Havlíčkovy sady

Havlíčkove sady (iné názvy: Gröbovka, Grébovka) je park anglického typu v Prahe 2 na Vinohradoch, neďaleko Vršovíc a Nuslí. Na severe je ohraničený ulicami U Havlíčkových sadov a Rybalkova a na juhu potokom Botič. Park bol vybudovaný v rokoch 1871 - 1888 v okolí vily, ktorú si dal postaviť pražský priemyselník Moritz Gröbe, spoločník firmy Lanna a Šebek.^[1] Celkové náklady na vybudovanie areálu dosiahli 1 760 000 rakúsko-uhorských korún, čo predstavuje súčasných cca 19,3 milióna €.

V areáli parku sa nachádza Gröbeho vila, Pavilón, vinice s Viničným altánkom, Grotta a usadlosti Horná a Dolná Landhauska; z dôb nedávnych tiež vínna pivnica a detské ihrisko. Od roku 1964 je areál nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1999 je v správe Mestskej časti Praha 2. Vzhľadom na celkovú schátranosť sa v roku 2001 pristúpilo k rozsiahlej rekonštrukcii areálu, vrátane obnovy zelene a ciest. Rekonštrukcia bola dokončená roku 2014. V roku 2015 bola obnova vyznamenaná cenou Patrimonium pro futuro, ktorú udeľuje za úspechy v oblasti pamiatkovej starostlivosti Národný pamiatkový ústav.

História areálu[upraviť | upraviť zdroj]

Na pozemkoch parku sa pôvodne nachádzali vinice, založené na tunajších slnečných stráňach už v 13. storočí. Pevné základy tejto činnosti však dal až cisár Karol IV. v druhej polovici 14. storočia, keď dal zo zahraničia doviesť ušľachtilý vinič.^[2]

V priebehu nasledujúcich storočí tu vznikli hospodárske usadlosti Horná a Dolná Landhauska.

V roku 1870 kúpil parcely aj s usadlosťami pražský podnikateľ Moritz Gröbe a na pozemku Horná Landhauska nechal vybudovať letné sídlo zvané vtedy "Villa Grob". Po smrti Gröbeho (v roku 1891) jeho dedičia areál nevyužívali, na jeho údržbu si zarábali prevádzkovaním záhradníctva a sprístupnením parku verejnosti za poplatok. Na čas tiež priestor prenajali cisárskej rodine Habsburgovcov, napríklad sa tu zdržiavala princezná Alžbeta (dcéra korunného princa Rudolfa a vnučka cisára Františka Jozefa I.) so svojim manželom Karlom Ottom Windischgrätzom.

Dedičia nakoniec vilu aj s pozemkami predali v roku 1905 vinohradskej obci a tá 16. mája 1906 areál sprístupnila pod názvom Havlíčkove sady. V tom čase už v okolí stála nová nájomná zástavba a pôvodné odľahlé letné sídlo sa ocitlo v centre rezidenčnej štvrti. Spojenecké bombardovanie vo februári 1945 poškodilo objekty i park.

Parková časť[upraviť | upraviť zdroj]

Park je označovaný za dendrologicky hodnotný. Nachádza sa tu 120 druhov domácich i exotických drevín. Žije tu 25 druhov vtákov, z nich 12 druhov tu hniezdi. Do parku boli privezené veľké prírodné kremencové balvany s hmotnosťou okolo 3 tony z Ďáblic a Třebonic u Chrášťan.

Gröbeho vila[upraviť | upraviť zdroj]

Vila Mórica Gröbeho je dvojposchodová novorenesančná vila postavená na náhornej rovine nad údolím Botiča a je nápadnou dominantou pri pohľade od Vršovíc a Nuslí. (Terén bol ešte navýšený zeminou vyvážanou po hĺbení neďalekého železničného tunela, na ktorého stavbe sa podieľal aj Moritz Grob.)

Vila bola postavená v rokoch 1879-1881 podľa projektu Antonína Barvitia. Autorom návrhov interiérov bol Josef Schulz. Stavbu riadil staviteľ František Havel. Autorom fresiek na fasáde je viedenský maliar Kugler. Plastická výzdoba interiérov je dielom sochára Detema.

