Henclová
O rovnomennom potoku pozri Henclová (potok).| Henclová | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Gelnica |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 675 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′08″S 20°35′52″V / 48,785556°S 20,597778°V |
| Rozloha | 14,32 km² (1 432 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 100 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 6,98 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1344 |
| Starosta | Lýdia Šomšáková[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 053 33 (pošta Nálepkovo) |
| ŠÚJ | 526550 |
| EČV (do r. 2022) | GL |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Telefón | 053 / 4494150 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Henclová | |
| Webová stránka: henclova.ocu.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Henclová je obec na Slovensku v okrese Gelnica. Vznikla zlúčením osád Tichá Voda - Štilbach (Stillbach) a Henclová - Huta (Henczfalwa, Hanzlová).
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Henclová leží v Slovenskom rudohorí v časti nazývanej Volovské vrchy, 7 km na juh od Nálepkova v doline, obklopená lesmi. Nachádza sa v nadmorskej výške 675 metrov a jej rozloha je 1 432 ha.
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
- potok Tichá voda
- prítok Henclová
Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]
- Tichá Voda - Štilbach
- Henclová - Huta
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb obce má biele pozadie s piatimi smrekmi na zelenom dvojvrší symbolicky naznačenom zvlneným pruhom nad pätou erbu. Prostredný smrek má sedem poschodí vetiev, dva vedľajšie smreky majú šesť poschodí vetiev a krajné sú malé s tromi poschodiami vetiev. V päte sú čierne skrížené banické kladivá.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Štilbach vznikol v roku 1344 ako tretie banské mesto v hornom údolí Hnilca. Podľa darovacej listiny z roku 1338 bolo celé územie Tichej Vody a jej okolie vyhlásené za slobodné banské mesto. V okolitých horách patriach k mestu sa ťažila hlavne meď. Meď bola vyvážaná pod názvom „Stillbacher“ do Švédska, Flandier (dnešného Belgicka) a Anglicka cez Poľsko (Gdansk). V roku 1435 bol v Štilbachu zriadený úrad banského majtra. V rokoch 1489 - 1527 boli v prevádzke huty na spracovanie medenej rudy. Huty boli pravdepodobne aj na území časti Huta ako hovorí jej názov.
Časť Huta je spomínaná v roku 1548 ako súčasť bubekovského panstva, bola pravdepodobne založená Bubekom.
Koncom roku 1556 bol Štilbach zničený a obyvateľstvo vyvraždené vojakmi Františka Bebeka, pána Krásnej Hôrky,čo spôsobilo odchod ľudí, ktorí sa zachránili, do okolitých dedín a miest (Švedlár, Mníšek, Smolník) a zánik mestečka. Pozostatky obetí našli pri stavbe kostola v rokoch 1888 - 1891. Časť Huta bola obývaná aj počas 17. storočia.
Nové osídľovanie územia Štilbachu sa začína v polovici 18. storočia. Po skončení povstaní a cholerových epidémií bolo územie osídľované predkami súčasných obyvateľov dediny zväčša prisťahovalcami zo Zamaguria (dediny Lendak, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Fridman). V roku 1828 už mal Štilbach 47 domov a 353 obyvateľov a Henclová (Huta) mala 26 domov a 252 obyvateľov.
Koncom 19. storočia začali ľudia masovo odchádzať za prácou do Ameriky. Časť z nich sa vrátila a zarobené peniaze umožnili stavať prvé murované domy a v roku 1888 nový kostol.
V roku 1912 bola postavená úzkokoľajná železnica na sťahovanie dreva na parnú pílu do Vondrišla (v súčasnosti Nálepkovo). Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky sa obnovila ťažba medenej rudy, no pre nízku výťažnosť ťažba postupne zanikla.
V roku 1925 boli dediny Štilbach – Tichá Voda a Henclová spojené do jednej obce, ktorá dostala názov Henclová.
Po vyhlásení Slovenskej republiky (14. marca 1939) sa Henclová stala pohraničnou dedinou (hranica s Maďarskom prechádzala hrebeňom Volovských vrchov). V dedine sídlila finančná stráž. Obyvatelia obce odchádzali k partizánom (asi 20 chlapov odišlo do oddielu Kirila Gavriloviča Ivanova). Obec bola oslobodená 24. januára 1945.
V roku 1960 bola Henclová elektrifikovaná ako posledná obec v Česko-Slovensku. V roku 1962 sa začalo s výstavbou cesty do Nálepkova a prvý autobus prišiel do dediny v roku 1963. V súčasnosti sú pôvodné domy prestavované na chalupy a obec sa zaľudňuje v lete, keď ju navštevujú rodáci a ich potomkovia.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa v časti Tichá Voda, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1888-1891. Kostol bol rozšírený o sakristiu v roku 1940. V interiéri sa nachádza pseudobaroková výmaľba od Š. Berecza z roku 1949. Zaklenutý je pruskou klenbou.[4] Fasády sú členené lizénovým rámovaním, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1888. Stavba bola upravovaná v roku 1931. Fasády sú hladké s rímsou s oblúčkovým vlysom, okná majú polkruhové ukončenie. Veža je ukončená ihlancovu helmicou.
-
Kostol sv. Jozefa -
-
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
Pomník padlým a popraveným účastníkom SNP bol vybudovaný z travertínových kvádrov do tvaru pylóna v roku 1959 nad vtedajšou miestnou školou. Odhalený bol 29. augusta 1959.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Henclová - kostol sv. Jozefa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henclová
