Henri Ciriani

	Henri Enrique Ciriani
	peruánsko-francúzsky architekt
	; Henri Ciriani v roku 2012
Narodenie	30. december 1936; Lima, Peru
Úmrtie	3. október 2025 (88 rokov)
Alma mater	Universidad Nacional de Ingeniería (Lima)
Odkazy
Commons	Henri Ciriani
	Architektonický portál; Francúzsky portál; Biografický portál

Henri Enrique Ciriani (* 30. december 1936, Lima, Peru – † 3. október 2025)^[1] bol peruánsky architekt, ktorý veľkú časť svojej kariéry prežil vo Francúzsku.^[1]^[2]

CBol centrálnou postavou francúzskej architektúry, čo sa týka ako role pedagóga tak aj jeho realizácií. Je považovaný za svetlý príklad zachovania modernistickej tradície vo Francúzsku, kde nadväzuje Le Corbusiera. V dnešnej dobe je pre Francúzsko dôležitý skrz jeho dva významné projekty kultúrneho charakteru – Múzeum prvej svetovej vojny v Péronne (1992) a Archeologické múzeum v Aries (1993). Presadil ho však jeho primárny záujem a to bývanie a urbanizmus ktorým sa venoval desaťročia.

Životopis

Narodil sa v Lime, kde bol vyštudoval na fakulte architektúry pred tým ako začal pracovať na miestnom úrade. Pred odchodom do Paríža v roku 1964 sa venoval návrhom rodinných domov. V novom domove sa začlenil do architektonickej skupiny: Atelier d'Urbanisme et d'Architecture (AUA), kde pracoval na experimentálnych formách bývania zaoberajúcimi sa modernistickými spoločenskými a územnými témami. Z tohto obdobia vzniklo v začiatkoch sedemdesiatych rokoch 20. storočia štúdia sídliska Villeneuve v Grenoble. Zatiaľ čo táto práca zostala na výkresoch, Noisy II (1980) bol realizovaný projekt na novom predmestí Paríža Marne-la-Vallee, ktorý priniesol svetovú pozornosť neoklasicistickým štruktúram Ricarda Bofilla.

Napriek tomu že sa jeho domy môžu vyznačovať ortogonálnou a racionálnou modularitou a otvorenosťou, je to zapríčinené ochrannými bariérami vytvorenými medzi ulicou a domom – postup modernistického sídliska, ktorý predstavoval jeho zraniteľnosť voči okolitému svetu. Kde sa Le Corbusier snažil „zabiť ulicu“ (kill the way) Ciriani sa snažil o vytvorenie súčasného spôsobu tvorby. Verejné a súkromné časti sú vymedzené vrstvami separácie vytvorenými pomocou balkónov, terás a podobnými prostriedkami, ktoré zabezpečujú vnútornému prostrediu ochranu a bezpečnosť.

Jeho práca v Marne-la-Vallée, ktorá vypovedala o odchode od megaštruktúr bytových domov predchádzajúceho desaťročia k omnoho ľudskejšej a príjemnejšej tvorbe, ktorá je integrovaná v meste, mala obrovský vplyv na nasledujúcu generáciu francúzskych architektov. Členmi Cirianiho neo-modernistickej architektonickej skupiny sú Edith Girard, Michael Kagan a Pierre-Louis Faloci.

Osvedčené prvky a princípy z projektu Marne-la-Vallée boli neskôr aplikované pri tvorbe sídlisk na predmestí Paríža a v Holandsku. Cirianiho objekt St Antoine hospital kitchen v Paríži (1985) zaujímavo vedie uličnú líniu s výrezmi a rámovými prvkami ktoré tvoria obraz k budove za nimi. Tento prístup je najlepšie zdôraznený pri múzeu v Aries, kde jadro Corbusierovskej galérie je chránené trojhrannou obvodovou stenou obloženou výrazným modrým obkladom, ktorá je pretínaná prvkami na pilótach. Výška a štíhlosť obvodového profilu tvoria zo steny symbolickú ochranu a nie nepriateľskú obranu. V Peronne naproti použitiu Corbusieroveho bieleho betónu a stĺpov, obvodová stena pôsobí ako bašta, nadväzujúc na blízky zámok a účel múzea, ako pamätník na jeden z najviac krvavých frontov počas prvej svetovej vojny.

Referencie

1 2 DEGIOANNI, Jacques-Franck. Disparition : Henri Ciriani, architecte charismatique et clivant. Le Moniteur, 2025-10-03. Dostupné online [cit. 2025-10-04].
↑ Henri Ciriani [online]. archiweb.cz, [cit. 2025-10-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henri Ciriani

[lm-umrtie-1] 1 2 DEGIOANNI, Jacques-Franck. Disparition : Henri Ciriani, architecte charismatique et clivant. Le Moniteur, 2025-10-03. Dostupné online [cit. 2025-10-04].

[2] Henri Ciriani [online]. archiweb.cz, [cit. 2025-10-04]. Dostupné online.

[1]

[2]