Architektonicky sa tvorcovia inšpirovali talianskymi renesančnými prímestskými vilami, ktoré slúžili ako letné byty šľachty a duchovenstva. Budova je obdĺžniková, s mohutným portikom na severnej strane a plytkým rizalitom na južnej strane. Na juhu sa nachádza priestranná terasa, z ktorej možno zostúpiť do vinice dvojramenným schodiskom.

Medzi dvoma svetovými vojnami vila slúžila krátky čas Vysokej škole lesníckej a v roku 1937 tu bola na náklady mesta Prahy zriadená "Baxova domovina detských zájazdov" pre ubytovanie mimopražskej mládeže pri návšteve Prahy, pomenovaná po starostovi Karlovi Baxovi.

Počas druhej svetovej vojny vo vile sídlila pražská organizácia Hitlerjugend. Pri spojeneckom bombardovaní 14. februára 1945 bola aj s časťou pozemku zasiahnutá a zničená.

V roku 1953 bola vykonaná rekonštrukcia pod vedením Pavla Smetanu. V rokoch 1953 - 1990 slúžila vila ako Ústredný dom pionierov a mládeže Júliusa Fučíka a sídlili v nej rôzne záujmové krúžky. Po roku 1989 tu krátko pôsobilo Súkromné tanečné konzervatórium a v rokoch 1992 - 2000 tu pôsobilo Spevácke konzervatórium Praha pod vedením prof. Josefa Rybičku, riaditeľom bol Čestmír Kráčmar.

Vzhľadom na schátralosť objektu a nevyhnutnosti opravy vyhlásila Mestská časť Praha 2 verejnú obchodnú súťaž, v ktorej bol v roku 2001 vybraný investor a nájomca Gröbeho vily a Dolnej Landhausky. Stala sa ním spoločnosť Ceel Inštitút, o. P. S. (Central and East European Law Initiative), ktorá v roku 2003 začala opravu prízemia a v roku 2004 i prvého poschodia budovy. Priestory sú koncipované ako vzdelávacie stredisko pre právnikov, s výskumným centrom, knižnicou a ubytovacími kapacitami pre účastníkov kurzov. Časť interiérov bola zrekonštruovaná v roku 2005 a predstavená verejnosti.

Vinice a Viniční altánok[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatkovo chránená vinica je pozostatkom bývalých "Hôr viničných". V súčasnej rozlohe bola založená pri stavbe areálu, v príkrom svahu navýšenom navážkou z vinohradského tunela. V medzivojnovom období niesla názov Primátorská. Na konci druhej svetovej vojny bola poškodená, po vojne bola obnovená a koncom 20. storočia pustla.

V rokoch 1992 - 1993 bola obnovená na náklady Mestskej časti Praha 2. Má rozlohu 1,7 ha a ročne produkuje 4 000 litrov vína. Pestujú sa tu odrody Müller Thurgau, Rizling rýnsky, Dornfelder, Rulandské šedé a Rulandské modré a od roku 1997 sa tu každoročne koná Vinohradské vinobranie. Tu vypestované Víno z Gröbovky je v predaji napríklad v priľahlom Viničnom altánku. Od roku 1960 sa spracovávalo tiež v Českých vinárskych závodoch Praha-Nusle, pôsobiacich v neďalekom Nuselskom pivovare.

Viničný altánok je chránená kultúrna pamiatka, zrekonštruovaná v rokoch 2002-2004 s nákladom 20 miliónov korún. Pri obnove bola vytvorená replika drevenej historickej konštrukcie altánku vrátane dekoratívnych prvkov, boli rekonštruované murované časti, schodisko s vyhliadkou za altánkom a obnovená bridlicová strecha. Pristavaná bola viničná pivnička zahĺbená do svahu. Objekt funguje ako kaviareň a vínny šenk, konajú sa tu svadby a spoločenské akcie.

