Henri Lebesgue

	Henri Lebesgue
	; francúzsky matematik
Narodenie	28. jún 1875; Beauvais, Francúzsko
Úmrtie	26. júl 1941 (66 rokov); Paríž, Francúzsko
Odkazy
Commons	Henri Lebesgue
	Biografický portál

Henri Léon Lebesgue (* 28. jún 1875, Beauvais, Francúzsko – † 26. júl 1941, Paríž) bol francúzsky matematik.

Zaoberal sa matematickou analýzou, vybudoval modernú teóriu miery a integrálu. Dôležité výsledky dosiahol aj v topológii, teórii potenciálu, variačnom počte, teórii množín a teórii dimenzie. Ku koncu svojho života sa zaoberal aj pedagogikou a históriu. Hoci jeho práce v teórii integrálu boli radikálnym zovšeobecnením predošlého poňatia tohto pojmu, Lebesgue tvrdil, že matematika by sa mala zaoberať konkrétnymi „praktickými“ úlohami: Zredukovaná na všeobecné teórie by matematika bola len krásnou formou bez obsahu. Zomrela by potom veľmi rýchlo.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Lebesgueov otec zomrel na tuberkulózu ešte v čase, keď bol jeho syn malé dieťa. Lebesgue sám trpel po celý svoj život chatrným zdravím. V roku 1903 sa oženil so sestrou svojho spolužiaka Louisou-Margueritou Vallet a mal s ňou syna Jacqua a dcéru Suzanne. V roku 1916 sa s ňou však rozviedol.

Profesné pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Henri Lebesgue získal základné a stredné vzdelanie v Beauvais a potom odišiel študovať do Paríža. Študoval postupne na Lycée Saint-Louis, Lycée Louis-le-Grand a École Normale Supérieure. Na poslednú zmieňovanú školu nastúpil v roku 1894 a dokončil ju o tri roky neskôr. Ďalšie dva roky študoval samostatne najmä Bairove články o nespojitých funkciách, čo malo veľký vplyv na jeho neskoršiu prácu na zovšeobecnení pojmu integrálu práve na nespojité funkcie. Od roku 1899 do 1902 bol profesorom na Lycée Central v Nancy. V roku 1901 formuloval, vychádzajúc z myšlienok Émile Borela a Camilla Jordana, teóriu miery a ešte v tom istom roku vytvoril definíciu Lebesgueovho integrálu zovšeobecňujúceho Riemannov integrál aj na (niektoré) nespojité funkcie. Tento čin znamenal revolúciu v integrálnom počte. V roku 1902 získal Lebesgue doktorát za prácu Intégrale, longueur, aire (Integrál, dĺžka, plocha), ktorá pozostávala práve z výsledkov uverejnených o rok skôr. V roku 1906 získal miesto na univerzite v Poitiers a v nasledujúcom roku sa tam stal profesorom. Od roku 1910 učil na Sorbone, kde sa roku 1918 stal profesorom. V roku 1921 získal miesto profesora na Collège de France a tu pôsobil až do svojej smrti v roku 1941. Počas týchto dvadsiatich rokov však učil aj na iných univerzitách, hlavne na École Supérieure de Physique et de Chimie Industrielles de la Ville de Paris a École Normale Supérieure v Sèvres.