Helena Turcerová-Devečková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Helena Turcerová-Devečková
Narodenie18. február 1886
Slovany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie3. november 1964 (78 rokov)
Bratislava, ČSSR
Rodičiaotec Adolf Turcer
Anna rod. Rendeková
ManželOndrej Devečka

Helena Turcerová-Devečková alebo Helena Anna Turcerová-Devečková (* 18. február 1886, Slovany – † 3. november 1964, Bratislava) bola slovenská literárna historička, spisovateľka, učiteľka, prekladateľka, diplomatka, politička, slovenská slavistka, kultúrna historička, tlmočníčka, dobrovoľníčka, divadelná ochotníčka a režisérka.

Rodina[1][upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Adolf Turcer (1853 – ?)
  • matka Anna rod. Rendeková
  • manžel Ondrej Devečka

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1893 – 1904 navštevovala francúzsku školu v Moskve, po jej skončení a ročnej prestávke odišla k príbuzným do Varšavy, aby sa zdokonalila v poľštine. V roku 1905 začala študovať francúzsku literatúru v Paríži (Sorbonna, Collège de France, Ústav orientálnych jazykov).[1] Prvá Slovenska, ktorá získala doktorát na Sorbonne.[2]

Po skončení štúdií od roku 1913 učila francúzštinu na dievčenskom gymnáziu v Menzelinsku, v roku 1914 uskutočnila cestu do Talianska, na spiatočnej ceste ju zastihla vojna na Slovensku, takže sa usadila v Martine. Od 1915 žila v Jasenovej. Od 1920 bola učiteľkou slovenčiny, nemčiny a francúzštiny na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, od 1923 v Kežmarku, kde pôsobila dve desaťročia ako inšpektorka cudzích jazykov na obchodných učilištiach a na školách pre ženské povolania. Od 1948 žila v Bratislave, venovala sa prekladateľskej práci.[1]

V roku 1910 na odporúčanie profesora E. Denisa v Paríži napísala po francúzsky prácu Ľudovít Štúr a idea slovenskej nezávislosti (1913, preklad práce vyšiel r. 1956), ktorá mala veľký ohlas v slovenských a českých časopisoch. Pre svojich profesorov E. Haumanta a L. Legera spracovala štúdie o vplyve Hegelovej filozofie na Ľ. Štúra a o dejinách Matice slovenskej. V Prúdoch uverejnila štúdiu Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov (1913), napísala štúdiu o troch láskach Ľudovíta Štúra a memoárový príspevok o J. G. Tajovskom.[1]

Prekladala základné diela krásnej literatúry z ruštiny a francúzštiny (Ostrovskij, Gercen, Kuprin, L. N. Tolstoj, Balzac, Diderot, A. Dumas, France, Rolland, Stendhal a i.).[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ľudovít Štúr a idea slovenskej nezávislosti (1913, vo francúzštine, slovenský preklad vyšiel r. 1956)
  • Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov (1913)
  • Louis Stúr et ľidée de ľindependance slovaque (1815 – 1856) (French Edition), Jazyk: Francúzština, Väzba: Brožovaná, Počet strán: 280, Nakladateľstvo: Nabu Press (2011), ISBN 1179048741, ISBN 978-1179048741.
  • Louis Stur et ľidee de ľindependance slovaque (1815 – 1856), Jazyk: Francúzština, Väzba: Brožovaná, Počet strán: 284, Nakladateľstvo: Nobel Press 2012, ISBN 9785884292512.
  • Louis Stúr et L’Idée de L’Indépendance Slovaque (1815 – 1856) by Hélène Tourtzer, Tourtzer, Hélène. (Original work published 1913). London: Forgotten Books. (2013)
  • (slov. preklad vyšiel v SAV, Bratislava 1956)
  • Deti v ruských novelách /Antologia beletristov ruských/ zozbierala a preložila H Turcerová-Devečková, AUTOR: Turcerová-Devečková, Helena, 1886-1964, Mikuláš : Tranoscius , 1925, 174 s. [Úvod napísal Š. Krčméry]
  • Nemecká cvičebnica pre školy obchodné a ústavy príbuzné, Jozef Doležal, Alois Jokl a Devečková, České Budejovice: K. Ausobský, 1937, 192 s.
  • Národné hospodárstvo pre odborné pokračovacie školy pre živnosti obchodné, Antonín Bednář, František Neustupa, Helena Devečková-Turcerová, Bednář, Antonín, 1889 – 1940, Praha Prešov : Čsl. Graf. Unia, 1938, 37 s.
  • Učebnica jazyka nemeckého pre prvý ročník obchodných akadémií, zostavili [Alois] Jokl, Helena Devečková-Turcerová, Praha Prešov : Čsl. Graf. Unia, 1938 Prešov, 199 s.
  • Dieťa v krásnej próze francúzskej /antológia moderných beletristov francúzskych/ H. Turcerová Devečková, / Texty vybrala, preložila a doplnila krátkymi poznámkami a životopismi/ Turcerová-Devečková, Helena, 1886-1964, Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius , 1939, 222 s. [Úvod napísal Andrej Kostolný], Podielová kniha evanj. spoločnosti literárnej číslo 54., Venované: Nezapomenuteľnej autorke „Mojich detí” Elene Maróthy-Šoltésovej.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e TURCEROVÁ-DEVEČKOVÁ, Helena. In: Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. Zväzok VI T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 692 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 139.
  2. TURCEROVÁ-DEVEČKOVÁ, Helena. In: Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. S. 253.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]