zelenkastá, hnedastá
Vrypbiely
Leskmatný
Tvrdosť (Mohs)1 - 2
Hustota2 - 2,65 kg.dm−3
Optické dáta
Index lomu
dvojosový minerál
nα = 1,553 - 1,565
nβ = 1,559 - 1,569
nγ = 1,560 - 1,570
Dvojlomδ = 0,007
Odrody a variety
odrody so zvýšeným obsahom Cu, Fe a Cr
Zoznam minerálov
Halloyzit na mindat.org
Halloyzit na Commons

Halloyzit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky zásaditý kremičitan hlinitý – Al2Si2O5(OH)4.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Minerály kaolinitovej skupiny, do ktorej patria kaolinit, nakrit, halloyzit a ďalšie tvoria veľmi malé pseudohexagonálne lupienky a šupinky. Môžu sa vyskytovať v podobu celistvých, zemitých alebo ílovitých agregátov. Farba sa mení od bielej a bezfarebnej po žltkastú, červenkastú alebo modrastú; vryp je biely. Minerály kaolinitovej skupiny bývajú priehľadné až priesvitné a vyznačujú sa perleťovým až matným alebo zemitým leskom.

Kryštalografia[upraviť | upraviť zdroj]

Halloyzit sa vyskytuje vo viacerých polytypoch.

Halloyzit-7Å Halloyzit-10Å
Kryštálová sústava Monoklinická Monoklinická
Kryštálová trieda m m
Priestorová grupa Bb
Parametre základnej bunky a = 5,14 Å
b = 8,90 Å
c = 14,9 Å
β = 101,9 °
a = 5,1 Å
b = 8,9 Å
c = 10,25 Å
β = 100,2 °
Pomer a:b:c = 0,578 : 1 : 1,674 a:b:c = 0,573 : 1 : 1,152
Objem základnej bunky V = 457,89 ų V = 666,97 ų
Počet jednotiek 4

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tvoria sa premenou živcov a iných kremičitanov bohatých na hliník pri zvetrávaní a to najmä vo vlhkých oblastiach. Vo väčšom meradle vznikajú pri prenikaní hydrotermálnych roztokov cez horniny. Granity sa môžu zmeniť až na nespevnenú masu, ktorú tvorí najmä kremeň, sľuda a kaolinický íl.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Kaolinitové minerály sú vo vlhkom stave plastické a pri zohrievaní v uzatvorenej skúmavke strácajú vodu. Na určenie jednotlivých minerálov skupiny kaolinitu sú potrebné špeciálne optické metódy.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Michalovce-Biela hora[1], Machulince, Červenica, Kalinovo, Kremnica, Krškany, Lúčky, Podhoroď, Poltár, Poruba pod Vihorlatom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Halloyzit

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRAUS, Ivan – HORVÁTH, Ivan – DOBRA, Eduard: Ložiská ílových surovín na Slovensku. Mineralia Slovaca III/12-13, Bratislava 1971, 525-550.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]