Henri Ciriani
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Henri Enrique Ciriani | |
 peruánsko/francúzsky architekt (2008) | |
| Narodenie | 30. december 1936 (87 rokov) Lima, Peru |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Henri Ciriani |
Henri Enrique Ciriani (* 30. december 1936, Lima, Peru) je architekt z Peru, ktorý veľkú časť svojej kariéry prežil vo Francúzsku .
Ciriani je centrálna postava francúzskej architektúry čo sa týka ako roli pedagóga tak aj jeho realizácií. Henri Ciriani je považovaný za svetlý príklad zachovania modernistickej tradície vo Francúzsku, kde nadväzuje Le Corbusiera. V dnešnej dobe je pre Francúzsko dôležitý skrz jeho dva významné projekty kultúrneho charakteru – Múzeum prvej svetovej vojny v Péronne (1992) a Archeologické múzeum v Aries (1993). Presadil ho však jeho primárny záujem a to bývanie a urbanizmus ktorým sa venoval desaťročia.
Ciriani sa narodil v meste Lima roku 1936, kde bol vyškolený na fakulte architektúry pred tým ako začal pracovať na miestnom úrade. Pred odchodom do Paríža v roku 1964 sa venoval návrhom rodinných domov. V novom domove sa začlenil do architektonickej skupiny: Atelier d'Urbanisme et d'Architecture (AUA), kde pracoval na experimentálnych formách bývania zaoberajúcimi sa modernistickými spoločenskými a územnými témami. Z tohto obdobia vzniklo v začiatkoch sedemdesiatych rokoch 20. storočia štúdia sídliska Villeneuve v Grenoble. Zatiaľ čo táto práca zostala na výkresoch, Noisy II (1980) bol realizovaný projekt na novom predmestí Paríža Marne-la-Vallee, ktorý priniesol svetovú pozornosť neoklasicistickým štruktúram Ricarda Bofilla.
Napriek tomu že sa jeho domy môžu vyznačovať ortogonálnou a racionálnou modularitou a otvorenosťou, je to zapríčinené ochrannými bariérami vytvorenými medzi ulicou a domom – postup modernistického sídliska, ktorý predstavoval jeho zraniteľnosť voči okolitému svetu. Kde sa Le Corbusier snažil „zabiť ulicu“ (kill the way) Ciriani sa snažil o vytvorenie súčasného spôsobu tvorby. Verejné a súkromné časti sú vymedzené vrstvami separácie vytvorenými pomocou balkónov, terás a podobnými prostriedkami, ktoré zabezpečujú vnútornému prostrediu ochranu a bezpečnosť.
Jeho práca v Marne-la-Vallée, ktorá vypovedala o odchode od megaštruktúr bytových domov predchádzajúceho desaťročia k omnoho ľudskejšej a príjemnejšej tvorbe, ktorá je integrovaná v meste, mala obrovský vplyv na nasledujúcu generáciu francúzskych architektov. Členmi Cirianiho neo-modernistickej architektonickej skupiny sú Edith Girard, Michael Kagan a Pierre-Louis Faloci.
Osvedčené prvky a princípy z projektu Marne-la-Vallée boli neskôr aplikované pri tvorbe sídlisk na predmestí Paríža a v Holandsku. Cirianiho objekt St Antoine hospital kitchen v Paríži (1985) zaujímavo vedie uličnú líniu s výrezmi a rámovými prvkami ktoré tvoria obraz k budove za nimi. Tento prístup je najlepšie zdôraznený pri múzeu v Aries, kde jadro Corbusierovskej galérie je chránené trojhrannou obvodovou stenou obloženou výrazným modrým obkladom, ktorá je pretínaná prvkami na pilótach. Výška a štíhlosť obvodového profilu tvoria zo steny symbolickú ochranu a nie nepriateľskú obranu. V Peronne naproti použitiu Corbusieroveho bieleho betónu a stĺpov, obvodová stena pôsobí ako bašta, nadväzujúc na blízky zámok a účel múzea, ako pamätník na jeden z najviac krvavých frontov počas prvej svetovej vojny.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henri Ciriani
