Hans Urs von Balthasar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hans Urs von Balthasar (* 12. august 1905 – † 26. jún 1988) bol švajčiarsky rímskokatolícky teológ. Pochádzal zo starej patricijskej rodiny z Luzerny. Hoci nikdy nepôsobil na akademickej pôde, je považovaný za jedného z najvýznamnejších teológov 20. storočia. Balthasar bol jedným z akýchsi „pripravovateľom“ Druhého vatikánskeho koncilu, na ktorý bol nakoniec aj pozvaný ako „ jediný z pomedzi veľkých stredoeurópskych teológov“, ktorý nemal funkciu oficiálneho poradcu (peritus). Po skončení koncilu bol povolaný do Medzinárodnej teologickej komisie, ktorá patrila pod Kongregáciu pre náuku viery.

Jeho teológia bola poznačená predovšetkým stretnutia s významnými jezuitskými filozofmi a teológmi ako Erich Przywara, Jean Daniélou či Henri de Lubac, ktorého dokonca Balthasar prekladal do nemčiny. Ovplyvnili ho však aj ďalší filozofi ako napr.: Gustav Siewerth a Ferdinand Ulrich. Významne ho poznačila aj dlhoročná spolupráca s mystičkou Adrienne von Speyr. Hans Urs von Balthasar prostredníctvom svojich diel nanovo vyzdvihol význam patristiky pre teológiu a kresťanskú vieru vôbec. Na základe jeho zásluh ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála, žiaľ, zomrel dva dni pred plánovaným prevzatím kardinálskeho klobúka. Bol pochovaný pri kostole Hofkirche v Luzerne.


Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hans Urs von Balthasar navštevoval jezuitské kolégium Stella Matutina v meste Feldkirch. Od roku 1923 študoval v Zürichu, Berlíne a Viedni germanistiku a filozofiu. V roku 1928 promoval v Zürichu s prácou Geschichte des eschatologischen Problems in der modernen deutschen Literatur (Dejiny eschatologického problému v modernej nemeckej literatúre). Dňa 31. októbra 1929 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Feldkirchu. Po absolvovaní noviciátu pôsobil, v rokoch 1931 až 1932, v Pullachu. V rokoch 1932 až 1936 študoval v Lyone –Fourvière katolícku teológiu. Terciát absolvoval v Pullachu. Za kňaza bol vysvätený v Mníchove v roku 1936. V rokoch 1937 až 1939 bol redaktorom rádového časopisu Stimmen der Zeit. V roku 1950 vystúpil zo Spoločnosti Ježišovej. Balthasar bol od roku 1940 v Bazileji študentským a akademickým kaplánom.

Spolu s Adrienne von Speyr založil 8. decembra 1944 sekulárny inštitút Johannesgemeinschaft. V Zürichu a Bazileji pôsobil potom ako spisovateľ a vedúci Johannesverlag („Jánovské vydavateľstvo“). Balthasarov konflikt so Spoločnosťou Ježišovou spôsobil, že v 50. rokoch bol v teológii postavený na vedľajšiu koľaj (theologischer Außenseiter). Istý čas bol dokonca kňazom bez akéhokoľvek cirkevného zaradenia.

Balthasar vytvoril skutočne obsiahle teologické dielo. Hoci bol jedným z najvzdelanejších teologických autorov 20. storočia, usilovne sa vyhýbal profesúre. V roku 1960 odmietol pozvanie za profesora fundamentálnej teológie na Katolíckej teologickej fakulte na Eberhard Karls Univerität v Tübingene, toto miesto tak potom prevzal Hans Küng. V porovnaní so všeobecným uznaním ako teológa, zostal ako zakladateľ sekulárneho inštitútu takmer neznámy. V roku 1956 bol vyznamenaný cenou Innerschweizer Kulturpreis. V roku 1971 obdržal Cenu Romana Guardiniho (Romano-Guardini-Preis).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Literárne dielo Hansa Ursa von Balthasara obsahuje: okolo 90 vlastných kníh, 100 prekladov, 550 esejí, 15 vybraných spisov klasických autorov. Okrem toho bol vydavateľom 13 knižných radov.

Výber zo skorších spisov:

  • Apokalypse der deutschen Seele. 3 Bände. Pustet, Salzburg/Leipzig 1937–39
  • Das Herz der Welt. Arche, Zürich 1945
  • Therese von Lisieux. Geschichte einer Sendung. Hegner, Köln 1950
  • Karl Barth. Darstellung und Deutung seiner Theologie. Hegner, Köln 1951
  • Reinhold Schneider. Sein Weg und sein Werk. Hegner, Köln 1953
  • Bernanos. Hegner, Köln 1954
  • Einsame Zwiesprache. Martin Buber und das Christentum. Hegner, Köln 1958; Johannes, Einsiedeln 2. A. 1993, ISBN 3-89411-314-6

Jeho veľká teologická trilógia pozostáva z nasledujúcich diel:

  • Herrlichkeit. Eine theologische Ästhetik. 3 Bände. Johannes, Einsiedeln 1961–69
  • Theodramatik. 4 Bände. Johannes, Einsiedeln 1971–83
  • Theologik. 3 Bände. Johannes, Einsiedeln 1985–87
  • Epilog. Johannes, Einsiedeln 1987

Výber z ďalších diel:

  • Skizzen zur Theologie. 5 Bände. Johannes, Einsiedeln 1960–86
  • Erster Blick auf Adrienne von Speyr. Johannes, Einsiedeln 1968

Časopis Communio[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 založili Hans Urs von Balthasar, Joseph Ratzinger (od roku 2005 do 2013 Pápež Benedikt XVI.), Karl Lehmann, Franz Greiner, Otto B. Roegele, Albert Görres und Hans Maier časopis 'Internationale Katholische Zeitschrift Communio'. Vychádza (2012) v 17 jazykoch a je považovaný za jeden z najdôležitejších katolíckych časopisov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]