Preskočiť na obsah

Haroun Tazieff

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Haroun Tazieff
francúzsky geológ a vulkanológ
Haroun Tazieff
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie11. máj 1914
Varšava, Poľsko
Úmrtie2. február 1998 (83 rokov)
Paríž, Francúzsko
Národnosťfrancúzska, belgická
Profesiageológ, vulkanológ, speleológ
PodpisHaroun Tazieff, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Haroun Tazieff

Haroun Tazieff (* 11. máj 1914, Varšava – † 2. február 1998, Paríž) bol francúzsky geológ a vulkanológ poľského pôvodu. Patril medzi popredných odborníkov na sopečné javy, vykonal početné štúdie o fungovaní erupcií, o metódach zadržiavania lávových prúdov a o riftových údoliach. Bol zakladateľom Medzinárodného inštitútu vulkanológie v Catanii a autorom mnohých vedeckých publikácií.[1][2][3] V rámci ankety najväčší Francúz, ktorá bola uskutočnená v roku 2005 sa umiestnil na 47. mieste.[4] Tazieff zomrel večer 2. februára na parížskej klinike vo veku osemdesiatich troch rokov.[5]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Haroun Tazieff sa narodil vo Varšave, vtedy súčasti cárskeho Ruska, otcovi lekárovi, narodenému v Jangi-Jere a ruskej matke, narodenej v Dvinsku, ktorá bola chemičkou a doktorkou politológie. Jeho otec zomrel na fronte začiatkom prvej svetovej vojny. S matkou koncom roka 1920 emigroval do Belgicka, kde žil bez štátnej príslušnosti, kým v roku 1936 nezískal belgické občianstvo. Počas študentských čias v Rusku a Belgicku sa venoval boxu. Vyštudoval poľnohospodárske inžinierstvo z fakulty poľnohospodárskych vied v Gembloux v roku 1938 a absolvoval inžinierstvo geológie v Univerzite v Liège v roku 1944. V roku 1971 získal francúzske občianstvo, čím automaticky stratil belgickú národnosť. V rokoch 1984 až 1986 bol štátnym tajomníkom pre prevenciu závažných technologických a prírodných rizík za vlády Laurenta Fabiusa, premiéra Françoisa Mitterranda. V rokoch 1988 až 1995 bol prezidentom vyššieho výboru pre vulkanické riziká a členom Philomatique Society a Explorers Club of New York. V 50. a 60. rokoch Tazieff vytvoril niekoľko dokumentárnych filmov zameraných prevažne na vulkanológiu. Napísal viaceré publikácie medzi ktoré patria: Les volcans et la dérive des continents (1972), Odeur de soufre (1974), La prévision des séismes (1989), Le volcanisme et sa prévention (1990) alebo Volcans (1996). Je pochovaný na cintoríne Passy v Paríži.[6][7][1]

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumenty (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1959: Les rendez-vous du diable
  • 1966: Le volcan interdit

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Tazieff, Haroun - Enciclopedia [online]. Treccani, [cit. 2025-06-01]. Dostupné online. (po taliansky)
  2. ↑ Haroun Tazieff [online]. CCCB, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ MCBIRNEY, Alexander. Haroun Tazieff (1914-98). Nature, 1998-04, roč. 392, čís. 6675, s. 444–444. Dostupné online [cit. 2025-06-03]. ISSN 1476-4687. DOI: 10.1038/33030. (po anglicky)
  4. ↑ BB, Admin. Les "100 plus grands Français de tous les temps" ? [online]. [cit. 2025-06-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  5. ↑ Haroun Tazieff, le « poète du feu » s'est éteint. Le Monde, 1998-02-06. Dostupné online [cit. 2025-06-03]. (po francúzsky)
  6. ↑ RÉDACTION, la. Haroun Tazieff [online]. Futura, 2009-09-30, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  7. ↑ UNIVERSALIS, Encyclopædia. Biographie de HAROUN TAZIEFF (1914-1998) [online]. Encyclopædia Universalis, [cit. 2025-06-01]. Dostupné online. (po francúzsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]