Hana Hegerová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hana Hegerová
Hana Hegerová, foto Jovan Dezort IMG 2624a.jpg
Základné informácie
Narodenie 20. október 1931
Bratislava, ČSR
Úmrtie 23. marec 2021 (89 rokov)
Praha, Česko
Pôsobenie speváčka, herečka
Žáner šansón, pop-music

Hana Hegerová, vlastným menom Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová (* 20. október 1931, Bratislava – † 23. marec 2021, Praha) známa aj ako Hana Čelková bola slovenská a česká speváčka – šansonierka a herečka. Hegerová býva nazývaná nekorunovaná kráľovná šansónu.[1][2][3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina, vzdelanie, manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Jej otec Ján Farkaš bol bankovým úradníkom židovského pôvodu. Z matkinej strany pochádza zo starej a významnej zemianskej rodiny z obce Čelkova Lehota, ktorá sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v okrese Považská Bystrica. Nevlastný brat Ramón je z prvého manželstva jej otca Jána. Druhý nevlastný brat Peter Pažitný je z druhého manželstva jej mamy Márie s MUDr. P. Pažitným.

V roku 1950 zmaturovala na gymnáziu v Komárne. Bývala v Hurbanove, kde mala udelené čestné občianstvo. Chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, no z kádrových dôvodov jej to nebolo umožnené. Krátko chodila do baletnej prípravky SND v Bratislave. Potom navštevovala súkromné hodiny spevu u profesora R. Rosnera. Krátko pracovala ako účtovníčka v Škodových závodoch v Komárne i ako pedagóg na miestnom odbornom učilišti. V rokoch 1951 – 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Učil ju aj Ladislav Chudík.

V roku 1954 sa vydala za Dalibora Hegera, dramaturga a prekladateľa, ktorý bol o. i. aj riaditeľom bratislavského SND – Nová scéna a synovcom básnika Pavla Országha Hviezdoslava.[4] V roku 1955 sa rodine narodil syn Matúš. Manželstvo vydržalo len tri roky do roku 1957. Syna Matúša (1955 - 2015) nakoniec vychovával otec, lebo Hegerová sa venovala kariére a bývala v podnájme.

Na prelome 70. a 80. rokov strávila pol roka vo väzení. Na jej účet omylom prišla vyššia finančná čiastka, ktorá v skutočnosti patrila Karlovi Gottovi. Hegerová sa podľa vlastných slov domnievala, že ide o honorár z Nemecka a nechala si ho, súd to vyhodnotil ako spreneveru.[5]

Umelecká kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1953 – 1958 mala angažmán v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. V roku 1957 si ju všimol Juraj Berczeller, kapelník orchestra legendárnej bratislavskej Tatra revue. Ponúkol jej post speváčky a tak ju vlastne objavil pre túto scénu. Potom prišiel konkurz do pražského divadla Rokoko, kde pôsobila v rokoch 1958 – 1961. Ako divadelná a filmová herečka využívala šansón tak od domácich ako aj zahraničných autorov, ako boli napríklad Édith Piaf, Jacques Brel a ďalší. Jej dramatická interpretácia piesní zaujala nielen publikum, ale aj odbornú kritiku.

V rokoch 1961 – 1966 pôsobila v pražskom divadle Semafor. V roku 1965 mala s Miroslavom Horníčkom recitál H & H´65. Po skončení angažmánu v divadle sa venovala sólovým koncertom najmä v zahraničí (Belgicko, SRN, Švajčiarsko). V roku 1963 v čitateľskej ankete Zlatý slávik, ktorú každoročne vyhlasoval český hudobný mesačník Melodie, sa umiestnila na druhom mieste, hneď za Evou Pilarovou. V roku 1964 účinkovala v legendárnom českom muzikálovom filme Kdyby tisíc klarinetů, ktorý režíroval Ján Roháč.

V rokoch 1967 – 1969 vystupovala v parížskej Olympii. V nasledujúcich rokoch mala koncerty napríklad v Argentíne, Kanade, Poľsku i Sovietskom zväze. Ako pozoruhodná stálica šansónu je uznávaná hlavne v nemecky hovoriacich krajinách, kde často koncertovala. V čase československej komunistickej normalizácie jej koncertná činnosť bola obmedzovaná. Začiatkom 80. rokov sa dokonca ocitla na šesť mesiacov vo väzení. Na koncertné pódiá sa vrátila v roku 1983.

11. augusta 2011 Hana Hegerová oznámila médiám, že končí so svojou speváckou kariérou. Krátko predtým zrušila všetky svoje plánované koncerty vrátane oslavy svojich 80. narodenín v Divadle Hybernia v Prahe. I keď sa v médiách špekulovalo o tom, že je herečka vážne chorá, ona sama tieto chýry vyvrátila.

