Hauerland

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hauerland je súhrnné nemecké označenie pre oblasť bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku s centrami Kremnica (Kremnitz), Nitrianske Pravno (Deutsch Proben), Handlová (Krickerhau) a rozptýlenejšou oblasťou v okolí obcí Veľké Pole (Hochwies) a  Kopernica.

Celkový počet Nemcov žijúcich v oblasti Hauerlandu na prelome 19. a 20. storočia presahoval 200 000 osôb. Po násilných deportáciách obyvateľstva po roku 1945 klesol pred rokom 1954 na približne 40 000, v roku 1991 tu žilo okolo 1 500 Nemcov[1].

Na rozdiel od Spiša nešlo nikdy o jednotný územnosprávny celok, ani o národnostne (jazykovo) jednotnú oblasť. Administratívne obce patrili do viacerých žúp: Nitrianskej, Tekovskej a Turčianskej.[2]

Názov Hauerland vznikol až v 30. rokoch 20. storočia. Vytvoril ho asi Josef Hanika, propagoval ho Ambros Grosz. Názov je odvodený od skutočnosti, že ôsmim obciam v oblasti končí v nemčine názov slabikou -hau, čo znamená vyrúbaním lesa vzniknutú čistinu.

História osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlenie stredného Slovenska nemeckými kolonistami podnietili uhorskí králi, aby rozvíjali ťažbu nerastného bohatstva. V Slovenskom stredohorí, kde sa vplyvom treťohornej vulkanickej činnosti vytvorili ložiská drahých kovov, boli v 13.14. storočí založené banské mestá. Dôvodom osídlenia Hornej Nitry bola tiež ťažba zlata, na južných svahoch Malej Magury (najmä medzi obcami Malinová a Chvojnica) sa aj dnes nachádzajú pozostatky ryžovania (s objemom vyťaženej suroviny 4 až 5 mil. m³), ktoré boli v 14.17. storočí tretie najvýznamnejšie po Kremnici a Štiavnici (aj keď ťažba nikdy nenadobudla banský charakter)[3]. V okolí miest boli neskôr založené na šoltýskom práve obce, obyvatelia ktorých sa popri práci v baniach venovali aj poľnohospodárstvu. [1]

Pre rozmach nemeckého osídlenia malo mimoriadne veľký význam udelenie mestských privilégií Kremnici v roku 1328, čo viedlo k založeniu viacerých nemeckých obcí v okolí Kremnice. Centrom druhej nemeckej oblasti stredného Slovenska bolo Nitrianske Pravno. Obec vznikla začiatkom 14. storočia. V roku 1337 získali privilégiá na ťažbu zlatá viaceré obce na Hornej Nitre, pričom sa spomína aj Nitrianske Pravno. Ťažba zlata bola pravdepodobne impulzom aj na založenie okolitých obcí, v ktorých sa dodnes zachovali stopy po banskej činnosti. Akýsi prechod medzi kremnickou a pravňanskou oblasťou predstavuje najväčšia nemecká obec Handlová. 8. marca 1376  kráľ Ľudovít I. Veľký vydal pre osadníka Henricha Krickera zakladajúcu listinuj.[2]

Osídlenie bolo zmiešané, nemecko-slovenské, ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608, čo bolo charakteristické pre celé Horné Uhorsko, preto iné mestá na strednom a severozápadnom Slovensku založené nemeckými osadníkmi, ako Žilina (Sillein), Banská Bystrica (Neusohl) alebo Banská Štiavnica (Schemnitz), sa už pod pojem Hauerland nezahrnujú.

Zoznam obcí[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1945 žila v 24 obciach tejto oblasti nadpolovičná väčšina nemeckých obyvateľov.[2] K regiónu Hauerland patrili tieto[1] nemecké obce[pozn 1]:

  1. Vyšehradné (Beneschhau)
  2. Kľačno (Gaidel)
  3. Tužina (Schmiedshau)
  4. Malinová (Zeche)
  5. Handlová (Krickerhau)
  6. Nová Lehota (Neuhau)
  7. Janova Lehota (Drexlerhau)
  8. Kopernica (Deutsch Litta)
  9. Kremnické Bane (Johannesberg)
  10. Kunešov (Kuneschhau)
  11. Krahule (Blaufuss)
  12. Turček (Turz)
  13. Horná Štubňa (Oberstuben)
  14. Sklené (Glaserhau)
  15. Veľké Pole (Hochwies)
  16. Píla (Paulisch)
  17. Brieštie (Beryzd, neskôr Bries)
  18. Hadviga (Hedwig)

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam obcí nie je úplný. Nie je tam napr. Kremnica

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c KARPATONEMECKÝ SPOLOK NA SLOVENSKU. Sídelné oblasti [online]. 2012, rev. 2012-11-11. Dostupné online.
  2. a b c Mária Ďurkovská: História  nemeckého  osídlenia  na území  Slovenska do začiatku 19. storočia, Spoločenskovedný ústav SAV, online
  3. KOĎERA, Miroslav. Topografická mineralógia Slovenska 2, Ko-Seč. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 1990. ISBN 80-224-0102-1. S. 754.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hauerland na českej Wikipédii.