Henrik Pontoppidan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Henrik Pontoppidan
dánsky spisovateľ
dánsky spisovateľ
Narodenie 24. júl 1857
Fredericia, Dánsko
Úmrtie 21. august 1943 (86 rokov)
Kodaň, Dánsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Henrik Pontoppidan

Henrik Pontoppidan (24. júl 1857 – 21. august 1943) bol dánsky prozaik, najvýznamnejši predstaviteľ dánskeho naturalizmu a kritického realizmu, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1917 (spoločne s ďalším dánskym spisovateľom Karlom Adolphom Gjellerupom). „… za jeho dokonalé obrazy súčasného dánskeho života“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pontoppidan sa narodil ako syn pastora vo Fredericii. Nechcel sa však stať teológom a začaté inžinierske štúdium zanechal pre prácu učiteľa na základnej škole. Neskôr sa stal voľným novinárom a spisovateľom, ktorý debutoval v roku 1881.

Ako osemnásťročný peši precestoval Dánsko, Nemecko a Švajčiarsko, čo mu poskytlo bohatý materiál pre jeho spisovateľskú činnosť. Začiatky jeho literárnej tvorby boli ovplyvnené prírodnými námetmi a ľudovými povesťami. Jeho poviedky poukazovali na zlú sociálnu realitu dánskeho vidieka. Neskôr sa ústredným motívom jeho diel stali ľudské existenčné otázky a sklamania ľudí, ktorí márne hľadajú uskutočnenie svojich životných ideálov.

Medzi jeho ústredné diela patria tri romány o dánskej společnosti, ktoré napísal v rokoch 1890 až 1920:

  • Naturalistický Det forjattede land,
  • z časti autobiografický Lykke Per (Šťastný Per),
  • spoločenskokritický De dodes rige.

Pontoppidan sa neustále usiloval o zobrazenie mravných hodnôt ľudského života a odkrýval nesúlad medzi vznešenými, ale prázdnymi heslami a neutešenou životnou realitou.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stäkkede Vinger (1881), zbierka poviedok, autorov literárny debut.
  • Sandinge Menighed (1883), román, kritika módneho kresťanstva.
  • Landsbybilleder (1884), zbierka poviedok,
  • Ung elskov (1885), novela,
  • Fra Hytterne (1887), zbierka poviedok,
  • Folkelivsskildringer (1888 – 1890), dva zväzky
  • Skyer (1889), novela, kritický obraz dánskej spoločnosti s výraznými sociálnymi aspektami.
  • Kronniker (1890), zbierka rozprávok, resp. bájok. Do ďalších vydaní tejto knihy zaradil autor ešte krátku rozprávku Orneflugt (1894). Ide o parafrázu rozprávky Hansa Christiana Andersena Škaredé kačiatko s naruby postaveným ponaučením, že „nie je nič platné vyliahnúť sa z orlieho vajíčka, ak pochádzame z kačacieho dvora“.
  • Det forjattede land (1891 – 1895), trojdielny román ukazujúci neúspech a sklamanie mladého teológa, ktorý opustí svoje prostredie vysokých spoločenských vsrtiev a odchádza na vidiek za „prirodzeným životom“. Ožení sa s vidieckym dievčaťom a pokúša sa popri kňazskom pôsobení aj hospodáriť. Nezíska však kontakt s ľudmi, sklame ako kňaz, sedliak aj manžel, nervovo sa zrúti a v poblúznení umiera.
  • Minder (1893), román,
  • Den gamle Adam (1894), román o sile erotických pohnútok.
  • Nattevagt (1895), román, hľadanie zmyslu umenia.
  • Höjsang (1896), román,
  • Lykke Per (1898 – 1904, Šťastný Per), vývojovo poňatí román ukazujúci životnú dráhu technicky nadaného Pera Sidenia uniknúť z rodného kňazského prostredia. Per študuje techniku, má veľkolepé plány na industrializáciu Dánska a na technický pokrok v krajine, prenikne do bohatých a nekonvečne svobodomyselných kruhov v Kodani, chystá sa oženiť s dcérou zámožnej židovskej rodiny, ukáže sa však, že sila rodného prostredia ho drží oceľovou rukou. Nakoniec zistí, že najviac zo všetkého ho uspokojuje život osamelého askéta a skončí ako cestár na jutskom vidieku. Perovo zdánlive životné stroskotanie je však v skutočnosti prejavom jeho osobnej vôle, pomocou ktorej došiel k poznaniu seba samého. Román vychádzal postupne a má osem častí.
  • Borgmestr Hoeck og hans hustru (1905) a Den kongeliege (1908), novely s námetom manželských problémov.
  • Det store spöglese (1907), novela o nezmyselnom pocite viny.
  • De dodes rige (1912 – 1916), päťdielny román sklamanie a stroskotanie, najpesimistickejšie Pontoppidanove dielo. Kniha vyznieva ako fatalistická vidina posledného súdu, život je iba zlý sen, ríša tieňov, v ktorej sa tancuje na vlastných hroboh.
  • Et karlighedseventyr (1927), román s milostným námetom.
  • Mands himmering (1927), satira na vojnových špekulantov.
  • Undervejs til mig seiv (1943), štvordielne pamäti.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

P. M. Mitchell: Henrik Pontoppidan. Boston, 1979.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]