Pavilón[upraviť | upraviť zdroj]

Pavilón nachádzajúci sa v hornej časti parku bol vybudovaný v 70. rokoch 19. storočia podľa návrhu Josefa Schulza. Pôvodne slúžil ako záhradná herňa so strelnicou, kolkárňou, šachovými stolmi a ďalšími atrakciami, kde si mohli návštevníci vtedajšieho areálu oddýchnuť a odreagovať sa. Pavilón neskôr počas 20. storočia slúžil ako jasle alebo krčma. V roku 1989 ho prevzala spoločne s celým areálom do vlastníctva mestská časť Praha 2, ktorá zistila, že Pavilón sa nachádza v havarijnom stave. Pri prvých reštaurátorských prácach boli v interiéroch Pavilónu objavené vzácne nástenné historické maľby, ktoré boli ukryté pod izoláciou z čias, kedy budova slúžila ako jasle.

Kompletná rekonštrukcia Pavilónu bola dokončená v lete roku 2009 a zahŕňala celkovú opravu muriva, strechy, podláh, okien, už spomínaných malieb a aj dostavbu časti krídla podľa návrhu architekta Jiřího Javůrka. Súčasťou reštaurátorských prác bola aj replika historickej kolkovej dráhy. Objekt bol sprístupnený 19. septembra toho istého roku a teraz slúži ako záhradná kaviareň.

Grotta[upraviť | upraviť zdroj]

Umelá jaskyňa Grotta bola začlenená do parkového areálu ako romantizujúci prvok. Samotnej stavbe predchádzali študijné cesty architekta Barvitia, staviteľa Havla a jeho asistenta do Talianska a Nemecka. Umelá kvapľová jaskyňa bola nakoniec postavená a obklopená skalkami podľa modelu sochára Jozefa Vorlíčka. Grotta bola kompletne zrekonštruovaná (nákladom cca 1,5 milióna €) v rokoch 2010 až 2011. Pred Grottou sa nachádza fontána so sochou Neptúna od Bohuslava Schnircha. Socha bola niekoľko rokov nezvestná, potom bola nájdená v súkromnej záhrade. V súčasnosti je originál uložený v budove Novomestskej radnice a do parku bola v roku 2014 inštalovaná jej kópia.^[3] V Grotte boli natočené niektoré scény (netvorov zámok) filmu Panna a netvor z roku 1978.

Dolná Landhauska[upraviť | upraviť zdroj]

Dolná Landhauska je novo-renesančná vila v spodnej časti parku, postavená roku 1871. Stojí pod členenými terasovitými záhradami pri brehu Botiča. V rámci rekonštrukcie v roku 2007 získala novú strechu a fasádu.

Horná Landhauska[upraviť | upraviť zdroj]

Objekt Hornej Landhausky slúžil v minulosti ako vínne pivnice. Bol predaný (za nezmyselne nízku sumu) do súkromných rúk skôr, než boli Havlíčkove sady zverené mestskej časti Praha 2. Zrekonštruovaný objekt čiastočne slúži na súkromné účely, čiastočne je otvorený širokej verejnosti v podobe vínnych degustačných pivníc pod názvom Wine Gallery Gröbovka.

Historické oplotenie[upraviť | upraviť zdroj]

V minulých rokoch bola vykonaná rekonštrukcia historického murovaného oplotenia parku vrátane obnovy pôvodných brán, domčeku pre strážcu parku a dostavby novej časti plotu.

Detské ihrisko[upraviť | upraviť zdroj]

Detské ihrisko v hornej časti parku bolo zrekonštruované, rozšírené a uvedené do prevádzky v roku 2006.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Zahrady a parky v Čechách, na Moravě a ve Slezku. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Libri, 1999. ISBN 80-85983-55-9.
↑ Grébovka: zelená perla Královských Vinohrad. 1.. vyd. Praha : Milpo media. 95 s. Dostupné online. ISBN 8090348165, 9788090348165.
↑ MČ Praha 2: Aktuálně - Socha Neptuna dobyla Praze 2 vítězství [online]. [Cit. 2017-01-09]. Dostupné online. Archivované 2017-01-10 z originálu.