Henclová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennom potoku pozri Henclová (potok).
Súradnice: 48°47′08″S 20°35′52″V / 48,785556°S 20,597778°V / 48.785556; 20.597778
Henclová
obec
Henclova11Slovakia14.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Nadmorská výška 675 m n. m.
Súradnice 48°47′08″S 20°35′52″V / 48,785556°S 20,597778°V / 48.785556; 20.597778
Rozloha 14,32 km² (1 432 ha) [1]
Obyvateľstvo 107 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 7,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1344
Starosta Lýdia Šomšáková[3] (SMER-SD)
PSČ 053 33 (pošta Nálepkovo)
ŠÚJ 526550
EČV GL
Tel. predvoľba +421-53
Telefón 053 / 4494150
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Henclová
Webová stránka: www.e-obce.sk/obec/henclova/henclova.html
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Henclová je obec na Slovensku v okrese Gelnica. Vznikla zlúčením osád Tichá Voda - Štilbach (Stillbach) a Henclová - Huta (Henczfalwa, Hanzlová).

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Henclová leží v Slovenskom rudohorí v časti nazývanej Volovské vrchy, 7 km na juh od Nálepkova v doline, obklopená lesmi. Nachádza sa v nadmorskej výške 675 metrov a jej rozloha je 1 432 ha.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tichá Voda - Štilbach
  • Henclová - Huta

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce má biele pozadie s piatimi smrekmi na zelenom dvojvrší symbolicky naznačenom zvlneným pruhom nad pätou erbu. Prostredný smrek má sedem poschodí vetiev, dva vedľajšie smreky majú šesť poschodí vetiev a krajné sú malé s tromi poschodiami vetiev. V päte sú čierne skrížené banické kladivá.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Štilbach vznikol v roku 1344 ako tretie banské mesto v hornom údolí Hnilca. Podľa darovacej listiny z roku 1338 bolo celé územie Tichej Vody a jej okolie vyhlásené za slobodné banské mesto. V okolitých horách patriach k mestu sa ťažila hlavne meď. Meď bola vyvážaná pod názvom "Stillbacher" do Švédska, Flandier (dnešného Belgicka) a Anglicka cez Poľsko (Gdaňsk). V roku 1435 bol v Štilbachu zriadený úrad banského majtra. V rokoch 1489 - 1527 boli v prevádzke huty na spracovanie medenej rudy. Huty boli pravdepodobne aj na území časti Huta ako hovorí jej názov.

Časť Huta je spomínaná v roku 1548 ako súčasť Bebekovského panstva, bola pravdepodobne založená Bebekom.

Koncom roku 1556 bol Štilbach zničený a obyvateľstvo vyvraždené vojakmi Františka Bebeka pána Krásnej Hôrky.čo spôsobilo odchod ľudí, ktorí sa zachránili do okolitých dedína miest (Švedlár, Mníšek, Smolník) a zánik mestečka. Pozostatky obetí našli pri stavbe kostola v rokoch 1888 - 1891. Časť Huta bola obývaná aj počas 17. storočia.

Nové osídľovanie územia Štilbachu sa začína v polovici 18. storočia. Po skončení povstaní a cholerových epidémií bolo územie osídľované predkami súčasných obyvateľov dediny zväčša prisťahovalcami zo Zamaguria (dediny Lendak, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Fridman). V roku 1828 už mal Štilbach 47 domov a 353 obyvateľov a Henclová (Huta) mala 26 domov a 252 obyvateľov.

Koncom 19. storočia začali ľudia masovo odchádzať za prácou do Ameriky. Časť z nich sa vrátila a zarobené peniaze umožnili stavať prvé murované domy a v roku 1888 nový kostol.

V roku 1912 bola postavená úzkokoľajná železnica na sťahovanie dreva na parnú pílu do Vondrišla (v súčasnosti Nálepkovo). Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky sa obnovila ťažba medenej rudy, no pre nedostatok postupne zanikla.

V roku 1925 boli dediny Štilbach - Tichá Voda a Henclová spojené do jednej obce, ktorá dostala názov Henclová.

Po vyhlásení Slovenskej republiky (14. marca 1939) sa Henclová stala pohraničnou dedinou (hranica s Maďarskom prechádzala hrebeňom Volovcských vrchov). V dedine sídlila finančná stráž. Obyvatelia obce odchádzali k partizánom (asi 20 chlapov odišlo do oddielu Kirila Gavriloviča Ivanova). Obec bola oslobodená 24. januára 1945.

V roku 1960 bola Henclová elektrifikovaná ako posledná obec v Česko-Slovensku. V roku 1962 sa začalo s výstavbou cesty do Nálepkova a prvý autobus prišiel do dediny v roku 1963. V súčasnosti sú pôvodné domy prestavované na chalupy a obec sa zaľudňuje v lete, keď ju navštevujú rodáci a ich potomkovia.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Starostom je od roku 2006 pani Lýdia Šomšáková

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2013 mala obec 103 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícky kostol sv. Jozefa postavený v rokoch 1888 - 1891, rozšírený sakristiou roku 1940. Jednoloďová stavba so segmentovaným uzáverom, zaklenutá pruskou klenbou. Výmaľba pseudobaroková od Š. Berecza z roku 1949. Fasády členené lizénovým rámovaním.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník padlým a popraveným účastníkom SNP bol vybudovaný z travertínových kvádrov do tvaru pylóna v roku 1959 nad vtedajšou miestnou školou. Odhalený bol 29. augusta 1959.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]