Henry Briggs

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Henry Briggs
anglický matematik
Narodeniefebruár 1561
Warleywood, Anglicko
Úmrtie26. január 1630 (68 rokov)
Oxford, Anglicko
Alma materSt John's College (Cambridge)
Canon logarithmorum

Henry Briggs (* február 1561, Warleywood, Anglicko – † 26. január 1630, Oxford, Anglicko) bol anglický matematik známy hlavne tým, že nahradil dovtedy používaný Napierov logaritmus dekadickým logaritmom (logaritmus o základe 10).

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Warley Wood, blízko Halifaxu v Anglicku. Vyštudoval latinčinu a gréčtinu na miestnom gymnáziu, potom bol v roku 1577 prijatý na St John's College, v Cambridge, ktorú dokončil v roku 1581.

V roku 1588 bol zvolený odborným asistentom na St. John's. Roku 1592 začal prednášať fyziku podľa podkladov od Thomasa Linacra, a takisto viedol aj prednášky matematiky. V tejto dobe sa začal zaujímať o navigáciu a astronómiu, pri ktorej spolupracoval aj s Edwardom Wrightom. V roku 1596 sa stal prvým profesorom geometrie na nedávno založenej Gresham Collage v Londýne. Tu učil takmer 23 rokov a urobil z nej centrum anglickej matematiky, ktoré podporovalo okrem iného aj nové myšlienky Jana Keplera. V tej dobe Briggs získal kópiu spisu Mirifici Logarithmorum Canonis Descriptio od Johna Napiera, kde autor predstavuje svetu myšlienku logaritmu. Napierova formulácia bola nevhodná pre výpočty, ale vnukla Briggsovi nápad - na svojich prednáškach na Gresham Collage navrhol myšlienku logaritmu o základe 10, pričom logaritmus o základe 10 z čísla 10 bude 1. Krátko potom napísal svoj nápad autorovi pôvodnej myšlienky.

Briggs bol aktívny v mnohých smeroch. Mnohí dokonca vyhľadávali jeho rady v otázkach astronómie, mapovania, navigácie, dokonca aj ťažby. Briggs mal dvoch synov: Henryho, ktorý neskôr emigroval do Virgínie, a Thomasa, ktorý v Anglicku zostal. Na počesť Briggsovho prispenia matematike bol po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci.

Prínos pre matematiku[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1616 Briggs navštívil Napiera v Edinburghu, aby preskúmal návrh na zmenu Napierovho logaritmu. Ďalší rok ho navštívil znovu a z rovnakého dôvodu. Pri týchto debatách bol Briggsov návrh prijatý a pri svojom návrate z druhej návštevy v Edinburghu (1617) po prvý raz svoju myšlienku logaritmu publikoval.

V roku 1619 bol menovaný profesorom geometrie na Oxforde, o rok neskôr rezignoval na post profesora na Gresham Collage.

1624 publikoval svoju prácu Arithmetica Logarithmica, ktorá obsahuje logaritmy tridsať tisíc čísel. Tabuľku neskôr rozšíril Adriaan Vlacq a následne aj Alexander John Thompson (1952) - Briggs bol prvý, kto použil metódu konečného diferenciálu na výpočet hodnôt do svojej práce.

Ďalej vytvoril tabuľku logaritmického sínusu a tangens na stotiny stupňa (na 14 desatinných miest), tabuľku pre prirodzený sínus na 15 desatinných miest, rovnako tak pre tangens a sekans. Toto všetko bolo vytlačené v Gouda roku 1631 a zverejnené o dva roky neskôr pod názvom Trigonometria Britannica. Táto práca bola pravdepodobne nástupcom jeho Logarithmorum Chilias Prima z roku 1617, ktorá zhrnula stručne jeho úvahy o logaritme. Briggs tiež objavil binomickú vetu, hoci v trochu skrytej forme a bez dôkazu.

Briggs bol pochovaný v kaplnke na Merton College v Oxforde. Dr. Smith ho vo svojej knihe Lives of the Gresham Professors charakterizoval ako bezúhonného muža, ktorého nezaujíma bohatstvo a je spokojný so svojím postavením, a ktorý uprednostnil odchod do dôchodku, kde stále zostával v usilovnej práci, pred všetkými peknými aspektami života.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Henry Briggs na českej Wikipédii.