Helmut Walcha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Helmut Walcha
Základné informácie
Narodenie 27. október 1907
Lipsko
Úmrtie 11. august 1991 (83 rokov)
Frankfurt nad Mohanom
Žáner klasická hudba
Hrá na nástroje organ, čembalo
Roky pôsobenia 1924-1981
Vydavateľstvá Deutsche Grammophon

Helmut Walcha (celé meno: Helmut Arthur Emil Walcha[1] ; * 27. október 1907 Lipsko - † 11. august 1991 Frankfurt nad Mohanom) bol nemecký organista, čembalista a hudobný skladateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Helmut Walcha narodil v Lipsku 11. augusta 1907. Ako pätnásťročný úspešne zložil prijímacie skúšky na konzervatórium v Lipsku a tak sa stal najmladším študentom organu u Günthera Ramina. V rokoch 1926 až 1929 bol zástupcom Ramina v kostole sv. Tomáša v Lipsku.[1] Svoje prvé verejné vystúpenie mal v roku 1924.[2] Neskôr v rokoch 1929 - 1944 viedol ako organista v kostole Friedenskirche vo Frankfurte nad Mohanom pravidelné organové cykly a od roku 1933 vyučoval na Dr. Hoch’s Konservatorium. V roku 1938 sa stal profesorom organovej hry na frankfurtskej hudobnej škole. Pedagogickej činnosti sa venoval do roku 1972,[3] celkový počet jeho študentov za celú dobu pedagogického pôsobenia bolo okolo 200.[4]

Po druhej svetovej vojne založil vo Frankfurte Institut für Kirchenmusik a bol od roku 1944[4] do 1981 organistom v tamojšom Dreikönigskirche. Helmut Walcha zomrel 11. augusta 1991 vo Frankfurt nad Mohanom na kardiopulmonárne zlyhanie srdca.[5] Bol pochovaný na Sachsenhäuser Südfriedhof.

Zdrakový hendikep[upraviť | upraviť zdroj]

Walcha oslepol ako šestnásťročný[6][2] alebo sedemnásťročný[4] následkom očkovania proti kiahniam. To absolvoval ako ročný a odvtedy sa mu zrak postupne slabol čomu napomáhala aj chronická keratitída.[3] V šestnástich rokoch sa podrobil operácii, ktorá bola neúspešná a vtedy stratil zrak úplne.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Patril k členom Organového hnutia (nem. Orgelbewegung), ktoré presadzovalo ústup od romantických organov a štýlu hry.[7] Walcha si získal svetové uznanie ako interpret hudby J.S. Bacha. Učil sa nové skladby tak že mu hudobníci (vrátane jeho mamy a neskôr manželky) zahrali každé diel štyrikrát (ruky, pedál a celé dielo);[2] mal absolútny sluch a bol sa schopný naučiť skladby ich počúvaním.[6]
Jeho koncerty (Frankfurten Bachstunden) mali v umeleckých kruhoch tú najlepšiu povesť, pri týchto koncertoch uvádzal všetky Bachove diela.[8] Dvakrát nahral kompletné dielo Bachových organových skladieb: prvýkrát mono v rokoch 1947 - 1952, druhýkrát ako stereo od roku 1956 do 1971. Vyšli vo firme Deutsche Grammophon.[2] V roku máji 1981 sa na poslednom koncerte definitívne rozlúčil s verejnou koncertnou činnosťou, „stále na vrchole svojich síl“.[4]

Okrem koncertovania, pedagogickej činnosti a nahrávania sa venoval aj komponovaniu: zložil 25 chorálových prelúdií a pripravil na vydanie organové koncerty Händela.[1]

Vo frankfurtskej mestskej časti Gallus je po ňom pomenovaná ulica, taktiež mu bola mestom udelená „Goetheplakette“ v roku 1957. V roku 1987 bol ocenený vyznamenaním „Grosse Bundesverdienstkreuz mit Stern.“

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia[pozn 1][upraviť | upraviť zdroj]

Diela J. S. Bacha[upraviť | upraviť zdroj]

Kompletné nahrávky organových diel[upraviť | upraviť zdroj]

  • Organ Works: The 1947 - 1952 Recordings, 10 CD
  • The Organ Works, 12 CD

Diela pre čembalo/klavír[upraviť | upraviť zdroj]

  • Das Wohltemperierte Clavier, 4 CD
  • Goldberg Variations

Diela iných umelcov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dietrich Buxtehude: Orgelwerke
  • Orgelmeister vor Bach, 4 LP[pozn 2]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Uvedené nahrávky boli vydané v Deutsche Gramophon, res. pôvodne Archiv Produktion pre európske trhy. V Ázii (Južná Kórea, Japonsko) je dostupných viacero iných nahrávok.
  2. Nahrávka dostala cenu Deutsche Schallplattenpreis.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Walcha, (Arthur Emil) Helmut. In: Baker’s Biographical Dictionary of Musicians
  2. a b c d e f LEWIS, Uncle Dave. Helmut Walcha [online]. Allmusic, [cit. 2010-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b HELMUT WALCHA. In: OLSTROM, Clifford E. Undaunted By Blindness. 2. vyd. Watertown : Perkins School fot the Blind. 320 s. Dostupné online. ISBN 9780982272190. (po anglicky)
  4. a b c d e JORDAN, Paul. Helmut Walcha: Artist-Teacher. College Music Symposium, 1982, roč. 22, čís. 2, s. 148-154. ISSN 0069-5696. (po anglicky)
  5. Helmut Walcha, A Harpsichordist And Organist, 83 [online]. The New York Times, 1991-08-15, [cit. 2013-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b Helmut Walcha (1907-1991) – A Centenary Tribute [online]. American Public Media, [cit. 2010-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. KLINDA, Ferdinand. Organ v kultúre dvoch tisícročí. 1. vyd. Bratislava : Hudobné centrum, 2000. 274 s. ISBN 80-88884-19-5. S. 155.
  8. ZAVARSKÝ, Ernest. Johann Sebastian Bach. Preklad Jiří Pilka. 1. vyd. Praha : Supraphon, 1979. 488 s. S. 436. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helmut Walcha na nemeckej Wikipédii.