Havranský vrch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Havranský vrch
vrch
Paráč 2MF4.jpg
Havranský vrch vľavo od stredu
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Dolný Kubín
Obec Zázrivá
Pohorie Kysucká vrchovina
Podcelok Kysucké bradlá
Povodie Orava
Nadmorská výška 970,6 m n. m.
Súradnice 49°17′40″S 19°10′05″V / 49,2945°S 19,1681°V / 49.2945; 19.1681
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený z Zázrivej
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Havranský vrch (970,6 m n. m.[1]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Zázrivá, približne 12 km severozápadne od Dolného Kubína.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a na katastrálnom území obce Zázrivá.[4] Vrch sa nachádza priamo nad obcou Zázrivá, medzi miestnymi časťami Končitá a Havrania[2] a patrí do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Havranský vrch zakončuje rázsochu, vybiehajúcu juhovýchodným smerom z Javorinky (1 210 m n. m.). Západným smerom susedí Jedľovinka (906 m n. m.) a Púpovček (919 m n. m.), južným Čremoš (864 m n. m.) a Mračkovo (934 m n. m.), východným Kozinec (996 m n. m.) a Minčol (1 139 m n. m.) a severným Okrúhlica (1 165 m n. m.) a Javorinka.[1] Celá oblasť je odvodňovaná riečkou Zázrivka do rieky Oravy.[2] Na vrchol nevedie značený chodník.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Časť vrcholu a najmä severozápadné svahy pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený výhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrchy Kysuckej vrchoviny, Oravskej Magury a Malej Fatry, pri vhodných podmienkach aj Veľký Choč a Nízke Tatry.[5]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologicky je Havranský vrch súčasťou bradlového pásma[6]. Vrcholovú časť a severozápadné svahy tvoria sivé slienité škvrnité vápence (allagäuské súvrstvie) pliensbašského veku. Juhoozápadné svahy tvoria špecifické kozinské vrstvy. Hrebeňovú partiu okrem allgäuského súvrstvia tvoria aj sivé slienité pieninské vápence s rohovcami, rádiolarity a červené hľuznaté čorštýnske vápence. Predošlé výskumy radia sled bradiel Havranský vrch a Kozinec za súčasť tzv. oravskej jednotky.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými cestami a chodníkmi z okolia. Dostupnosť uľahčuje blízkosť obce Zázrivá.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
  6. Haško, J., 1977: Nová geologická interpretácia poznatkov o bradle Havranský vrch a Kozinec pri Zázrivej. Geologické Práce, Správy 68, 39-47.
  7. Haško, J., 1978: Oravská séria — nová séria bradlového pásma Západných Karpát. Geologické práce, Správy 70, 115—121.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]