Úmrtie[upraviť | upraviť zdroj]

Hegerová zomrela 23. marca 2021 vo veku 89 rokov v Nemocnici na Homolce, kde bola hospitalizovaná po zlomenine stehennej kosti.[6]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • nekorunovaná kráľovná šansónu[7]
  • 1962 – 2. cena poroty a Cena kritiky za interpretáciu piesne "Zlá nedele" na festivale populárnej hudby v poľskom letovisku Sopot.
  • 2002 – medaila Za zásluhy od prezidenta Českej republiky Václava Havla.
  • 2012 – čestné občianstvo pražskej štvrte Praha 1.[8]
  • 4. apríl 2013 – insígnie komandéra Radu za zásluhy od veľvyslanca Francúzska v Česku Pierre Lévyho. Ocenenie jej významného prínosu k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry.[9]
  • 23. apríl 2013 – jubilejná diamantová platňa za 1 580 000 predaných hudobných nosičov a 47 rokov spolupráce s vydavateľstvom Supraphon.[10]
  • V apríli 2013 bola povýšená na komandéra francúzskeho Radu za zásluhy, za významný prínos k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry.[7]
  • Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy jej udelil prezident Českej republiky v októbri 2014.[7]
  • Slovenský prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.[7]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šansony s Hanou HegerovouLP vinyl Supraphon, mono DV 10241 (1966), reedícia LP vinyl Supraphon 11 1238-1 301 (1990), reedícia na CD Supraphon, VT 8598-2 3 (2011)
  • Recitál 1LP vinyl Panton 11 0252 (1971), reedícia na CD B&M Music 0046-2 (1996)
  • Recitál 2LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1973), reedícia LP vinyl Supraphon Gramofonový klub 1 13 1310 (1975), reedícia LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1979), reedícia na CD B&M Music 0030-2 (1995), remastrovaná reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
  • Lásko prokletá (Hana Hegerová zpívá texty Pavla Kopty)LP vinyl Supraphon 1 13 2235 (1977), reedícia LP vinyl Supraphon 1113 2235 (1985), reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
  • Petr Hapka, Michal Horáček, Hana Hegerová – Potměšilý hostLP vinyl Supraphon 1113 3945 (1987), reedícia na CD Supraphon SU 5724-2 (2006)
  • Mlýnské kolo v srdci mém(limitovaná CD|DVD edícia) Supraphon SU 6025-2 (2010)

Poznámka: Údaje sú spracované na základe textov na originálnych hudobných nosičoch.

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertné albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Exportné albumy[upraviť | upraviť zdroj]

CDboxy[upraviť | upraviť zdroj]

Filmová hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Detailná diskografia Hany Hegerovej na

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Celovečerné hrané filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumentárne filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Videografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VESELÁ, Zuzana. Kráľovná československého šansónu má v srdci mlynské koleso [online]. FF company, 2010-12-11, [cit. 2014-10-27]. Dostupné online. (Slovak)
  2. Hana Hegerová má 80 rokov [online]. TASR, 2011-10-20, [cit. 2014-10-27]. Dostupné online. (Slovak)
  3. Hana Hegerová – malá velká dáma českého šansonu [online]. ČT24, 2011-10-20, [cit. 2014-10-27]. Dostupné online. (Czech)
  4. Spisovateľ Ľubomír Feldek: Nevzdávam sa ani minúty svojho života. sme.sk, 2013-01-03. Dostupné online.
  5. Hana Hegerová: Piaf z Prahy oslavuje osemdesiatku. sme.sk, 2011-10-14. Dostupné online.
  6. Zomrela speváčka Hana Hegerová. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-23. Dostupné online [cit. 2021-03-23].
  7. a b c d TASR. Kráľovná šansónu Hana Hegerová navždy odišla [online]. dobrenoviny.sk, 2021-03-23, [cit. 2021-03-26]. Dostupné online.
  8. Hana Hegerová obdržela čestné občanství Prahy 1 [online]. Praha: 28-3-2012, [cit. 2015-03-19]. Dostupné online. (po česky)
  9. Francouzský velvyslanec udělil vyznamenání Haně Hegerové. novinky.cz, 2013-04-04. Dostupné online.
  10. Hana Hegerová: Mé poslední snímky jako umělkyně. novinky.cz, 2013-04-23. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Brázda, Petr: Máte radi Matušku? Bratislava 1967.
  • Dorůžka, Lubomír: Populárna hudba. Priemysel, obchod, umenie. Bratislava 1978.
  • Matzner, Poledňák, Wassenberger a kol.: Hana Hegerová. In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby. Část jmenná – československá scéna. Praha 1990.
  • Georgiev, Adam: Hana Hegerová... a láska klečí na hrachu. Praha: Petrklíč 1997.
  • Košťálová, Michaela: Hana Hegerová originální a svá. Praha: Petrklíč 2011.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]