Helmut Walcha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Helmut Walcha
Základné informácie
Narodenie 27. október 1907
Lipsko
Úmrtie 11. august 1991 (83 rokov)
Frankfurt nad Mohanom
Žáner klasická hudba
Hrá na nástroje organ, čembalo
Roky pôsob. 1924-1981
Vydavateľstvá Deutsche Grammophon

Helmut Walcha (celé meno: Helmut Arthur Emil Walcha[1]; * 27. október 1907 Lipsko - † 11. august 1991 Frankfurt nad Mohanom) bol nemecký organista, čembalista a hudobný skladateľ. Vo svojej dobe patril k „najvýznamnejším interpretom organovej a čembalovej tvorby J. S. Bacha“.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Helmut Walcha narodil v Lipsku 11. augusta 1907. Ako pätnásťročný úspešne zložil prijímacie skúšky na konzervatórium v Lipsku a tak sa stal najmladším študentom organu u Günthera Ramina. V rokoch 1926 až 1929 bol zástupcom Ramina v kostole sv. Tomáša v Lipsku.[1] Svoje prvé verejné vystúpenie mal v roku 1924.[3] Neskôr v rokoch 1929 - 1944 viedol ako organista v kostole Friedenskirche vo Frankfurte nad Mohanom pravidelné organové cykly a od roku 1933 vyučoval na Dr. Hoch’s Konservatorium. V roku 1938 sa stal profesorom organovej hry na frankfurtskej hudobnej škole. Pedagogickej činnosti sa venoval do roku 1972,[4] celkový počet jeho študentov za celú dobu pedagogického pôsobenia bolo okolo 200.[5]

Po druhej svetovej vojne založil vo Frankfurte Institut für Kirchenmusik a bol od roku 1944[5] do 1981 organistom v tamojšom Dreikönigskirche. Helmut Walcha zomrel 11. augusta 1991 vo Frankfurt nad Mohanom na kardiopulmonárne zlyhanie srdca.[6] Bol pochovaný na Sachsenhäuser Südfriedhof.

Zdrakový hendikep[upraviť | upraviť zdroj]

Walcha oslepol ako šestnásťročný[7][3] alebo sedemnásťročný[5] následkom očkovania proti kiahniam. To absolvoval ako ročný a odvtedy sa mu zrak postupne slabol čomu napomáhala aj chronická keratitída.[4] V šestnástich rokoch sa podrobil operácii, ktorá bola neúspešná a vtedy stratil zrak úplne.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Patril k členom Organového hnutia (nem. Orgelbewegung), ktoré presadzovalo ústup od romantických organov a štýlu hry.[8] Walcha si získal svetové uznanie ako interpret hudby J.S. Bacha. Učil sa nové skladby tak že mu hudobníci (vrátane jeho mamy a neskôr manželky) zahrali každé diel štyrikrát (ruky, pedál a celé dielo);[3] mal absolútny sluch a bol sa schopný naučiť skladby ich počúvaním.[7]
Jeho koncerty (Frankfurten Bachstunden) mali v umeleckých kruhoch tú najlepšiu povesť, pri týchto koncertoch uvádzal všetky Bachove diela.[9] Dvakrát nahral kompletné dielo Bachových organových skladieb: prvýkrát mono v rokoch 1947 - 1952, druhýkrát ako stereo od roku 1956 do 1971. Vyšli vo firme Deutsche Grammophon.[3] V roku máji 1981 sa na poslednom koncerte definitívne rozlúčil s verejnou koncertnou činnosťou, „stále na vrchole svojich síl“.[5]

Okrem koncertovania, pedagogickej činnosti a nahrávania sa venoval aj komponovaniu: zložil 25 chorálových prelúdií a pripravil na vydanie organové koncerty Händela.[1]

Vo frankfurtskej mestskej časti Gallus je po ňom pomenovaná ulica, taktiež mu bola mestom udelená „Goetheplakette“ v roku 1957. V roku 1987 bol ocenený vyznamenaním „Grosse Bundesverdienstkreuz mit Stern.“

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia[pozn 1][upraviť | upraviť zdroj]

Diela J. S. Bacha[upraviť | upraviť zdroj]

Kompletné nahrávky organových diel[upraviť | upraviť zdroj]

  • Organ Works: The 1947 – 1952 Recordings, 10 CD
  • The Organ Works, 12 CD

Diela pre čembalo/klavír[upraviť | upraviť zdroj]

  • Das Wohltemperierte Clavier, 4 CD
  • Goldberg Variations

Diela iných umelcov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dietrich Buxtehude: Orgelwerke
  • Orgelmeister vor Bach, 4 LP[pozn 2]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Uvedené nahrávky boli vydané v Deutsche Gramophon, res. pôvodne Archiv Produktion pre európske trhy. V Ázii (Južná Kórea, Japonsko) je dostupných viacero iných nahrávok.
  2. Nahrávka dostala cenu Deutsche Schallplattenpreis.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Walcha, (Arthur Emil) Helmut. In: Baker's Biographical Dictionary of Musicians. Centennial ed. New York : Schirmer Books, 2001. ISBN 0-02-865525-7. s. 3832.
  2. Walcha Helmut. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 703.
  3. a b c d e f LEWIS, Uncle Dave. Helmut Walcha [online]. Allmusic, [cit. 2010-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b HELMUT WALCHA. In: OLSTROM, Clifford E. Undaunted By Blindness. 2. vyd. Watertown : Perkins School fot the Blind. 320 s. Dostupné online. ISBN 9780982272190. (po anglicky)
  5. a b c d e JORDAN, Paul. Helmut Walcha: Artist-Teacher. College Music Symposium, 1982, roč. 22, čís. 2, s. 148-154. ISSN 0069-5696. (po anglicky)
  6. Helmut Walcha, A Harpsichordist And Organist, 83 [online]. The New York Times, 1991-08-15, [cit. 2013-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b Helmut Walcha (1907-1991) – A Centenary Tribute [online]. American Public Media, [cit. 2010-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. KLINDA, Ferdinand. Organ v kultúre dvoch tisícročí. 1. vyd. Bratislava : Hudobné centrum, 2000. 274 s. ISBN 80-88884-19-5. S. 155.
  9. ZAVARSKÝ, Ernest. Johann Sebastian Bach. Preklad Jiří Pilka. 1. vyd. Praha : Supraphon, 1979. 488 s. S. 436. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helmut Walcha na nemeckej Wikipédii.