Helena Turcerová-Devečková
| Helena Turcerová-Devečková | |
 | |
| Narodenie | 18. február 1886 Slovany, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 3. november 1964 (78 rokov) Bratislava, ČSSR |
| Rodičia | otec Adolf Turcer Anna rod. Rendeková |
| Manžel | Ondrej Devečka |
| Odkazy | |
| Commons |  Helena Turcerová-Devečková |
Helena Turcerová-Devečková alebo Helena Anna Turcerová-Devečková (* 18. február 1886, Slovany – † 3. november 1964, Bratislava) bola slovenská literárna historička, spisovateľka, učiteľka, prekladateľka, diplomatka, politička, slovenská slavistka, kultúrna historička, tlmočníčka, dobrovoľníčka, divadelná ochotníčka a režisérka.
Rodina[1][upraviť | upraviť zdroj]
- otec Adolf Turcer (1853 – ?)
- matka Anna rod. Rendeková
- manžel Ondrej Devečka
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1893 – 1904 navštevovala francúzsku školu v Moskve, po jej skončení a ročnej prestávke odišla k príbuzným do Varšavy, aby sa zdokonalila v poľštine. V roku 1905 začala študovať francúzsku literatúru v Paríži (Sorbonna, Collège de France, Ústav orientálnych jazykov).[1] Prvá Slovenska, ktorá získala doktorát na Sorbonne.[2]
Po skončení štúdií od roku 1913 učila francúzštinu na dievčenskom gymnáziu v Menzelinsku, v roku 1914 uskutočnila cestu do Talianska, na spiatočnej ceste ju zastihla vojna na Slovensku, takže sa usadila v Martine. Od 1915 žila v Jasenovej. Od 1920 bola učiteľkou slovenčiny, nemčiny a francúzštiny na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, od 1923 v Kežmarku, kde pôsobila dve desaťročia ako inšpektorka cudzích jazykov na obchodných učilištiach a na školách pre ženské povolania. Od 1948 žila v Bratislave, venovala sa prekladateľskej práci.[1]
V roku 1910 na odporúčanie profesora Ernesta Denisa v Paríži napísala po francúzsky prácu Ľudovít Štúr a idea slovenskej nezávislosti (1913, preklad práce vyšiel r. 1956), ktorá mala veľký ohlas v slovenských a českých časopisoch. Pre svojich profesorov E. Haumanta a L. Legera spracovala štúdie o vplyve Hegelovej filozofie na Ľ. Štúra a o dejinách Matice slovenskej. V Prúdoch uverejnila štúdiu Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov (1913), napísala štúdiu o troch láskach Ľudovíta Štúra a memoárový príspevok o J. G. Tajovskom.[1]
Prekladala základné diela krásnej literatúry z ruštiny a francúzštiny (Ostrovskij, Gercen, Kuprin, L. N. Tolstoj, Balzac, Diderot, A. Dumas, France, Rolland, Stendhal a i.).[1]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Ľudovít Štúr a idea slovenskej nezávislosti (1913, vo francúzštine, slovenský preklad vyšiel r. 1956)
- Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov (1913)
- Louis Stúr et ľidée de ľindependance slovaque (1815 – 1856) (French Edition), Jazyk: Francúzština, Väzba: Brožovaná, Počet strán: 280, Nakladateľstvo: Nabu Press (2011), ISBN 1179048741, ISBN 978-1179048741.
- Louis Stur et ľidee de ľindependance slovaque (1815 – 1856), Jazyk: Francúzština, Väzba: Brožovaná, Počet strán: 284, Nakladateľstvo: Nobel Press 2012, ISBN 9785884292512.
- Louis Stúr et L’Idée de L’Indépendance Slovaque (1815 – 1856) by Hélène Tourtzer, Tourtzer, Hélène. (Original work published 1913). London: Forgotten Books. (2013)
- (slov. preklad vyšiel v SAV, Bratislava 1956)
- Deti v ruských novelách /Antologia beletristov ruských/ zozbierala a preložila H Turcerová-Devečková, AUTOR: Turcerová-Devečková, Helena, 1886-1964, Mikuláš : Tranoscius , 1925, 174 s. [Úvod napísal Š. Krčméry]
- Nemecká cvičebnica pre školy obchodné a ústavy príbuzné, Jozef Doležal, Alois Jokl a Devečková, České Budejovice: K. Ausobský, 1937, 192 s.
- Národné hospodárstvo pre odborné pokračovacie školy pre živnosti obchodné, Antonín Bednář, František Neustupa, Helena Devečková-Turcerová, Bednář, Antonín, 1889 – 1940, Praha Prešov : Čsl. Graf. Unia, 1938, 37 s.
- Učebnica jazyka nemeckého pre prvý ročník obchodných akadémií, zostavili [Alois] Jokl, Helena Devečková-Turcerová, Praha Prešov : Čsl. Graf. Unia, 1938 Prešov, 199 s.
- Dieťa v krásnej próze francúzskej /antológia moderných beletristov francúzskych/ H. Turcerová Devečková, / Texty vybrala, preložila a doplnila krátkymi poznámkami a životopismi/ Turcerová-Devečková, Helena, 1886-1964, Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius , 1939, 222 s. [Úvod napísal Andrej Kostolný], Podielová kniha evanj. spoločnosti literárnej číslo 54., Venované: Nezapomenuteľnej autorke „Mojich detí” Elene Maróthy-Šoltésovej.
Referenie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e TURCEROVÁ-DEVEČKOVÁ, Helena. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 692 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 139.
- ↑ TURCEROVÁ-DEVEČKOVÁ, Helena. In: Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. S. 253.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Kaššayová, Terézia a kolektív: Inventár rukopisov Archívu literatúry a umenia Matice slovenskej. XV. Fondy 92 – 105. Martin : Matica slovenská, 1987.
- Straka, M. Prvá Slovenka na Sorbone bola z Turca. My Turiec 6. máj 2013; https://myturiec.sme.sk/c/6787760/prva-slovenka-na-sorbone-bola-z-turca.html
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Helena Turcerová-Devečková - litcentrum.sk